referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Anabela
Utorok, 20. augusta 2019
6. a 7. Maturitná téma zo Slovenského jazyka
Dátum pridania: 02.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kikinaj
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 406
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 12.5
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 20m 50s
Pomalé čítanie: 31m 15s
 

Tú mohol vyslobodiť iba ten, kto o polnoci bude stáť na brehu rieky, no musí mať prevrátené veci na ruby. Janík ju však neodklial, pretože zabudol prevrátiť "múď" a sám zaplatil za to životom.
- Lyrický hrdina Janko (autor sa sám zúčastňuje na vytváraní situácií), nespokojenec, chce oslobodiť zakliatu pannu, ale zahynie vo vlnách Váhu. Hrdina nenachádza nikde porozumenie, preto sa uťahuje do samoty, kde sa cíti najlepšie. Spočiatku vystupuje v prvej osobe, ale postupne sa mení na "divného Janka", lebo len tak môže splniť básnikov zámer. Svoju nespokojnosť a odcudzenosť sa rozhodne prekonať veľkým činom, typickým pre romantického hrdinu. V úvahovej časti autor zaujíma stanovisko k spoločenským problémom a ukazuje, ako ich prežíva jednotlivec. V baladickom príbehu oslobodenie zakliatej panny znamená príchod slobody. Táto časť má rýchly spád a speje k tragickému koncu. Autor zobrazuje chmúrnu, desivú prírodnú scenériu, ktorú v závere vystrieda obraz idylickosti (lúky a pastierik s ovečkami, ktorý prináša zvesť o tragickom skone Janíčka).
Konflikt balady spočíva v túžbe po veľkom čine, ktorý však nemožno vykonať. Autor využíva epické prostriedky (rozprávanie, opis) na zdôraznenie tragickosti príbehu.

- balady - Moja pieseň, Zverbovaní
- revolučné básne - Duma bratislavská, Šahy
- výzvy do boja - Jarná pieseň - revolučná báseň 1849, zamýšľa sa nad slobodou a vyzýva Slovákov do boja.
- Slovo, Krajinská pieseň
- oslava slobody a smútok nad jej stratou - Orol vták, Orol, Piesne

Kráľova tvorba predstavuje vrchol slovenského romantizmu /revolučnosti/, prvky ľudovej slovesnosti, hlavný hrdina búrlivák /ako J.K./, nespokojný so svetom, túži po zmenách v osobnom aj spoločenskom živote.

SAMO CHALUPKA (1812 Horná Lehota - 1883)

- bol jedným zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej
- zúčastnil sa povstania v Poľsku
- po smrti svojho otca pôsobil ako farár v Hornej Lehote do konca svoj. života
- jeho tvorba najplnšie stelesňuje vlastenecké cítenie celej generácie. Hrdinovia majú najbližšie k ľudovej zbojníckej a vlasteneckej tradícii. Vždy sú to statoční junáci, ktorí bojujú za slobodu, proti útlaku a nespravodlivosti a preto musia trpieť alebo zomrieť.
- forma a jazyk jeho básní vychádza z ľudovej poézie. Jeho verše majú dramatický spád, zrozumiteľnú, lahodnú spevnosť a citovú vrúcnosť, oplývajú množstvom zvukových figúr, preto sa stala jeho poézia skutočným majetkom ľudu.

- na radu svojich vrstovníkov chcel napísať dejiny Slovákov, a preto sa dal do rozsiahleho štúdia dejín a do zbierania materiálu.

Výsledkom tohto štúdia bola zbierka básní: SPEVY, ktoré mali veľký úspech najmä medzi mládežou. Základný tón Spevov je výzva do boja proti národnému a sociálnemu útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie demokratických zásad vo vzťahu medzi jednotlivcami a národmi.

