Humor, satira a ironia v nasej literature

24. HUMOR, IRÓNIA A SATIRA V NAŠEJ LITERATÚRE:

Hugolín Gavlovič:

-patrí do slovenskej barokovej literatúry
-jediné dielo, kt. vyšlo tlačou je Valašská škola mravú a stodola
-vedie čitateľa k zbožnému a cnostnému životu, odsudzuje poverčivosť a vieru v sny, upozorňuje na nevyhnutnú smrť
-vyjadruje odpor k vojne
-jeho vyjadrovanie je vtipné a výstižne kritizuje opilstvo Hle, človek opilý- žádnemu nemilý:
„Jestli se chceš, jako svedčí, opilstva varovat
tak sobe daj opilého človeka malovat:
Nech bude neočesaný a sliny po brade,
neumytý, nespúsobný, zaválaný všade.
Slabé nohy, mrtvý jazyk a krvavé oči,
vždycky letíc dolu nosem, čo s nohú pokročí.
V hlave víno, v bruchu rozum, v údoch žádnej sily,
tento nápis daj pod neho: Hle, človek opilý.
Tento človek neni človek, neb rozum utratil,
když se zbytečným nápojem v hovado obrátil.
A jak spadne do kaluže, bude postel jeho,
a i svine tam líhají z obyčeje svého.


Juraj Fándly:

(1750-1811)
-národný buditeľ a vlastenec
-celý život venoval ľudu, písal knihy pre ľud (rady)
-knihy: Zelinkár (čo robiť keď si chorý, radí ako ošetriť poranené miesta na tele pomocou rôznych rastlín) ; Piľní domajší a poľní hospodár (upozorňuje na slávne dejiny Slovákov, chce aby sa zbavili lenivosti, radí ako obrábať pôdu) ; O úhoroch aj včelách ; Slovenskí včelár
-satirické dielo Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom :
-mních Atanázius, diabol Titimilus
-Titimilus reprodukuje Fándlyho názory, schvaľoval zrušenie reholí, pretože mnísi upustili od chudoby a telesnej práce a stali sa príťažou pre ľud, obviňuje ich z udržiavania ľudu v zaostalosti
-cirkev dielo zhabala a zakázala Fándlymu lit. činnosť


Ján Chalupka: (1791-1871)

-Kocúrkovo:
-archaizmy a frázy v nemčine, maďarčine a latinčine
- predstavil svet malého mesta s tromi hlavnými zložkami spoločnosti: a) predstaviteľov feudalizmu- zeman a cirkevný inšpektor Pán z Chudobíc
b) predstaviteľ malomestskej buržoázie- čižmársky Majster Tesnošil a jeho rodina
c) mladá pokroková generácia, predstavená učiteľom Slobodom.
-je to obraz dvoch protichodných svetov: zanikajúci feudalizmus a zrod národné uvedomelej inteligencie
-Kocúrkovo je malá dedina, v kt. žijú ľudia rôznych pováh a národností- hovorilo sa tu slovenčinou, maďarčinou, nemčinou a u inteligencie aj latinčinou

