William Shakespeare Večer trojkráľový

VILLIAM SHAKESPEARE: VEČER TROJKRÁĽOVÝ

ROK VYDANIA: 1980

VYDAVATEĽSTVO: TATRAN, Bratislava

Za absolutizmu Tudorovcov v 16. storočí prežíva Anglicko prevrat vo všetkých oblastiach hospodárskeho a sociálneho života, čím sa stáva klasickou krajinou prvotnej akumulácie. Triedne vzťahy si vyžadovali spojenectvo silnejúcej buržoázie s monarchiou proti oslabeným feudálom i pracujúcim. Neuznávaním cirkvi ako duchovnej autority, odklonom od stredovekej scholastiky a príklonom k antike možno charakterizovať tendencie renesancie. Najväčší rozkvet nových myšlienok za súčasnej expanzie politickej a hospodárskej nastáva za kráľovnej Alžbety I. V tomto období dochádza aj k neobyčajnému rozkvetu vo všetkých oblastiach myslenia a tvorby. Veľa sa prekladá z klasických i súčasných cudzích literatúr. Lyrika, epika, román, ale hlavne dráma prežíva neobyčajný rozkvet. Tento všeobecný rozkvet bol pomerne krátky, lebo v 17. storočí sa zosilnená buržoázia pod vedením puritánov postavila proti kráľovskému absolutizmu. Vplyv talianskej poézie, ktorý sa začal Chaucerom, oživuje a silnie za renesancie v 16. storočí. Táto poézia bola zväčša aristokratická. Prvým veľkým básnikom po Chaucerovi bol Edmund Spenser, ktorý sa pokúsil tvoriť čisto anglickú národnú poéziu. Predstavuje syntézu renesančnej kultúry a najlepších tradícií anglickej stredovekej literatúry. Anglická próza sa vyvinula ako produkt kníhtlače a buržoázneho spôsobu života, teda omnoho neskôr než poézia a dráma. Renesančná próza bola najprv aristokratická, idealizujúca a úniková. Rozširovaním čitateľskej základne menil sa jej obsah a štýl. Nearistokratickí autori prinášali realistické prvky. Vcelku sa však umelecká próza nachádzala v začiatočnom štádiu. Nepokúsila sa ešte riešiť veľké problémy ľudského života, ako to robila dráma.
Vo vývine drámy sa vystriedalo viac vplyvov. Po dlhší čas bolo divadlo v rukách cirkvi, ktorá sa od 12. storočia snažila rozširovať medzi masami biblické udalosti ich dramatizáciou. Boli to tzv. mystéria. Ich zárodkom bola veľkonočná liturgia. Podnet k dramatizácii prišiel pravdepodobne od sedliakov, ktorí sa inštinktívne pokúšali zmeniť rituál v mágiu. Pôvodne hrávali iba duchovné osoby. Okrem cirkevného jestvoval aj prastarý rituál v maskových hrách a vo festivaloch ročných období. So vzostupom buržoázie preniesli sa mystériá z kostola na námestie a cechy ich preberali od duchovenstva. Vytvorilo sa divadlo miest a remeselno-cechových korporácií.

Divadlo začali hrať svetské osoby, ako remeselnícki majstri a pod. Došlo aj k zosvetšteniu tematiky, zvlášť v období humanizmu a renesancie, keď sa študovala antická dráma. Mnohotvárnosť žánrov, vysoké technické majstrovstvo a ideové bohatstvo charakterizujú anglickú drámu koncom 16. storočia. Vyvrcholením je dielo Williama Shakespeara, v ktorom sa završujú najlepšie tendencie literárnej i ľudovej drámy. V druhej polovici 16. storočia sa rozrástla literárna činnosť v Anglicku do nevídaných šírok. Vznikli celé stovky hier, z ktorých sa však zachoval iba zlomok. Divadlo v Shakespearovej dobe malo už za sebou aspoň tristoročnú tradíciu. Finančné zdroje miest dovoľovali organizovať divadelné predstavenia rozmanitého druhu. Ukázala sa potreba literárnej predlohy a založenia hereckej spoločnosti. Zárodky profesionalizmu možno hľadať na šľachtických dvoroch. Zásadný význam pre vývin divadla má vzrast Londýna v 16. storočí, paralelný s rozmachom buržoázie. Prvé divadlá boli umiestnené na dvoroch hostincov. Divadlá zväčša vydržiavali finančníci. Spomína sa, že pred zákonom považovali hercov za vagabundov. Takýto náhľad rozširovali puritáni z horlivého nepriateľstva voči javisku. Herecké zamestnanie sa ustálilo ako zákonité skôr, než doň vstúpil Shakespeare. Už r. 1547 bolo uznané kráľovským patentom. Jedným z najvýznamnejších dramatikov anglickej humanistickej a renesančnej literatúry bol William Shakespeare. Narodil sa v stredoanglickom mestečku Stratforde nad Avonou. Jeho otec bol zámožným občanom. William bol najstarší z ôsmich súrodencov. Šesť rokov chodil do miestnej školy. Nechodil na univerzitu, no všetky nedostatky vzdelania si neskôr doplnil vlastným usilovným štúdiom rečí, dejín a čítaním literatúry. Shakespeare sa ako osemnásťročný oženil a asi po štyroch rokoch odišiel do Londýna. Rýchle prekonal začiatočnícke ťažkosti a zanedlho sa dostal na význačné miesto v divadelnom a literárnom svete. Úpadok divadla za revolúcie v 17. storočí a po nej odsunul Shakespeara do úzadia. Trvalo to vyše jedného storočia, kým ho Angličania znovu objavili. Shakespearova básnická činnosť zahrňuje samostatné básne, písané v pozdnorenesančnom štýle. Shakespearova dramatická tvorba zahŕňa štyri hlavné žánre: komédie, tragédie, tragikomédie a kroniky. Vo vývine jeho tvorby možno zhruba pozorovať tri obdobia. Prvé, zväčša optimistické obdobie siaha po rok 1600. V tomto čase vznikajú veľké komédie. Druhé obdobie je obdobím prevládajúceho pesimizmu. V hrách sa traktujú tragické problémy života. Tretie obdobie je obdobím vyrovnania.