1. Mor ho! - historický spev, idea slobody, vlastenectva a demokracie. Námet našiel u Šafárika, vyzýva do boja proti národnému a sociálnemu útlaku.
Dejový základ vychádza z historickej udalosti. Autorovi však nešlo o historickú vernosť, ale o oslavu hlbokého vlasteneckého citu, boja za slobodu národa. Preto báseň oduševňovala i ďalšie generácie. Slová Mor ho! sa stali heslom bojovníkov SNP.
Ukazuje dobyvačnosť Rimanov:
„Slovania! Pozrite po svete:
medzi národy jeho či jeden nájdete,
ktorý by putá minul abo nezahynul,
akže oproti Rímu prápor svoj rozvinul. Skloníte šije i vy!
Vedzte, že som pán Rímu, a Rím je pán svetu:
to moja cárska vôľa, to vám na odvetu."
Vlastnosti Slovanov: mierumilovní, pohostinní, vďační, pracovití

2. básne s Jánošíkovskou tematikou - hrdinstvo ľudu, boj proti feudálom
báseň Likavský Väzeň - (zachytil tu uväzneného Jánošíka, uvažujúceho o svojom osude. Ani v ťažkej situácii neupadá do beznádeje, verí že sa mu podarí dostať na slobodu, aby opäť mohol okolo seba zhromaždiť junákov - bojovníkov)
báseň Králohoľská - (apeluje na svojich rovesníkov, aby povstali proti krivde)

3. básne s protitureckým odbojom Branko, Turčin Poničan, Boj pri Jelšave

Mor ho!
- dej básne (172 veršov) je stručný. Autor zobrazuje slovenský kraj, zvažujúci sa od Tatier k Dunaju, tábor Rimanov, pyšného cisára s jeho vojskom a družinu hrdých slovenských poslov, ktorí prišli ponúknuť mier dobyvačnému rímskemu cisárovi. Spupný cisár odmieta dary s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Junáci sa vrhli naňho s výkrikom Mor ho!. V boji proti presile všetci padli, ale cisár je zahanbený, keď vidí hromady svojich mŕtvych vojakov. V básni stoja proti sebe dva protikladné svety. Krásna vlasť s hrdými obyvateľmi a na druhej strane násilní, výbojní dobyvatelia, ktorí chcú náš národ zotročiť. Slovenskí junáci zomierajú za vznešené ideály - mier, slobodu, rovnosť, ale morálne víťazia a naopak víťaz na bojisku zostáva s hanbou otrokára.
V básni vyzdvihol vlastnosti Slovákov: pohostinnosť, mierumilovnosť, pracovitosť, demokratickosť.


Príčinnosť (kauzalita) je filozofická kategória na označenie nevyhnutnej genetickej súvislosti javov, z ktorých jeden - príčina podmieňuje druhý - účinok (následok).
Dôvod je vonkajšia, často náhodná udalosť, okolnosť, ktorá je podnetom k iným udalostiamLíši sa od príčiny, pretože ním môžu byť najrozličnejšie skutočnosti, ktoré nevyhnutne nesúvisia s ostatnými udalosťami, činmi.
Príčina odpovedá na otázku Prečo sa to stalo?, následok na otázku Čo to spôsobuje (vytvára)?, dôsledok na otázku Čo z toho vyvodíme?
Pri vetnom rozbore sa zvyčajne nerozlišuje príčinný vzťah od vzťahu dôvodového, resp. následkový vzťah od vzťahu dôsledkového, lebo na odlíšenie týchto vzťahov nie sú dostatočne výrazné formálne prostriedky (spojky). Preto sa termíny príčinná vedľajšia veta - dôvodová vedľajšia veta, príčinné priraďovacie súvetie - dôvodové priraďovacie súvetie zvyčajne chápu ako synonymické. Termínom dôsledkové priraďovacie súvetie sa zasa rozumie také súvetie, v ktorom druhá veta vyjadruje dôsledok, ako aj súvetie, v ktorom druhá veta vyjadruje následok. Kauzálne vzťahy možno vyjadriť vetným členom (príslovkovým určením, ktoré má podobu predložkového spojenia), vedľajšou vetou príslovkovou v podraďovacom súvetí, priraďovacím súvetím, ale aj jedným slovom (pojmom). Okrem základných vzťahov - príčina, dôvod, dôsledok - zaraďujeme ku kauzálnym vzťahom aj účel (cieľ), podmienku a prípustku (pozri časť o skladbe 2. ročník) Kauzálne vzťahy sa uplatňujú vo VÝKLADOVOM SLOHOVOM POSTUPE.
príčinné súvetie - je spojenie 2 viet, ktoré sú v príčinnom vzťahu, pričom 2. veta uvádza príčinu prvej
dôsledkové súvetie - je spojenie 2 viet, ktoré sú v dôsledkovom vzťahu, pričom 2. veta uvádza dôsledok druhej

 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.