VILLIAM SHAKESPEARE: VEČER TROJKRÁĽOVÝ

ROK VYDANIA: 1980

VYDAVATEĽSTVO: TATRAN, Bratislava

Za absolutizmu Tudorovcov v 16. storočí prežíva Anglicko prevrat vo všetkých oblastiach hospodárskeho a sociálneho života, čím sa stáva klasickou krajinou prvotnej akumulácie. Triedne vzťahy si vyžadovali spojenectvo silnejúcej buržoázie s monarchiou proti oslabeným feudálom i pracujúcim. Neuznávaním cirkvi ako duchovnej autority, odklonom od stredovekej scholastiky a príklonom k antike možno charakterizovať tendencie renesancie. Najväčší rozkvet nových myšlienok za súčasnej expanzie politickej a hospodárskej nastáva za kráľovnej Alžbety I. V tomto období dochádza aj k neobyčajnému rozkvetu vo všetkých oblastiach myslenia a tvorby. Veľa sa prekladá z klasických i súčasných cudzích literatúr. Lyrika, epika, román, ale hlavne dráma prežíva neobyčajný rozkvet. Tento všeobecný rozkvet bol pomerne krátky, lebo v 17. storočí sa zosilnená buržoázia pod vedením puritánov postavila proti kráľovskému absolutizmu. Vplyv talianskej poézie, ktorý sa začal Chaucerom, oživuje a silnie za renesancie v 16. storočí. Táto poézia bola zväčša aristokratická. Prvým veľkým básnikom po Chaucerovi bol Edmund Spenser, ktorý sa pokúsil tvoriť čisto anglickú národnú poéziu. Predstavuje syntézu renesančnej kultúry a najlepších tradícií anglickej stredovekej literatúry. Anglická próza sa vyvinula ako produkt kníhtlače a buržoázneho spôsobu života, teda omnoho neskôr než poézia a dráma. Renesančná próza bola najprv aristokratická, idealizujúca a úniková. Rozširovaním čitateľskej základne menil sa jej obsah a štýl. Nearistokratickí autori prinášali realistické prvky. Vcelku sa však umelecká próza nachádzala v začiatočnom štádiu. Nepokúsila sa ešte riešiť veľké problémy ľudského života, ako to robila dráma.
Vo vývine drámy sa vystriedalo viac vplyvov. Po dlhší čas bolo divadlo v rukách cirkvi, ktorá sa od 12. storočia snažila rozširovať medzi masami biblické udalosti ich dramatizáciou. Boli to tzv. mystéria. Ich zárodkom bola veľkonočná liturgia. Podnet k dramatizácii prišiel pravdepodobne od sedliakov, ktorí sa inštinktívne pokúšali zmeniť rituál v mágiu. Pôvodne hrávali iba duchovné osoby. Okrem cirkevného jestvoval aj prastarý rituál v maskových hrách a vo festivaloch ročných období. So vzostupom buržoázie preniesli sa mystériá z kostola na námestie a cechy ich preberali od duchovenstva. Vytvorilo sa divadlo miest a remeselno-cechových korporácií.