Slovenskí realisti

13. ZEMIANSTVO A DEDINSKÝ ĽUD V DIELACH SLOVENSKÝCH REALISTOV

1880-1918
-rozvoj realizmu sa u nás oneskoril o 50 rokov
-usilovali sa o zobrazenie skutočnosti, zachytávajú súčasnosť a konflikty vnútri národnej spoločnosti
-témou lit. sa stáva slovenský ľud
-nová generácia vyrastala v ovzduší matičného obdobia, bola ovplyvňovaná:
-domácou lit. tradíciou (Sládkovič, Kollár)
-svetovou lit. (Byron, Hugo)
-národná otázka sa dostáva do úzadia, dôraz sa kladie na soc. otázky
-1871 vychádza almanach Napred- boli v ňom básne P.O. Hviezdoslava, Kolomana Banšella
-venovali ho otcom národa, proti nim vystúpil Hurban, kt. ich obvinil z materializmu a kozmopolitizmu
-redakcia Orla im odmietla publikovať príspevky, tým sa oneskoril nástup realizmu u nás
-generačná výmena sa odohrala na prelome 70-80 rokov, keď zaniká Orol a obnovuje sa vydávanie Slovenských pohľadov, v ich vedení sú Svetozár Hurban Vajanský a Jozef Škultéty
-nástup realizmu sa datuje v 80. rokoch 19.stor.
-predstavitelia: S.H. Vajanský, P.O. Hviezdoslav, T. Vansová, M. Kukučín, E. Maróthy-Šoltésová
–v 70. rokoch rozhranie medzi romantizmom realizmom
-v realizme sa presadil sylabotonický veršový systém
-lyrické skladby, lyricko-epické, básnické cykly; prevláda ľudový hovorový jazyk
-v próze prevládajú krátke útvary- črta, poviedka, novela, romány zo spoloč. života
-dráma je najmenej rozvinutý druh
-60-70. rokoch sa stáva kultúrnym centrom Martin:
-vychádzali časopisy Orol, Slov. pohľady
-žili tu národný dejatelia Vajanský, Škultéty, Šoltésová


Prvá vlna slovenského realizmu
autori obraňovali nemennosť spoločenských vzťahov a verili zemianstvu ako hybnej sile spoločnosti, písali o zemanoch

Svetozár Hurban Vajanský : (1847-1916)

-syn J.M. Hurbana
-gymnázium v Modre, Těšíne, BB
-absolvoval právnickú akadémiu v BA a v Pešti
-1878 ho povolali k vojsku, zúčastnil sa na okupácii Bosny a Hercegoviny
-zbierka Spod jarma o sociálnych problémoch slovenského ľudu
-v próze sa sústredil na zobrazenie vyšších spoločenských vrstiev, typickou postavou je zeman, statkár
-v 70. a 80. rokoch sa slovenské zemianstvo odnárodňovalo, chýbala jeho účasť v národno-obrannom boji slov. buržoázie
-spisovatelia 1.generácie realistov sa zamýšľali nad možnosťou návratu zemianstva do slovenského tábora a nad jeho účasťou v národnom živote (Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín)

-novela Letiace tiene: píše o osudoch zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jablonového
-v strede je motív stavby píly a spojenectvo s Nemcom Bauerom
-Jablonský doplatí na svoje spojenectvo s nemeckým kapitalistom
-autor vyvodí počenie, podľa kt. v zápase o národné bytie je dôležité spojenectvo inteligencie a zemianstva (učiteľ Milko Holan a Elena)

román Suchá ratolesť:
zeman Stanislav Rudopoľský sa vracia z ciest do Rudopolia
-tu sa zbližuje so statkárom Vanovským, jeho ženou Máriou, učiteľom Tichým a mladou vdovou Adelou Rybáričkou
-pod ich vplyvom spoznáva národný útlak; dej sa odohráva v 70. rokoch
-Rudopoľský môže plniť náročnú vodcovskú úlohu, je to silná individualita, hmotne a duchovne nezávislá od svojho okolia
-manželstvo Rudopoľského a Rybáričky nemá iba charakter národnospoločenskej vízie budúcnosti, ale je to spojenie dvoch rovnocenných ľudských individualít
-autor veril, že najlepší jednotlivci môžu zohrať v národnom hnutí pozitívnu úlohu
-autor rieši otázku vedúcich síl v národe, sú to silné osobnosti s pevným hospodárskym zázemím (Vanovský) a osobnosti rozhľadené v oblasti kultúry s bohatými životnými skúsenoťami (Rudopoľský)