Autor píše zväčša tragikomédie, ktoré majú snový a zmierlivý charakter. Shakespeare čerpal látku pre svoje drámy z gréckej, rímskej a domácej histórie, z rozličných kroník, zo zbierok francúzskych a španielskych noviel, zo starších drám. Ako geniálny dramatik bol súčasne veľkým mysliteľom a humanistom. Význam Shakespeara spočíva v dramatičnosti, univerzálnosti a charakterotvornej sile. Jeho vplyv na svetovú literatúru je obrovský. Jedným z diel Williama Shakespeara je komédia Večer trojkráľový. Prvá správa o uvádzaní Večera trojkráľového pochádza zo začiatku roku 1601. Vtedy túto komédiu hrali na dvore na počesť niekoľkých významných zahraničných hostí: nového vyslanca ruského cára Borisa Godunova a talianskeho Virgina Orsiniho, vojvodu z Bracciana. Ale nie je pravdepodobné, že by inscenácia na dvore bola premiérou hry a tak jej vznik môžeme v súlade s dobovými narážkami, ktoré sú v texte, klásť do roku 1600, do tesného susedstva predchádzajúcej komédie Ako sa vám páči. Znenie Večera trojkráľového sa zachovalo len v jednej verzii, publikovanej v roku 1623 v súbornom fóliovom vydaní Shakespearových drám. Je to znenie dobré, rozdeľuje hru na dejstvá a scény, obsahuje normálne scénické poznámky a podľa všetkého bolo tlačené z inšpicientskej knihy, teda z takej verzie hry, ktorú hrávali za Shakespearových čias na javisku. Či tu šlo o pôvodnú verziu alebo o verziu Shakespearom dodatočne upravenú, o tom sú isté spory. Text Večera trojkráľového predstavuje jednu z najlepšie a autorsky najúplnejšie zachovaných verzií zo všetkých Shakespearových. Večer trojkráľový je posledný z jeho tzv. šťastných komédií. Po ňom prichádza obdobie veľkých tragédií. Patrí do skupiny náladových titulov. Romantický aj realistický dej tejto komédie je v skutočnosti hrou vo fašiangovej maškaráde. Zaujímavá je kombinácia šťastných a nešťastných elementov komédie v jej závere.

Dej sa odohráva v Ilýrii

Hlavné postavy: Orsino, Olívia, Viola, Sebastian, Tobiáš, Ondrej, Antonio


OBSAH


V Ilýrii žije vojvoda Orsino, má prekrásny dom v príjemnom prostredí, so služobníctvom a skoro nič mu nechýba. Lenže jeho nedostatkom je láska. Zaľúbil sa do grófky Olívie, ktorá ho odmieta. Žije neďaleko Orsina, tiež v peknom dome so záhradou. Avšak smúti za bratom, ktorý len nedávno zomrel. Nechce sa s nikým stretávať, zostáva sama vo svojej izbe. Orsino to nechce pochopiť. Neustále za ňou posiela sluhov s odkazmi, ako ju ľúbi, no ona aj naďalej neprejavuje záujem. Olívia býva v dome so strýkom Tobiášom, ktorý k sebe pozval na návštevu priateľa Ondreja.