-Jánoš Tesnošil – čižmár; stelesnenie všetkého, čím trpela malomestská spoločnosť; používaním maďarských fráz sa vyvyšoval na kocúrkovskú spoločnosť.
-Madlena – jeho manželka; stelesňuje všetku faloš, pretvárku, závisť a klebetníctvo.
-Anička – jeho dcéra; rozmaznaná, neposlušná, až bezočivá.
-Honzík – jeho syn; lenivý
-Vojteška – Tesnošilova suseda
-Vojtech – jej syn
-Procházka – predošlí rechtor
-Ľudmila – jeho dcéra
-Sloboda – zvolený za rechtora; hrdý na svoju reč, zvyky a spôsob života; je uvedomelý Slovák, ale váži si pri tom aj maďarčinu.
-Kostolník
-Pán z Chudobíc – dozorca cirkvi; zeman, ktorý vychádza na mizinu, je slovenského pôvodu, ale hlási sa k Maďarom, chce v Kocúrkove presadiť maďarčinu, hoci sám po maďarsky nevie.
-Attila – jeho syn
-Škrivánok – študent
-Rajnoha, Gorazd, Krahulec – zbojníci
-nachádzal sa tu konvent, ktorého členovia, medzi nimi bol aj čižmár Jánoš Tesnošil, mali zvoliť nového rechtora (učiteľa). Jánoš Tesnošil podporoval susedkinho syna Martina, pretože sa mu páči Tesnošilova dcéra. Vojteška a Madlena si však sami pre seba hovorili, že ešte to by nám chýbalo, pretože sa moc v láske nemali. Keď sa konvent skončil Kostolník išiel ku Tesnošilovi a začali sa opíjať. Madlena sa nakoniec dozvedá, že rechtorom sa stal akýsi neznámi Turčan Svoboda. Keďže Madlena nechcela i s rodinou zostať v hanbe, chcela, aby si Anička, jej dcéra, vzala za muža nového rechtora.
Tesnošilov syn Honzík sa so svojimi priateľmi a novým rechtorom Svobodom stretáva so zbojníkmi Rajnohom, Gorazdom, Krahulcom a spriatelí sa s nimi. Zbojníci ich opijú. Keď Honzík prichádza domov, dostáva od svojho otca vynadané, ale matka ho bráni.
Spolu s Honzíkom prichádza do Kocúrkova aj nový rechtor. Ide sa ohlásiť cirkevnému dozorcovi- pánovi z Chudobíc. Pán z Chudobíc mu prikazuje aby učil po maďarsky, ale on odmieta, pretože je uvedomelý Slovák. Svoboda tiež odmieta Aničku, pretože sa mu od prvej chvíle páči Ľudmila, dcéra bývalého rechtora Procházku. Takto ostáva Madlena spolu so svojou rodinou v hanbe a ich suseda Vojteška sa im vysmieva.
Pán z Chudobníc a Tesnošil sú smiešne figúrky. Ich názorová zadubenosť a obmedzenosť, neschopnosť tvorivého činu sú vážnou prekážkou pochopiť súčasné spoločenské problémy -nástup kapitalizmu
Rodina pána z Chudobnic i Tesnošila sú slovenského pôvodu, ale vzdávajú sa svojej slovenskej národnosti, aby si zachovali zdanie spoločenského významu. Vzdávajú sa slovenskej reči a deformujú ju používaním maďarských a latinských slov a fráz, ale ani a ani jednu reč dobre neovládajú. Protiklad tejto spoločenskej triedy Chalupka vykreslil v národne uvedomelom inteligentovi učiteľovi Slobodovi. V ňom sa črtá postava blízka štúrovskej inteligencii. Z jeho názorov preráža duch národnej znášanlivosti. Humor veselohre dodávajú predstavitelia, ktorí si myslia o svojom spoločenskom postavení viac, ako v skutočnosti znamenajú. Slováci sa vo veselohre usilujú nájsť spôsob, ako sa zaradiť do vyššej panskej spoločnosti.
-autor v hre kritizuje prospechárstvo slov malomeštiactva a nižšej šľachty, kvôli ktorému dokážu zradiť aj svoj pôvod.
Tesnošil sa napodobňovaním vyšších vrstiev šľachty stáva napodobiteľom typických čŕt novej buržoázie. Jeho žena je klebetná a jej jediným úsilím je vydať dcéru Aničku. Charakter budúcich Kocúrkovčanov zvýrazňuje aj ich lenivý syn Janík. Pán z Chudobíc je predstaviteľom upadajúceho zemianstva. Aj on sa snažil hovoriť po maďarský, snaží sa aj odvodiť svoj pôvod a rod od Arpáda
Sloboda je protikladom, je predstaviteľom vzdelancov. Je hlboko spriaznený s ľuďom.

GUSTÁV KAZIMÍR ZECHENTER- LASKOMERSKÝ:
1824-1908

-narodil sa v BB v rodine banského úradníka
-študoval medicínu vo Viedni
-ako lekár pôsobil v BB, Brezne, Kremnici
-pozornosť venoval najmä krátkym formám prózy
-knižne vyšli pod názvom Zozbierané žarty a rozmary
-látku čerpal z : a) z detstva a študií
Prvý tanec: používa satirické prirovnania (chudá ako rebro, s dlhou tvárou, ako koža na prevarenom mlieku zúbky ako hrable)
-frazeologizmy (pozde milý drozde); prihovára sa sám sebe, ja- rozprávanie
-komiku využíva konverzačnú aj situačnú (uhýbanie tanečníkov lebo vypadla ocielka z vrecka)
b) z lekárskej praxe
c) cestovanie
-písal cestopisy, zakladateľ cestopisnej prózy
-autobiografické prvky
-cestipisy Zo Slovenska do Carihradu, Zo Slovenska do Ríma, Zo Slovenska do Itálie
-zobrazuje aj vlastné príbehy a dojmy, umelecké pamiatky, všíma si históriu miest
-dojmy zo Slovenska zachytil v dielach Priechod cez Čertovicu, Výlet do Tatier
-žartovné príbehy, opis prírody