román Korene a výhonky:
-koreňom sa myslí stará sedliacka rodina Drevanskovcov a jej výhonkami je mladá generácia
-Vajanský zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou, sedliactvom a meštiactvom
-východisko vidí v manželstve učiteľovho syna Mirka Kladného a sedliackej dcéry Anny Drevanskej
-mešťanov zobrazuje ako odrodilcov

román Kotlín: hl. postava zeman, kt. sa podobá na Rudopoľského, ale nesplynie so slov. národom
-Vajanský v ňom vytvoril typ zbytočného človeka



Pavol Országh- Hviezdoslav: (1849-1921)

-obraz ľudu v epose Hájnikova žena:
-lyricko-epická básnická skladba
-5 členná kompozícia: expozícia, kolízia, kríza, peripetia, rozuzlenie
-úvod a záver tvorí oslava prírody- Pozdrav a Zbohom
-medzi básňami je 15 spevov- kapitol
-lyrické prvky: -Pozdrav a Zbohom sú lyrické básne
-reflexie (úvaha o šťastí, spoločnosti)
-piesne ( majú podfarbiť dej)
-reflexie a piesne majú atmosféru nasledujúceho deja
-expozícia: starý hájnik Čajka zomiera, syn Miško ide za Zemanom Villánim požiadať ho o miesto po otcovi, keď ho dostane požiada Hanku o ruku, mladí sa zoberú a odsťahujú do hájovne
-kolízia: Hanka má zlý sen, v kostole ju prenasledujú vlčie oči
-kríza: počas poľovačky prichádza Artuš Villáni do hájovne, Hanka ho v sebaobrane zabije, Miško zoberie vinu na seba
-peripetia: počas súdu, keď je Miško odsúdení na trest smrti, vtrhne šialená Hanka do súdnej siene a všetko vysvetlí
-rozuzlenie: Miško zachráni život starému Villánimu a jeho dcére, Villáni mu odpúšťa

-konflikt je naznačený už v prvej kapitole, keď autor kladie do protikladu hájnikovu chalupu a pyšný hrad
-Miško: pracovitý, sebavedomý, svedomitý muž, trocha vznietlivej povahy, oddaný svojej žene
-Hanka: pekná, pracovitá, pozorná, v láske verná, občas žensky rozmarná
-Villáni: šľachtic, panovačný, švihák, vo svojom konaní sa neštíti nijakej bezohľadnosti

-autor v diele kritizuje šľachtu, obviňuje ju, že ľudu nepomáha, vyvišuje sa nad ľud

epos Ežo Vlkolinský :
-Vlkolín= Vyšný Kubín
-Ežo sa dostane do konfliktu so svojou matkou Esterou, kt. nesúhlasila, aby si jej zemiansky potomok zobral za ženu sedliacke dievča Žofku Bockovie
-Eža prichýli strýko Eliáš (otcov brat), lebo sa neznáša s Esterou
-v jeho dome je aj 4 dni trvajúca Ežova svadba so Žofkou
-autor podrobne opísal svadobné zvyky
-na svadbe si začne vymieňať názory Eliáš so starým sedliakom Blažkom; so stúpajúcou náladou stoja proti sebe 2 svety: zemania a sedliaci
-keď spor narástol do veľkých rozmerov a zemania v ňom dokazujú svoju nadradenosť, Ežo sa prejaví ako zásadný odporca feudálnych prežitkov
-zemianske predsudky Estery zlomí vnúča Benko; Estera sa zmieri s Ežom a Žofkou, koniec je harmonický a je symbolickým víťazstvom roľníctva nad zemianstvom

