16. VÝVIN SLOVENSKÉHO ROMÁNU

Román je veľká epická forma
-pôvod slova je v stredovekom Francúzsku- diela napísané ľudovým jazykom= lingua romana
-skutočný román vznikol v Taliansku v 14.stor., keď niekoľko noviel, poviedok spojila do jedného celku rámcujúca novela
-Boccaccio- Dekameron
-v 16.-17. stor. vzniká pikareskný román (hl. postava tulák- šibal, kt. putuje a zažíva rôzne príbehy)
-prvý slovenský román: koniec 19.stor.J.I. Bajza
-v 20.stor. sa román dostáva do krízy a vzniká antiromán- Alain Robbe Grillet


Jozef Ignác Bajza: (1755-1836)

-katolícky kňaz
-1. slovenský román René mláďenca príhodi a skusenosťi napísal jazykom, kt. vytvoril on sám (západoslov. nárečie)
-2 zväzky, dobrodružný román
-hrdina je René z Benátok, so svojim učiteľom van Stiphoutom sa vyberie hľadať svoju stratenú sestru Fatimu
-v prvej časti románu príbehy v Turecku, Egypte, Taliansku ; druhá časť v Uhorsku
-v 2.časti si všíma chyby všetkých spoloč. vrstiev (ľud, páni, cirkev)
-cirkev ho zakázala



Svetozár Hurban Vajanský : (1847-1916)

-syn J.M. Hurbana
-román Suchá ratolesť:
zeman Stanislav Rudopoľský sa vracia z ciest do Rudopolia
-tu sa zbližuje so statkárom Vanovským, jeho ženou Máriou, učiteľom Tichým a mladou vdovou Adelou Rybáričkou
-pod ich vplyvom spoznáva národný útlak; dej sa odohráva v 70. rokoch
-Rudopoľský môže plniť náročnú vodcovskú úlohu, je to silná individualita, hmotne a duchovne nezávislá od svojho okolia
-manželstvo Rudopoľského a Rybáričky nemá iba charakter národnospoločenskej vízie budúcnosti, ale je to spojenie dvoch rovnocenných ľudských individualít
-autor veril, že najlepší jednotlivci môžu zohrať v národnom hnutí pozitívnu úlohu
-autor rieši otázku vedúcich síl v národe, sú to silné osobnosti s pevným hospodárskym zázemím (Vanovský) a osobnosti rozhľadené v oblasti kultúry s bohatými životnými skúsenoťami (Rudopoľský)

román Korene a výhonky:
-koreňom sa myslí stará sedliacka rodina Drevanskovcov a jej výhonkami je mladá generácia
-Vajanský zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou, sedliactvom a meštiactvom
-východisko vidí v manželstve učiteľovho syna Mirka Kladného a sedliackej dcéry Anny Drevanskej
-mešťanov zobrazuje ako odrodilcov

román Kotlín: hl. postava zeman, kt. sa podobá na Rudopoľského, ale nesplynie so slov. národom
-Vajanský v ňom vytvoril typ zbytočného človeka


J.C. Hronský: (1896-1960)

-hrdinovia v jeho dielach sú obyčajný ľudia, zameriava sa na vnútorný svet, dominuje dedinské prostredie
-vrchol dosiahol románom Jozef Mak:
-dedinské prostredie; autor používa často personifikáciu
-Jozef Mak je človek milión- obyčajný človek
-bol nemanželským synom vdovy, mal staršieho brata Jána
-keď sa Jozef narodil prišla k nemu biela postava, kt. nemala ani tela, iba ruky krvavé, kt. Jozefovi darovala
-Jozef má od začiatku určený osud plný bolesti a útrap
-Jozef zažíva samé nešťastia, matka sa mu hanbila ukázať lásku, brat Jano sa za neho hanbil
-svojho otca spoznal až keď zomieral- privalil ho strom a Jozef pracoval s drevorubačmi
-keď bol v dedine požiar zhorel im dom
-Jozef s pomocou dediny na jeho mieste postavil nový
-mal milú Marušu, ale keď odišiel na vojnu Maruša sa vydala za jeho brata Jána, usadili sa v dome, kt. postavil Jozef
-Maruša však nebola šťastná, trápila sa, zvádzala Jozefa, kt. býval s nimi
-keď zradila Jozefa ošpatnela, začala piť, muž ju bije
-Jozef sa ožení s Julou Petriskovou, kt. mala chorú ruku
-autor často vstupuje do deja, prihovára sa postavám, hovorí za postavy:
„ Trp Jozef Mak. Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak“
-Jozefovi zomiera Maruša, zomiera žena Jula, kt. nemala viac žiť
-Jozef musí žiť a trpieť ďalej, musí sa starať o obe deti
-dej sa odohráva na horehronskej dedine od konca 19. –zač. 20. stor.
-fatalistický román