-novela Lipovianska maša:
-romantické i realistické prvky
-romantické: láska Aničky (vnučka majiteľa huty) a Janka ( ideálny slov. mládenec)
-stoja proti sebe kladné i záporné postavy
-záporná postava: Ravay (intrigán, vrah a maďarón)
-ideálny záver
-realistické : poľovačka, kresba sociálneho prostredia

-po prvý raz nastolil v slov. lit. sociálnu problematiku (železiarsky robotníci)


JONÁŠ ZÁBORSKÝ:
1812-1876

-narodil sa v Záborí v chudobnej zemianskej rodine
-študoval teológiu v Prešove, kňazské povolanie si zvolil, lebo chcel literárne tvoriť
-v zahraničí študoval na univerzite v Halle, kde sa stretol so Štúrom ale rozišli sa v názoroch- nesúhlasil so Štúrovou slovenčinou
-ako evanjelický kňaz pôsobil na viacerých miestach, po požiari fary a kostola v Rankovciach prestúpil na katolícku vieru, lebo mu sľúbili miesto profesora na teolog. akadémii v KE, namiesto toho sa stal iba kaplánom na nemeckej fare
-pôsobil ako redaktor vo Viedni
-1853-1876 žil na fare v Župčanoch
-bez Záborského by slovenská romantika nemala protipól; bol najostrejším kritikom svojej doby
-odhaľoval neresť, pokrytectvo vo vládnucich vrstvách a vo vlastnom národe, v inteligencii, medzi ľudom
-svoju kritiku dokresľoval a odhaľoval príbehmi zo skutočnosti, kt. zažil sám, alebo sa o nich dozvedel

poviedka Dva dni v Chujave:
-má dve časti: Deň škaredý a Deň pekný
-vlastné skúsenosti v Župčanoch
*Deň škaredý: zobrazuje živoriaci ľud v zapadnutej Chujave, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú zabudnutie v alkohole
-dej sa odohráva v 1865
-do Chujavy prichádzajú úradníci z mesta, aby vybrali poplatky a pokuty
-dedinčania musia zaplatiť pokutu, lebo pripravili málo štrku na stavbu cesty
-richtár sa bojí vrchnosti, preto súhlasí so všetkým, čo mu nariadia
-sedliaci hľadajú východisko v alkohole
-v dedine boli 4 krčmári, 2 statkári
„ bo cela Chujava teraz pila. Starí, mladí, mužovia, ženy boli v štyroch krčmách...
Podivná je ľahkomyseľnosť slovenského ľudu.
Na kraji priepasti spieva, huláka, výska, ako kto sa rozumu pozbavil

*Deň pekný: rozprávanie, čo sa stalo po rokoch, keď prišlo do Chujavy farár Rastic, úradník Rozumovský, advokát Stupnický a učiteľ Semenák
-zriadili opatrovňu pre deti, aby mohli matky pracovať, postavili školu, postavili spoločnú dedinskú sýpku, požičovňu obilia, kúpili hasičskú striekačku pre dedinu, podporovali mladých na štúdiach a po požiari dediny začali stavať nové domy
-táto časť má utopický charakter, bol to ideál osvietencov a romantikov

-poviedka Panslavistický farár
-písal aj divadelné hry, historického zamerania, knižného charakteru
-veselohra Najdúch
-odhaľuje v nej mravnú skazenosť zemanov



JÁN PALÁRIK- BESKYDOV:
1822-1870

-narodil sa v Rakovej na Kysuciach, vyštudoval teológiu
-v seminári sa dostal do konfliktu s predstavenými a hrozilo mu vylúčenie zo štúdia
-redigoval časopis Cyril a Metod
-kritizoval v ňom: cirkevnú organizáciu, žiadal voľby cirkevných hodnostárov, parceláciu cirkevných majetkov, slovenské arcibiskupstvo a katedry slovenskej reči a literatúry
-za tieto požiadavky sa dostal do cirkevného väzenia a zakázal mu redigovať časopis
-od vtedy pod dozorom v Pešti na nemeckej fare
-stáva sa tu redaktorom Katolíckych novín (návrat k nacionálnym a sociálnym problémom)
-do novín zaviedol slovenčinu a žiadal výstavbu priemyslu na Slovensku, vybudovanie železníc, reguláciu riek
-koniec života prežil na fare v Majcichove pri Trnave
-v jeho diele je politický program Novej školy slovenskej