epos Gábor Vlkolinský:
-autor zachytil rozpad zemianskej rodiny Šimona Vlkolinského; keď sa deti rozišli po svete ostal iba Gábor, matka a otec podľahli alkoholu, majetok sa rozpadol a Gábor má tiež pocit úpadku, keď sa ho zriekla Marka Tomášovie
-nakoniec na Ežovu radu sa Gábor oženil so sedliačkou Markou Blažkovie, majú syna
-okrem hl. príbehu je v epose množstvo epizodických príbehov
-dej Eža a Gábora prebieha takmer paralelne
-viaceré postavy z Eža prechádzajú do Gábora
-autor zaznamenáva aj významné spoločenské udalosti, napr. Memorandové zhromaždenie
-Ežo je históriou jednej zemianskej rodiny a Gábor je kronikou hynutia celého slovenského zemianstva


Martin Kukučín: (1860-1928)

-zemianska tematika v dielach:

Keď báčik z Chochoľova umrie:
-vytvoril 2 protikladné typy: zeman Aduš Domanický a kupec Ondrej Tráva
-Aduš bol chudobný- doma nič
-Tráva: tráva ako symbol rýchleho rastu, charakteristika rozmáhania a rastu buržoázie
-na jarmoku sa Tráva zoznámi s Adušom, kt. mu predá jačmeň; Tráva mu dá preddavok, s tým, že po jačmeň si príde
-keď príde do Domaníc upozornia ho na úpadok Adušovho majetku
-namiesto zemianskeho kaštieľa našiel iba ruiny
-hodnotu mali iba jasene nad hrobmiAdušových rodičov
-Kukučín ukázal na Adušovi hmotný i morálny úpadok zemianstva
-ani Ondrej nemá jeho sympatie, stále myslí na zisk, v noci sa mu sníva, že ľudia sa menia na ovce, on ich strihá a vlnu predáva

román Dom v stráni:
-v románe je zobrazený život, problémy, osudy jednotlivca, rodín, spoločenských vrstiev a celej spoločnosti
-rodina težaka Mate Beraca spod Grabovika a rodina statkárky šury Anžuly Dubčičovej
-Mateho patriarchálny život sa otriasa- dcéra Matija sa ide vydávať za robotníka, Katica sa zaľúbila do statkárskeho syna Nika Dubčiča a syn Ivan nemá pevnosť ako otec
-otázka lásky težakovej dcéry a statkára trápi rodičov, dôstojných a múdrych predstaviteľov rôznych spoločenských skupín
-dohodnú sa, že im nebudú brániť
-stavovské rozdiely sa nakoniec ukážu ako rozhodujúce faktory pri rozchode
-život Mateho Beraca bol zápasom o upevnenie a zachovanie existencie
-jeho životnou filozofiou bolo zachovávanie tradícií

novela Neprebudený:
-tragický príbeh dedinského chlapca Ondráša Machuľu
-Zuzka zo srandy povie, že si ho zoberie
-keď má svadbu s Janom, Ondráša sa tam chystá
-pri požiare šopy zomiera
-v psychologickom obraze hlavnej postavy vidieť hĺbku autorovho súcitu



Druhá vlna slovenského realizmu:
1900-1918
-predstavitelia druhej vlny realizmu sú J.G. Tajovský, Božena Slančíková- Timrava, Ján Čajak, Ľudmila Podjavorinská
-autori už neidealizujú národnú spoloč., nezaujíma ich, kto bude stáť na čele národného života, zdôrazňujú vnútorný život človeka, jeho sociálnu situáciu, do popredia sa dostáva rozpad patriarchálnej rodiny, jej proletarizácia a s ňou súvisiaci úpadok, vytráca sa záujem o zemianstvo a idealizácia človeka, len preto, že bol príslušníkom slovenského národa
-prehlbuje sa kritický prístup autora ako zákl. princíp realistickej metódy
-v predchádzajúcej vlne sa vyzdvihovali harmonické konce
-odmietala sa sentimentálno-idylická lit., ideál v dielach pravdivo a kriticky zobrazuje súčasný slov. život
-v 2. vlne realist. lit. sa stráca viera v účinnosť vyjadrovania národnoobranných ideí pomocou patetizovania národ. ideológie
-karikatúra a satira pri písaní o malomestských vrstvách, diela s prenikom do psychiky, citové drámy, nesplnené životné túžby
-ústrednou témou poézie je vnút. citový život lyrického subjektu


