Divadlo začali hrať svetské osoby, ako remeselnícki majstri a pod. Došlo aj k zosvetšteniu tematiky, zvlášť v období humanizmu a renesancie, keď sa študovala antická dráma. Mnohotvárnosť žánrov, vysoké technické majstrovstvo a ideové bohatstvo charakterizujú anglickú drámu koncom 16. storočia. Vyvrcholením je dielo Williama Shakespeara, v ktorom sa završujú najlepšie tendencie literárnej i ľudovej drámy. V druhej polovici 16. storočia sa rozrástla literárna činnosť v Anglicku do nevídaných šírok. Vznikli celé stovky hier, z ktorých sa však zachoval iba zlomok. Divadlo v Shakespearovej dobe malo už za sebou aspoň tristoročnú tradíciu. Finančné zdroje miest dovoľovali organizovať divadelné predstavenia rozmanitého druhu. Ukázala sa potreba literárnej predlohy a založenia hereckej spoločnosti. Zárodky profesionalizmu možno hľadať na šľachtických dvoroch. Zásadný význam pre vývin divadla má vzrast Londýna v 16. storočí, paralelný s rozmachom buržoázie. Prvé divadlá boli umiestnené na dvoroch hostincov. Divadlá zväčša vydržiavali finančníci. Spomína sa, že pred zákonom považovali hercov za vagabundov. Takýto náhľad rozširovali puritáni z horlivého nepriateľstva voči javisku. Herecké zamestnanie sa ustálilo ako zákonité skôr, než doň vstúpil Shakespeare. Už r. 1547 bolo uznané kráľovským patentom. Jedným z najvýznamnejších dramatikov anglickej humanistickej a renesančnej literatúry bol William Shakespeare. Narodil sa v stredoanglickom mestečku Stratforde nad Avonou. Jeho otec bol zámožným občanom. William bol najstarší z ôsmich súrodencov. Šesť rokov chodil do miestnej školy. Nechodil na univerzitu, no všetky nedostatky vzdelania si neskôr doplnil vlastným usilovným štúdiom rečí, dejín a čítaním literatúry. Shakespeare sa ako osemnásťročný oženil a asi po štyroch rokoch odišiel do Londýna. Rýchle prekonal začiatočnícke ťažkosti a zanedlho sa dostal na význačné miesto v divadelnom a literárnom svete. Úpadok divadla za revolúcie v 17. storočí a po nej odsunul Shakespeara do úzadia. Trvalo to vyše jedného storočia, kým ho Angličania znovu objavili. Shakespearova básnická činnosť zahrňuje samostatné básne, písané v pozdnorenesančnom štýle. Shakespearova dramatická tvorba zahŕňa štyri hlavné žánre: komédie, tragédie, tragikomédie a kroniky. Vo vývine jeho tvorby možno zhruba pozorovať tri obdobia. Prvé, zväčša optimistické obdobie siaha po rok 1600. V tomto čase vznikajú veľké komédie. Druhé obdobie je obdobím prevládajúceho pesimizmu. V hrách sa traktujú tragické problémy života. Tretie obdobie je obdobím vyrovnania.