-písal veselohry: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri Obžinkoch:
-grófka Elíza Hrabovská, dcéra učiteľa Miluša Oriešková, barón Ľudovít Kostrovický, inžinier Rohoň
-idea hry: spoloč. a národné zmierenie šľachty a ľudu
-dvojitá zámena osôb (na preverenie lásky)
-v závere sa páry nájdu a všetko sa dobre končí
-autor sa vysmieva odnárodňovaniu – Capková
-Kostrovický: ľahkomyseľná konzervatívna šľachta
-Hrabovská: liberálna vrstva uhorskej spoločnosti, liberalizmus v nej upevňuje Miluša

-veselohra Drotár:
-dej sa odohráva v Pešti
-drotár Bubenčík sa vyberie do Pešti hľadať svojho brata, kt. tam študoval
-prichádza do rodiny slovenského fabrikanta Rozumného
-jeho brat si pomaďarčil meno na Doboši
-vo veselohre je viacero zápletok, kt sú spôsobené zámenou osôb, na konci sa všetko vysvetlí a továrnik odmení drotára za jeho statočnosť

-veselohra Inkognito –takisto zámena osôb


Martin Kukučín: (1860-1928)

-zemianska tematika v dielach:
-Keď báčik z Chochoľova umrie:
-vytvoril 2 protikladné typy: zeman Aduš Domanický a kupec Ondrej Tráva
-Aduš bol chudobný- doma nič
-Tráva: tráva ako symbol rýchleho rastu, charakteristika rozmáhania a rastu buržoázie
-na jarmoku sa Tráva zoznámi s Adušom, kt. mu predá jačmeň; Tráva mu dá preddavok, s tým, že po jačmeň si príde
-keď príde do Domaníc upozornia ho na úpadok Adušovho majetku
-namiesto zemianskeho kaštieľa našiel iba ruiny
-hodnotu mali iba jasene nad hrobmi Adušových rodičov
-Kukučín ukázal na Adušovi hmotný i morálny úpadok zemianstva
-ani Ondrej nemá jeho sympatie, stále myslí na zisk, v noci sa mu sníva, že ľudia sa menia na ovce, on ich strihá a vlnu predáva


Božena Slánčiková- Timrava :

-kritický realista
-obraz dedinského ľudu v novele Ťapákovci :
-ľudia nedvižní, v jednom dome sa tlačia16, žijú feudálno-patriarchárnym životom
-vynímajú sa 2 postavy: Iľa a Anča
-Iľa- kráľovná, Paľova žena, kt. skúsila i mestský život
-búri sa proti Ťapákovcom i za cenu rozchodu s mužom
-Anča- zmija, je kalika
-svojou zlostnou povahou provokuje súrodencov k sporom, najmä s Iľou
-vnútri je citlivá a nežná, túži po láske a po vlastnej rodine
-vyšíva čepce pre nevesty ale vie, že ona sa nikdy nevydá
-Ťapákovci začínali práce na poli v piatok, ak bol zlý čas, čakali celý týždeň
-postavy charakterizuje menami

-obraz prvej svetovej vojny podáva v novele Hrdinovia:
–názov je ironický
-notár Laci Baláň a predstavitelia inteligencie hovoria, že nastali slávne časy, sú presvedčení, že vojna bude trvať chvíľu a že kto je proti nej je vlastizradca
-po čase sa Laci začína báť; keď ho majú odviesť, spomína si na všetky choroby, kt. prekonal, zistí, že je chorý na srdce; lekára chce podplatiť, len aby ho uznali za nesúceho
-podnotár Širický je od začiatku proti vojne
-keď bol na fronte, žiadal sa k sanitnej jednotke, aby nemusel zabíjať
-raz chcel pomôcť zranenému nepriateľskému vojakovi a vtedy ho zastrelili
-Zuza Pekovka je spokojná, že jej muž má hrb a nepôjde na vojnu
-Ďuro, kt. je zabitý, ju opustil a ona cíti zadosťučinenie
-niekt. ženy sú rady, že ich muž ide bojovať, lebo pil a bol surový


Janko Jesenský:
(1874-1945)

-tvoril v období slovenskej lit. moderny
-život maloburžoáznej spoločnosti, zobrazoval mestské prostredie
-dedinské postavy sú zriedkavé

