26. FRANCÚZSKA, TALIANSKA A NEMECKÁ POVOJNOVÁ LIT.:

Francúzska lit. po 1945:

-spisovateľ sa po vojne stáva vo Fr akýmsi svedomím národa, mnohí z nich sa aktívne zapojili do protifašistického odboja
-Exupéry je označovaný aj ako predstaviteľ tzv. etickej generácie
-príbeh nerozpráva ale podáva autentické svedectvo
-autori vidia východisko v hrdinskom čine

Antoine de Saint- Exupéry: (1900-1944)

-pochádza zo šľachtickej rodiny, bol letcom, počas druhej svetovej bol zostrelený
-spisovateľ neprofesionál
-tvorba „prežitá“ na vlastnej koži a korunovaná smrťou
-znaky tvorby: skúsenosť letca, častý motív lietadla
-lietadlo nie je iba pracovný nástroj, ale aj miestom meditácie o živote a smrti
-letec často pociťuje strach z ohrozenia života, hraničné situácie prekonáva vďaka nádeji, že sa stretne s priateľmi
-uprednostňuje povinnosť pred súkromím

-filozofická rozprávka Malý princ:
-knihu sám ilustroval
-rozpr. pilota, kt. havaroval uprostred Saharskej púšte
-počas opravy motora za ním prichádza Malý princ, rozpráva mu o svojej malej planéte, kde sa stará o ružu
-spomína aj ďalšie planéty, kt. navštívil
-na nich sa stretol s rôznymi bytosťami: pijan, lampár, s biznismenom, geografom,....
-tieto bytosti predstavujú ľudské vlastnosti
-na Zemi sa Malý princ zoznámi s líškou, kt. mu vysvetlí, čo je to priateľstvo a uvedomí si, čo pre neho znamená jeho ruža
-letcovi pomôže nájsť studňu
-Malý princ opúšťa Zem- dá sa uštipnúť hadovi a cestou smrti sa vracia na svoju planétu

-román Pošta na Juh :
-hl. postavou je pilot Bernis, kt. priamo zaznamenáva svoj posledný osudný let, spomína si na priateľov a na ľúbostný vzťah k Genevieve

-román Nočný let:
-dej je zhustený, odohráva sa počas jednej noci
-paralelne zachytáva boj poštového pilota Fabiena s cyklónom počas nočného letu nad Južnou Amerikou a život na domovskom letisku
-jeho nadriadený reaguje na Fabienovu smrť mechanickou likvidáciou lístočka, kt. predstavuje Fabienovo lietadlo
-abien uprednostnil povinnosť pred osobným šťastným
-Fabienova manželka sa domáha aj osobného šťastia


existencializmus:
-zaoberá sa analýzou človeka v jeho spoloč. zaradení
-skúma otázky existencie človeka z hľadiska jeho individuality a spoločenských vzťahov
-založený na pocitoch
-z Fr sa dostal aj do ostatných Európ. lit.
-existencialisti zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca, život človeka záleží len na jeho voľbe
-hrdina prežíva pocity úzkosti, strachu, beznádeje
-slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje konvencii
-rozhoduje sa na základe vlastnej vôle


Jean Paul Sartre: (1905-1980)

-odmietol prijať Nobelovu cenu za lit.
-román Hnus (1938):
-hrdina Roquentin trávi celý čas v hotelovej izbe alebo knižnici prímorského mestečka, lebo zbiera materiál na knihu o istom markízovi
-nemá priateľov, rodičov, cíti sa osamelý, je znechutený všetkým okolo seba aj samým sebou
-knihu nedopíše, z mesta odchádza a cíti sa slobodný

-zb. próz Múr: (1939):
-poviedka Múr; v období španielskej občianskej vojny 36-39
-Ibbieta je odsúdený, lebo ho podozrievajú, že u seba skrýval republikána Grisa
-dej sa odohráva v cele, medzi múrmi
-sonda do vnútra človeka odsúdeného na smrť, kt. trávi posledné chvíle v cele s daľšími odsúdenými
-Ibbieta začnú znova vypočúvať, slúbia mu život, keď prezradí grisov úkryt
-zo žartu povie, že sa ukrýva na cintoríne, pretože vie o jeho úkryte u bratranca
-čaká, že keď sa hliadka vráti, popravia ho, ale dozvie sa, že Gris sa po hádke s bratrancom naozaj ukryl na cintoríne
-a tak sa z človeka odhodlaného za iného obetovať svoj život stane zradca

-románové tetralógie Cesty k slobode:
-hl. hrdina profesor Delarue nesúhlasí s vojnou a fašizmom ale nechce sa vzdať osobnej slobody a nebojuje proti tomu
-až ku koncu vojny začne strielať na Nemcov, nie preto, že chce urobiť vlastenecký čin, al eje to jeho slobodná voľba, chce naplniť svoj život činom

-div. hra S vylúčením verejnosti:
-napísal ju pre svojich troch priateľov, kt. sa ocitnú v pekle po smrti
-peklo sú tí druhí
-V komorne ladenej hre S vylúčením verejnosti sa Sartre zamýšľa nad témou: čo znamená smrť zaživa. Paradoxne si zvolil situáciu živých po smrti... V konečnom dôsledku však chcel ukázať, aký význam má sloboda ako zmena konania iným konaním. Estelle, Inés a Garcin sa navzájom trápia a usvedčujú v nespočetných variáciách temných vzťahov. Nemôžu sa však nikdy vymaniť z traumy svojich minulých životov a činov.