ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN: PIKOVÁ DÁMA

ROK VYDANIA: 1982

VYDAVATEĽSTVO: TATRAN, Bratislava

Romantizmus zasiahol ruskú literatúru v období vzostupu revolučného hnutia v Európe a proticárskych vzbúr. V dielach ruských romantikov sa tieto udalosti celkom zákonite odrazili. A. S. Puškin tvoril svoje práce v atmosfére cárskeho útlaku a preto majú charakter lásky k človeku a nenávisti k dobe, ktorá naň dolieha celou svojou ťarchou nepriazne. Literárnej tvorbe sa Puškin venoval iba asi dve desaťročia, sotva sa ešte nájde v dejinách svetovej literatúry spisovateľ, čo za takýchto čias vyriešil toľko mimoriadne ťažkých a dôležitých kultúrno-historických úloh. Jemu ruská literatúra ďakuje za originálnu národnú svojráznosť a za to, že ju pozdvihol na úroveň najpokrokovejších literatúr sveta. Preto Puškina považujeme za zakladateľa celej ruskej literatúry.
Puškinov básnický talent sa prejavil už za jeho štúdia v cárskoselskom lýceu a pobadal ho vtedy už staručký básnik G. R. Deržavin, ktorý po vypočutí jeho básne Rozpomienky v Cárskom Sele vyhlásil: „ Ajhľa, kto ma vystrieda!“ Začiatkom 20. rokov píše Puškin rad slobodymilovných básní (Voľnosť, Rozprávky, Čaadajevovi, Dedina). Prvým obsiahlejším Puškinovým umeleckým dielom je poéma Ruslan a Ľudmila, čerpajúca námet z ruskej ľudovej slovesnosti. Vyznačuje sa originálnosťou námetu, bohatstvom tvárnych prostriedkov a ľubozvučnosťou ruského jazyka. Svojou tvorbou si Puškin získal veľkú popularitu v pokrokových kruhoch rozvíjajúceho sa revolučného hnutia. Na druhej strane sa vo vládnucich vrstvách dostáva do nemilosti. Roku 1820 ho posielajú do vyhnanstva na juh Ruska, kde strávil štyri roky. Tu sa zoznamuje s príslušníkmi Južnej tajnej spoločnosti a píše ďalšie slobodymilovné básne, ako aj cyklus romantických poém. Tento cyklus završuje poéma Cigáni, napísaná už v ďalšom vyhnanstve v dedinke Michajlovskoje. Počas južného vyhnanstva začal Puškin pracovať na svojom kapitálnom diele, na románe vo veršoch Eugen Onegin. Významným krokom na jeho ceste od romantizmu k realizmu bola poéma Cigáni, nadväzujúca na poému Kaukazský zajatec. Puškin si postupne začína uvedomovať, že rozhodujúcou silou historického procesu sú ľudové masy, čo sa prejavilo v jeho historickej tragédii Boris Godunov. Znamenala úplný prevrat v oblasti dramatického umenia. Najplodnejším obdobím Puškinovej tvorby bol jeho trojmesačný pobyt v dedinke Boldino na jeseň roku 1830.