Malomestské rozprávky:
-v každej stavia dej na jednej výraznej udalosti, obyčajne humornej, kt. mu umožňuje ukázať na nejaké zlé charakterové vlastnosti
-dej rozvíja tak, že jeho rozuzlenie vyznie ako výsmech zlých vlastností

novela Pani Rafiková: k manželovi sa správa zle
-je to žena- tyran, rozmaznáva svoju jedinú dcéru Milku, kt. leží iba v románoch a chce prežiť svoj život ako románové grófky
-p. Rafiková chodila na návštevy po susedkách a ohovárala

novela Slnečný kúpeľ: malomestská inteligencia: notár, doktor a zverolekár sa chodili kúpať za mestečko a pri tom cvičili
-Jakub si myslel, že to sú blázni, o kt. čítal v novinách
-keď ich prišišl richtár so sluhmi zlapať, zistili, že to sú doktor, advokát a zverolekár

novela Štvorylka: dievčatá dali na bále prednosť vojakom pred svojimi mládencami
-po zatrúbení na poplach museli oficieri odísť, ohrdnutí mládenci si už dievčatá nevšímali a tie ostali do rána sedieť

román Demokrati: kritika buržoáznej demokracie a jej systému na základe vlastných skúseností
-podáva obraz spoločnosti v 1. pol. 30. rokov 20. stor.
-videl mnoho nedostatkov v oblasti morálky i v živote jednotlivcov
-kritikou chýb nechcel demokraciu zrušiť, išlo mu o nápravu spoločnosti
-názov je ironický; skladá sa z 2 častí: Staré Mesto a Bratislava
-hl. postavy: dr. Landík zakladá v Starom Meste demokratický spolok Rovnosť
-v spolku mäsiar Tolkoš, kt. sa páči Hana slúžiaca u direktora Rozvalida
-Landík ju odprevádza domov, aby tým demonštroval rovnosť medzi ľuďmi
-Hana sa mu zapáčila, ale po anonymnom liste bol prevelený do Bratislavy
-v BA sa zoznámi s rodinou advokáta Petroviča, jeho ženou a dcérou Želkou
-Petrovič vyzdvihuje demokraciu, ale v živote využíva nedemokratické praktiky
-svoju dcéru Želku vydá za starého ale bojatého veľkostatkára Dubca
-na konci románu Jesenský odhaľuje, že Hana, kt. si Landík zoberie za ženu je dcérou veľkostatkára Dubca
-autor vykreslil životný štýl rôznych vrstiev buržoázie a inteligencie
-priblížil politiku buržoáznych strán, ich program, machinácie, karierizmus a protekcionárstvo
-prameňom konfliktných situácií je to, že Landík sa usiluje presadiť myšlienky demokracie v spoločnosti, odmieta karierizmus

Ivan Stodola : (1888-1977)

-narodil sa v Lipt. Mikuláši v národne uvedomelej rodine, bol lekárom, neskôr vysokým úradníkom v zdravotníctve
-písal satiry, komédie, tragédie a historické hry

satiry: Čaj u pána senátora:
-politická veselohra, odhaľuje spoločenský a politický karierizmus malomestskej buržoázie
-hl. hrdina bezvýznamný remeselník Slivka (vyrábal truhly) sa na naliehanie ženy a vďaka náhodám dostane do kandidatúry a stane sa členom v senáte

-Jožko Púčik a jeho kariéra:
-Jožko Púčik pracuje v dobročinnom spolku Humanitas, je to dobrý a poctivý úradník, kt. pomáha svojej sestre a jej deťom
-spolku zmiznú peniaze a z krádeže je obvinený Jožko
-zatvoria ho, Jožko najskôr zapiera, ale keď mu spolok prislúbi, že pomôže jeho sestre, kt. dostane trafiku, Jožko sa ku krádeži prizná
-o jeho priazeň sa usiluje aj dobročinný spolok Benevolencia
-oba spolky súperia, kto bude mať viac členov
-hra predstavuje satiru na falošne chápaný humanizmus
-v spolku Humanitas predsedníčka organizuje rôzne prednášky pre väzňov, premietanie diapozitívov, miesto toho aby sa starala o chorého muža
-správca Rohatý tiež pracuje v Humanitase, je to bezcharakterný podvodník a skutočný zlodej peňazí

komédie: Keď Jubilant plače:
-dej sa odohráva v malom mestečku, kde proti sebe stoja konkurenti mastičkár a leká
-pretože ich deti sa majú radi, uzavrú prímerie a začnú spolupracovať