Božena Slánčiková- Timrava :

-kritický realista

obraz dedinského ľudu v novele Ťapákovci :
-ľudia nedvižní, v jednom dome sa tlačia16, žijú feudálno-patriarchárnym životom
-vynímajú sa 2 postavy: Iľa a Anča
-Iľa- kráľovná, Paľova žena, kt. skúsila i mestský život
-búri sa proti Ťapákovcom i za cenu rozchodu s mužom
-Anča- zmija, je kalika
-svojou zlostnou povahou provokuje súrodencov k sporom, najmä s Iľou
-vnútri je citlivá a nežná, túži po láske a po vlastnej rodine
-vyšíva čepce pre nevesty ale vie, že ona sa nikdy nevydá
-Ťapákovci začínali práce na poli v piatok, ak bol zlý čas, čakali celý týždeň
-postavy charakterizuje menami

novela Skon Paľa Ročku:
-bohatá Zuzina rodina odmietala Paľa, bola to však láska, akej „nebolo na troch dedinách, na celom vidieku ich spomínali“
-Paľo si i ruku dokaličil, aby nemusel ísť na vojnu, ale po 5 rokoch po svadbe „odporný mu jej hlas, jej smiech i celá ona“
-vyhodil z domu i vlastnú matku, neostalo v ňom kúsok lásky k najbližším, lebo „láska pri biede sa minula“
-pred jeho smrťou mu matka odpúšťa: „ľahko majetným byť dobrým, ale kde nemáš ani najpotrebnejšieho, do hriechu ľahko upadneš“


Jozef Gregor Tajovský: (1874-1940)

-neúprosný kritik, hrdinom, kt. si samy spôsobili nešťastie, nič neodpúšťa, útočí na ich pasivitu, neochotu prijať vzdelanie a kultúru a na ich odnárodňovanie
-vytvoril aj portréty jednoduchých, chudobných ľudí z dobrým charakterom a naplnených citom

poviedka Maco Mlieč:
-autor rozpráva príbeh richtárovho kraviara, vystupuje, ale nezasahuje do diela
-Maco bol spokojný so svojim životom, službou i prácou- už vyše 40 rokov dostal každý deň najesť, vypiť, tabak a má sľúbenú opateru a po smrti slušné zahrabanie
-kým žili jeho rodičia a stará gazdiná dostával aj nejaké peniaze, neskôr nič
-po smrti mu gazda vystrojil pekný pohreb, veď mal za čo

poviedka Apoliena:
-dievča, kt. ohluchlo po bitke otca- opilca
-slúži u remeselníka, stará sa mu o malé dieťa, tovariši sa jej posmievajú, keď dieťa začne rozprávať prepustia ju
-výsmešný postoj k nej sa mení na súcit
-rozprávačom je jeden z učňov

-v týchto prózach Tajovský upútal ako portrétista, postavu zobrazil vo vzťahu k sebe samej i vo vzťahu k spoločnosti

poviedka Horký chlieb:
-vdova Mara Turjanka sa musí postarať o svoje 3 deti, preto je rada keď si ju páni najmú, aby strážila za pár grajciarov ich deti, keď sa odídu zabávať
-Mara sa trápi o svoje deti, preto behá v mrazivej noci domov slabo oblečená- prechladne a ťažko ochorie
-zárobok na horký chlieb

poviedka Mamka Pôstková:
-obraz ľudskej biedy a statočnosti
-Pôstková si chodila požičiavať peniaze, lebo mužovi sa nechcelo pracovať a uverila mu, keď sa robil, že je chorý
-postupne vracala pôžičku
-jej syn sa po svadbe odsťahoval a viac sa o rodičov nezaujímal

-autor vstupuje do spoločenskej problematiky, dochádza k silnejšiemu kontaktu s ubiedeným jednotlivcom
-človek je prenajímaný ako lacná pracovná sila, voči zlu býva bezbranný, fyzická sila je voči nespravodlivosti v spoločnosti