referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Filip
Piatok, 23. augusta 2019
6. a 7. Maturitná téma zo Slovenského jazyka
Dátum pridania: 02.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kikinaj
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 406
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 12.5
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 20m 50s
Pomalé čítanie: 31m 15s
 

Smrť Jánošíkova

- v dusnom ovzduší Bachovho absolutizmu napísal Ján Botto svoje najväčšie dielo Smrť Jánošíkova. Botto neskladal svoj spev o Jánošíkovi podľa historických dokladov, ale Jánošíka poznal podľa toho, ako sa ľud o ňom vyjadroval, čiže podľa ľudového podania. Jánošík žije v ústach ľudu ako symbol jeho túžob, predstáv po slobode a spravodlivosti. Je to Jánošík, ktorý bohatým bral a chudobným dával, ktorý pomstil krivdu a zastával pravdu. Botto predstavil Jánošíka ako bojovníka za národnú slobodu. Skladba má úvod a 9 spevov.
- v úvode básnik obľúbeným spôsobom alegórie posiela svoje verše po Slovensku. Bojí sa, že je to zakliata krajina a nenájdu ozvenu. Stretnú sa však s hôrnymi chlapcami. Spolu idú po zboji a ukážu ľudu zakliatemu v porobe cestu k slnku slobody. Úvod ako predspev Smrti Jánošíkovej je obranou hôrnych chlapcov a oslavou slobodného života.
V 1. speve vystupuje Jánošík a jeho družina. Je to oslava slobodného života, ale už na konci je naznačené, že je to iba spomienka, že teraz vládnu pochmúrne časy. Krása a sila Jánošíkovej družiny je u Bottu symbolom veľkosti, hrdosti a sily samého ľudu, ktorý raz sebavedome zvolá: "My sme u nás doma, my sme tu páni." Tú silu však sa pánom darí spútať.

Jánošík - symbol tejto sily je zlapaný. V 2. speve je obraz vykreslený - zlapanie Jánošíka, ktorého nepremôže sila, ale zrada. V 3. speve sa opisuje čierne mesto - tyran, ktoré Jánošíka väzní, ale zároveň sa ho i bojí. Za Jánošíkom prichádza v podobe dievčiny duša ľudu a lúči sa s ním a krásnou baladou. 4. spev je najpochmúrnejší. Sú to predsmrtné predstavy a úvahy Jánošíka. Tento spev je stavaný na kontraste skutočnosti a ona, Jánošík vo väzení sníva krásny sen voľnosti a slobody. V 5. speve Jánošík precitá a uvedomuje si svoje položenie. Svitá nový deň, ale jemu prináša smrť, na ktorú ho odsúdil vlčí zákon, ktorý šliape ľudské i božské zákony. Tento spev patrí k najkrásnejším básňam o slobode v slovenskej poézii. Jánošík verí, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti.

„No príde a prísť musí ten bohatier boží,
čo zákon pošliapaný na oltár vyloží,
no príde a prísť musí ten voľný deň súdu-
a na stôl si zasadne pravda môjho ľudu!"

V 6. speve vedú Jánošíka k šibenici. Kňaz ho vyzýva k modlitbe, ale Jánošík káže sa modliť za úbohý poddaný ľud. V deň popravy /7. spev/ smúti nebo i zem ako matka nad rakvou svojho syna. Jánošík stojí pred šibenicou a mysľou mu bežia obrazy jeho mladosti, ale práve vtedy dáva vyvrcholiť v jeho znení odbojným zámerom. Jánošík zomrel, ale žije v myšlienkach odboja. 8. spev predstavuje Slovensko po Jánošíkovej smrti. Všade je smutno, ako v zakliatej krajine. V tomto obraze Botto aktualizoval súčasnú bezútešnosť a bezradnosť slovenského života po neúspešnej revolúcii. No ľud verí, že Jánošík neumrel. Preto Botto v poslednom 9. speve v alegorickom obraze Jánošíkovej svadby a kráľovnou víl ukazuje budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu.

