referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matej
Pondelok, 24. februára 2020
Slovenskí realisti
Dátum pridania: 02.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: wanila
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 321
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.9
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 11m 30s
Pomalé čítanie: 17m 15s
 
13. ZEMIANSTVO A DEDINSKÝ ĽUD V DIELACH SLOVENSKÝCH REALISTOV

1880-1918
-rozvoj realizmu sa u nás oneskoril o 50 rokov
-usilovali sa o zobrazenie skutočnosti, zachytávajú súčasnosť a konflikty vnútri národnej spoločnosti
-témou lit. sa stáva slovenský ľud
-nová generácia vyrastala v ovzduší matičného obdobia, bola ovplyvňovaná:
-domácou lit. tradíciou (Sládkovič, Kollár)
-svetovou lit. (Byron, Hugo)
-národná otázka sa dostáva do úzadia, dôraz sa kladie na soc. otázky
-1871 vychádza almanach Napred- boli v ňom básne P.O. Hviezdoslava, Kolomana Banšella
-venovali ho otcom národa, proti nim vystúpil Hurban, kt. ich obvinil z materializmu a kozmopolitizmu
-redakcia Orla im odmietla publikovať príspevky, tým sa oneskoril nástup realizmu u nás
-generačná výmena sa odohrala na prelome 70-80 rokov, keď zaniká Orol a obnovuje sa vydávanie Slovenských pohľadov, v ich vedení sú Svetozár Hurban Vajanský a Jozef Škultéty
-nástup realizmu sa datuje v 80. rokoch 19.stor.
-predstavitelia: S.H. Vajanský, P.O. Hviezdoslav, T. Vansová, M. Kukučín, E. Maróthy-Šoltésová
–v 70. rokoch rozhranie medzi romantizmom realizmom
-v realizme sa presadil sylabotonický veršový systém
-lyrické skladby, lyricko-epické, básnické cykly; prevláda ľudový hovorový jazyk
-v próze prevládajú krátke útvary- črta, poviedka, novela, romány zo spoloč. života
-dráma je najmenej rozvinutý druh
-60-70. rokoch sa stáva kultúrnym centrom Martin:
-vychádzali časopisy Orol, Slov. pohľady
-žili tu národný dejatelia Vajanský, Škultéty, Šoltésová


Prvá vlna slovenského realizmu
autori obraňovali nemennosť spoločenských vzťahov a verili zemianstvu ako hybnej sile spoločnosti, písali o zemanoch

Svetozár Hurban Vajanský : (1847-1916)

-syn J.M. Hurbana
-gymnázium v Modre, Těšíne, BB
-absolvoval právnickú akadémiu v BA a v Pešti
-1878 ho povolali k vojsku, zúčastnil sa na okupácii Bosny a Hercegoviny
-zbierka Spod jarma o sociálnych problémoch slovenského ľudu
-v próze sa sústredil na zobrazenie vyšších spoločenských vrstiev, typickou postavou je zeman, statkár
-v 70. a 80. rokoch sa slovenské zemianstvo odnárodňovalo, chýbala jeho účasť v národno-obrannom boji slov. buržoázie
-spisovatelia 1.generácie realistov sa zamýšľali nad možnosťou návratu zemianstva do slovenského tábora a nad jeho účasťou v národnom živote (Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín)

-novela Letiace tiene: píše o osudoch zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jablonového
-v strede je motív stavby píly a spojenectvo s Nemcom Bauerom
-Jablonský doplatí na svoje spojenectvo s nemeckým kapitalistom
-autor vyvodí počenie, podľa kt. v zápase o národné bytie je dôležité spojenectvo inteligencie a zemianstva (učiteľ Milko Holan a Elena)

román Suchá ratolesť:
zeman Stanislav Rudopoľský sa vracia z ciest do Rudopolia
-tu sa zbližuje so statkárom Vanovským, jeho ženou Máriou, učiteľom Tichým a mladou vdovou Adelou Rybáričkou
-pod ich vplyvom spoznáva národný útlak; dej sa odohráva v 70. rokoch
-Rudopoľský môže plniť náročnú vodcovskú úlohu, je to silná individualita, hmotne a duchovne nezávislá od svojho okolia
-manželstvo Rudopoľského a Rybáričky nemá iba charakter národnospoločenskej vízie budúcnosti, ale je to spojenie dvoch rovnocenných ľudských individualít
-autor veril, že najlepší jednotlivci môžu zohrať v národnom hnutí pozitívnu úlohu
-autor rieši otázku vedúcich síl v národe, sú to silné osobnosti s pevným hospodárskym zázemím (Vanovský) a osobnosti rozhľadené v oblasti kultúry s bohatými životnými skúsenoťami (Rudopoľský)

román Korene a výhonky:
-koreňom sa myslí stará sedliacka rodina Drevanskovcov a jej výhonkami je mladá generácia
-Vajanský zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou, sedliactvom a meštiactvom
-východisko vidí v manželstve učiteľovho syna Mirka Kladného a sedliackej dcéry Anny Drevanskej
-mešťanov zobrazuje ako odrodilcov

román Kotlín: hl. postava zeman, kt. sa podobá na Rudopoľského, ale nesplynie so slov. národom
-Vajanský v ňom vytvoril typ zbytočného človeka



Pavol Országh- Hviezdoslav: (1849-1921)

-obraz ľudu v epose Hájnikova žena:
-lyricko-epická básnická skladba
-5 členná kompozícia: expozícia, kolízia, kríza, peripetia, rozuzlenie
-úvod a záver tvorí oslava prírody- Pozdrav a Zbohom
-medzi básňami je 15 spevov- kapitol
-lyrické prvky: -Pozdrav a Zbohom sú lyrické básne
-reflexie (úvaha o šťastí, spoločnosti)
-piesne ( majú podfarbiť dej)
-reflexie a piesne majú atmosféru nasledujúceho deja
-expozícia: starý hájnik Čajka zomiera, syn Miško ide za Zemanom Villánim požiadať ho o miesto po otcovi, keď ho dostane požiada Hanku o ruku, mladí sa zoberú a odsťahujú do hájovne
-kolízia: Hanka má zlý sen, v kostole ju prenasledujú vlčie oči
-kríza: počas poľovačky prichádza Artuš Villáni do hájovne, Hanka ho v sebaobrane zabije, Miško zoberie vinu na seba
-peripetia: počas súdu, keď je Miško odsúdení na trest smrti, vtrhne šialená Hanka do súdnej siene a všetko vysvetlí
-rozuzlenie: Miško zachráni život starému Villánimu a jeho dcére, Villáni mu odpúšťa

-konflikt je naznačený už v prvej kapitole, keď autor kladie do protikladu hájnikovu chalupu a pyšný hrad
-Miško: pracovitý, sebavedomý, svedomitý muž, trocha vznietlivej povahy, oddaný svojej žene
-Hanka: pekná, pracovitá, pozorná, v láske verná, občas žensky rozmarná
-Villáni: šľachtic, panovačný, švihák, vo svojom konaní sa neštíti nijakej bezohľadnosti

-autor v diele kritizuje šľachtu, obviňuje ju, že ľudu nepomáha, vyvišuje sa nad ľud
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.