Aj jemu sa Olívia zapáči. Ani oňho neprejavuje záujem. Je iba obyčajný rytier, vyžívajúci sa s Tobiášom na všelijakých zábavkách a tancovačkách, každý večer sa opíjajúci. Medzitým sa neďaleko Ilýrie potopí loď, na ktorej sa nachádzajú dvaja súrodenci. Je to Sebastian a Viola. Vo veľkom zhone sa obaja zachránia. Ibaže o sebe nevedia, že žijú. Violu odvezie istý kapitán z lode do Ilýrie. Preoblečie sa za mladého rytiera a pod menom Cesario začne slúžiť u vojvodu Orsina. Ten si nič nevšimne a okamžite ju pošle ku grófke Olívii s príkazom, aby sa nenechala zahnať od jej prahu, bola pri dverách sťa prikovaná a aby sa bez vysvetlenia a odkazu nevracala. Viole sa odchádza ťažko. Zaľúbila sa do grófa Orsina a má mu ísť pýtať inú. Olívia nechce opäť nikoho prijať. Až po dlhom váhaní sa rozhodne, že si ešte raz vypočuje Orsinov odkaz. Keď uvidí Violu prezlečenú za Cesaria, po prvýkrát sa zaľúbi. Odvtedy ju túži vidieť každý deň. Viola ju neprestajne navštevuje, no nechce prezradiť pravdu. Zatiaľ jej brat Sebastian blúdi na mori s priateľom Antoniom. Obaja sa vyberú do Ilýrie. Ale Antonio sa nemôže ukázať v meste. Hrozí mu totiž smrť za pomáhanie vojvodovým nepriateľom v boji. Preto sa ide ukryť do hostinca, kde mu býva vždy dobre. Sebastianovi dá mešec dukátov, pretože si ide obzrieť mesto. Keďže sa dlho nevracia, Antonio sa rozhodne ísť ho hľadať. Zájde až do dvora Olívie, stretne tam Violu, ktorá sa veľmi podobá svojmu bratovi. Náhodou ho zbadajú Osinovi vojaci a keďže ho chcú zatknúť, popýta si od Violy mešec dukátov. Lenže Viola mu nechce nič dať. Myslí si, že ho Sebastián zradil. Nevie však, že Viola je len jeho sestra. Aj Sebastian dôjde až do dvora Olívie. Náhodou ju stretne, no keď sa ocitne v krásnom prostredí, nevie, či sa mu to len sníva. Olívia nevediac o Sebastianovej podobe s Violou, nalieha a vezme ho do kaplnky, aby ich zosobášil kňaz. Keď sa tak stane, Sebastian ešte stále nevie, čo sa deje. Olíviu navštívi Orsino so sprievodom. Grófka mu ihneď oznámi svoj sobáš a to, že nechce viac počuť jeho vyznania. Práve vtedy vyjde pravda najavo. Sebastian spoznáva vo Viole svoju sestru, ktorá sa ihneď prezlečie do pravých šiat. Všetko sa dobre končí ako v rozprávke. Sebastian sa ožení s Olíviou, Viola s Orsinom a spolu oslávia svadby.

Ďalší nápadníci grófky vyjdú samozrejme naprázdno.

IDEA: Viacerí bojujú o lásku jednej ženy, no napokon ju získa ten, ktorý túto ženu nikdy predtým nepoznal a vôbec o ňu nebojoval.
TÉMA: Víťazstvo lásky nad pýchou a žiaľom.


CHARAKTERISTIKA HLAVNEJ POSTAVY

Grófka Olívia je mladá, krásna žena. Jej tvár je akoby zmesou krásy, ktorou sa stáva stredobodom pozornosti. Dlhé plavé vlasy má vždy dôkladne učesané a pekne upravené. Vkusne sa oblieka a rada nosí dlhé šaty. Nerada sa ukazuje v spoločnosti. Je tichej a skromnej povahy, preto radšej zostáva sama vo svojej izbe, kde číta a premýšľa. No jej zvedavosť premôže hanblivosť a bojuje o svoj cieľ, kým ho nedosiahne. K okoliu sa správa milo, nie je zlá, teší sa s ostatnými a preto ju majú všetci radi.


JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY

METAFORA: za náruč ponúka paloš, nezatvorte svoje srdce hnevom
PERSONIFIKÁCIA: snáď utíši sa moje srdce clivé, divý skutok tíši citov plam, srdce v hrudi drieme
EPITETÓN: veľkého pána, jeho život, líščie mláďa
ZDROBNENINY: hrebienok, chvíľočka, prepelička
PRIROVNANIA: sťa tiger sa vrhol, jak múdrym ľuďom, vrtošivý ako samo more


PEKNÉ MYŠLIENKY

Lepší múdry blázon je, než mudrc, čo len blázniť vie. (str. 24)
Láska nie je riečny piesok, láska – to je krásny dnešok, to je oheň v komíne! (str. 46)
Dnes múdre slovo pristane skôr bláznom, jak múdrym ľuďom spochabená reč! (str. 74)
Hej, človek skryje vraždu aj vinu – ale nie lásku, v ktorej duše splynú. (str. 78)
Niekto sa veľký narodí, inému padne veľkosť do lona. (str.137)


POUŽITÁ LITERATÚRA

WILLIAM SHAKESPEARE: Večer trojkráľový
Dejiny svetovej literatúry.