- skladba Smrť Jánošíkova nie sú spomienky na jeho revolučný odkaz, odrazili sa v nej pocity sklamania štúrovskej generácie z revolúcie. Dôkazom toho je i to, že básnik sa nesústredil na Jánošíkov život, slobodu, ale na zlapanie a popravu Jánošíka a na tragický obraz Slovenska po poprave.
- básnik stavia svoje spevy väčšinou na príkrych kontrastoch. Rozvíja obraz v bohatých porovnaniach, oživuje ho krásnou ľudovou rečou a podmaľúva ľubozvučnými rýmami. Líčenie oživuje výraznými pomlkami /ha, svitá - koniec, mrkne, počiatok, kde, aký/. Majstrovsky využíva krásy ľudovej poézie. Preberá z nej niekedy celé verše i slohy, ale z jeho veršami splývajú na nerozoznanie. Precítil ľudovú tradíciu o Jánošíkovi.
V jeho duchu stvoril o ňom najkrajší spev v našej literatúre.

Kým v prvej časti básne autor predstavuje Jánošíka a jeho družinu ako hrdinských bojovníkov proti feudálom, v druhej časti sú v popredí jeho vízie o budúcnosti národa, v čom sa zračí aj romantický konflikt medzi veľkými túžbami a tvrdou realitou, ktorá ich nedovolí uskutočniť. Autor verí v príchod mesiáša, záchrancu slovenského ľudu. Slovenská romantická literatúra 19. st. najmä poézia, svojou revolučnosťou bola neodmysliteľnou súčasťou boja za národnú slobodu a sociálnu spravodlivosť.

JANKO KRÁĽ (1822 LM - 1876 Zlaté Moravce)

- pochádzal z chudobnej meštianskej rodiny
- v revolučnom roku 1848 chodí s J. Rotaridesom a vyzýva sedliakov na vzburu proti pánom
- organizoval odchod z Bratislavy do Kežmarku - báseň Duma bratislavská
- jeho poézia najhlbšie zobrazuje romantický rozpor medzi snom a skutočnosťou a harmóniu protikladov, čo ju najviac spája s európskym romantizmom. Vidno z nej však i to, že básnikova nespokojnosť nepramení iba z rozorvanosti jeho ducha, ale aj z bezútešných pomerov ľudu. Najlepšie pochopil, že národné otázky nemožno vyriešiť bez vyriešenia sociálnych problémov. Jeho poézia je zovšeobecnením myslenia a cítenia celej generácie.
- svoje revolučné názory, nespokojnosť so svetom v jeho vtedajšej podobe, ale aj blízky vzťah k ľudu básnicky účinne vyjadril v baladách. Hrdinovia jeho balád nezostávajú k svetu pasívni, neprijímajú údely osudu, ale sa mu vzpierajú. Pociťujú ustavičný rozpor medzi ideálom, predstavou a skutočnosťou a túžia po veľkom čine, lebo len ten môže človeka obrodiť.
- z ľudovej slovesnosti si vyberal rozmanité námety tak, aby v nich mohol riešiť mravné problémy. Každé zlo je potrestané (Kvet, Povesť, Bezbožné dievky).
- podáva kritiku spoločnosti, ktorá utláča človeka telesne i duševne. V jeho diele nachádzame i realistické obrazy spoločenského života. Ako východisko nastoľuje básnik myšlienku o bratskom spolunažívaní národov najmä zásluhou slovanských národov.
- písal hlavne balady:
Balada - epický žáner ľudového pôvodu, dej má pochmúrny, tragický, vystupujú tu nadprirodzené bytosti, balada má tragický koniec, hrdina zahynie, alebo býva potrestaný, námety z ľudových povestí.


Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

- básnik sa stotožňuje s Jankom. Chcel vystihnúť nielen krásu kraja, ušľachtilosť ľudu, ale aj dramatické momenty, nespokojnosť, túžbu po oslobodzujúcom čine.
Baladu by sme rozdeliť do 4 častí:
1. časť - vyjadruje duševný stav básnika, ktorý hľadá utíšenie v spomienkach na detstvo a rodný kraj
2. časť - spomienka na rodný kraj, dedinu. Žijú tam bystrí chlapci, bojovní. Je to v podstate opis hôrnych chlapcov.
3. časť - život tichej rodinky a divnú, samotársku povahu syna Janíka
4. časť - medzi ľuďmi kolovala povesť o zakliatej panne.

 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.