Gymnazista

- slovenskí profesori pomáhajú žiakom upraviť cudzorečové učivo; na vianočné sviatky prichádza domov, otec ho učí, ako má hospodáriť s peniazmi; Ivan sa učí dobre. V druhom ročníku sa zhoršuje, aj korešpondenciu zanedbáva. Na prázdniny chodieva domov – je stále zhovorčivý, detská naivnosť. Ivan dospieva, viac sa stará o svoj zovňajšok, učí sa samostatnosti.
- rodičia ho po 4-roč. gymnázia dajú na evanjelicé gymnázium do Šopronu, kde je viac slovenských žiakov. Tu vznikajú rozbroje medzi maďarskými a slovenskými žiakmi (Ivan má problémy s profesorom, lebo sa hlásil k slovenskej reči a profesor nechápal, prečo nie k maďarskej, keď má maďarské priezvisko Šoltýsz). Ivan sa spustil s kamarátmi, neučieva sa – má aj nedostatočnú, je náruživým fajčiarom – na čo míňa peniaze. Šoltésová je znechutená, zatrpknutá - rozmýšľa nad výchovou. Ivan šiel do divadla, napriek zákazu, lebo sa držal sviatok za zomrelým Lajosom Kossuthom – udali ho niektorí, pohádal sa s profesorom, že on nie je Maďar, tak nebude sláviť maďarský sviatok.
- prestupuje do Prešova na kolegiálne gymnázium, kde sa učí lepšie ako druhí (maďarskí žiaci), ale nedostáva dobré známky, ako maďarskí žiaci. Musí prerušiť školu – má pľúcny katar - mení zase školu v meste Sarvaš – šťastný rok; býva u bezdetnej Valiky – s ňou si Šoltésová začala dopisovať o zdravotnom stave syna. Obnovenie korešpondencie s Ivanom. Zmaturoval. Príhoda s Valikou (maďarskou vlastenkou) – nechcel si pripäť stužku na maďarský sviatok 15. marca – Valika sa urazila, ale potom sa pekne uzmierili.
- úvahy o výchove detí: „pri výchove synov dopúšťajú sa chýb viac otcovia než matky. Matky už preto, že od začiatku stále sa zaoberajú pri výchove pristupovať ku každému podľa jeho povahy. A že to má svoje dobré účinky, svedčia mnohí vynikajúci ľudia, s vďakou spomínajúci, že hlavne matkino porozumenie dopomohlo im priviesť k platnosti svoje schopnosti.

Dospelý

- Ivan je vysokoškolák; je zaľúbený do Oľgy (rodičia ho upozorňujú, že ho láska bude odvracať od učenia).
- stáva sa z neho doktor práv – advokátska prax v rodnom meste, láska k Oľge; vracia sa mu pľúcny katar – ide na liečenie do Sliezska, kde sa mu prilepšilo, ale ako sa vrátil, a chcel ísť skúšky skladať, sa mu pohoršilo, a na skúšky ho nepripustili. A k tomu sa ešte stratili všetky dokumenty (vysvedč., index, doktorský diplom).
- Chodieva častejšie na liečenia.

Pri cieli

- Ivan má 32 r., stále sa zmieta v stupňujúcej chorobe (tuberkulóza). Šoltésová trpí so synom. Svadba s Oľgou na smrteľnej posteli. Ivan zomiera.

Dozvuky

- úvahy o živote, smrti; bolesť a utrpenie matky; spomienky na syna.

Prívety - bez odvety

- spomienky na syna, Šoltésová prihovára sa mu. Návšteva mŕtveho syna vo sne – blaženosť matky.

Láska

- láska k mŕtvemu synovi v nej ďalej prechováva, láska božská– nezaniknuteľná viera

V decembri 1917

- 7 rokov po smrti syna – žiaľ; 2 roky od smrti muža. Nevzdáva sa, stále pracuje, pokiaľ môže, spomína, uvažuje.

Dodatok

- zúri vojna; úvahy o miliónoch matkách, ktoré strácajú vo vojne synov, pohľad do budúcnosti; úvahy o chorobe, ktorá je zákernejšia ako vojna. Vyzýva ľudí, aby pomáhali radšej v chorobách.