referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lýdia
Pondelok, 19. augusta 2019
9. Maturitná téma zo Slovenského jazyka
Dátum pridania: 02.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kikinaj
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 811
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 13m 20s
Pomalé čítanie: 20m 0s
 

veselohra: KOCÚRKOVO, ALEBO LEN ABY SME V HANBE NEZOSTALI
- vviedol do liter. pojem "kocúrkovo", ktorým dodnes označujeme pomery a ľudí s obmedzeným myslením.
Predstavil v nej svet malého mesta s troma hlavnými zložkami spoločnosti:
- predstaviteľ feudalizmu: zeman a cirkevný inšpektor Pán z Chudobíc
- preds. malomestskej buržoázie: čižmársky majster Tesnošil a jeho rodina
- mladá pokroková generácia: učiteľ Sloboda

Je to obraz dvoch protichodných svetov - zanikajúceho feudalizmu a zrodu národne uvedomelej inteligencie. Pán z Chudobíc a Tesnošil sú smiešne figúrky. Ich názorová zadubenosť a obmedzenosť, neschopnosť tvorivého činu, sú vážnou prekážkou pochopiť súčasné spoločenské pomery (nástup kapitalizmu). Rodina
Pána z Chudobíc i Tesnošilova sú slovenského pôvodu, ale vzdávajú sa svojej slovenskej národnosti, aby si zachovali zdanie spoločenského významu. Vzdávajú sa slovenskej reči a deformujú ju používaním maďarských a latinských slov a fráz. Ale ani jednu ani druhú reč neovládajú.
Protiklad tejto spoločenskej triedy (príslušníci úpadkového feudalizmu) vykreslil Chalupka v národne uvedomelom inteligentovi učiteľovi Slobodovi. V ňom sa črtá postava blízka štúrovskej generácii. Z jeho názorov preráža duch národnej znášanlivosti.
Hra Kocúrkovo bola veľmi úspešná a tvorila základ repertoáru ochotníckych scén. Kocúrkovo sa udržalo na našich popredných scénach dodnes. Chalupka svojimi hrami dal nielen základ ochotníckej činnosti na Slovensku, ale určil jej pokrokové pôsobenie. Jeho tvorba mala ohlas v neskoršom období (Palárik, Záborský).
- opis domu pána z Chudobíc: „Tamto, kde je tá hŕba hnoja pred dverami. Tamto, vraj, tamto, kde tá jedna tabla na obloku je papierom zalepená."

Dejovou osnovou sú voľby nového učiteľa a jeho príchod do Kocúrkova. Nového učiteľa chce získať pán z Chudobíc pre maďarizáciu a Tesnošil za muža svojej dcéry. Ústrednou postavou je Tesnošil. Na ňom a jeho rodine sa Ch. vysmieva všetkému, čím vtedy trpela malomestská spoločnosť. Niet v ňom ani iskierky podnikavosti a samostatnosti, typických čŕt novodobej buržoázie. Ich obmedzenosť v chápaní smeru spol. vývinu je prekážkou v prijímaní premien, ktoré prinášal kapitalizmus. Tesnošilov syn je lenivý, dcéra rozmaznaná, vzdorovitá, bezočivá. Jediným cieľom jeho ženy Madleny je bohato vydať dcéru. Pán z Chudobíc - zeman, ktorý vychádza na mizinu - zánik feudalizmu
Sloboda - ožení sa s dcérou starého učiteľa, víťazí nezištnosť a úprimnosť citov pred vypočítavosťou Tesnošilovcov.
Postavy sa stávajú smiešnymi tým, že chcú byť múdre.


JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ (1874 Tajov (BB) - 1940 Blava)
- robotnícka rodina, detstvo prežil u starých rodičov
- bankový úradník
- legionár v Rusku
- jednoduchý jazyk
- patrí k vrcholným autorom druhej vlny sloven. realizmu

Jeho tvorba sa rozvíjala súbežne s tvorbou Ferka Urbánka (Škriatok, Rozmajrín, Pani richtárka) a Jozefa Hollého (Kubo, Geľo Sebechlebský).
- štvordejstvová veselohra: ŽENSKÝ ZÁKON - ukazuje, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy. V hre sa uplatňuje autorovo humorné videnie dedinského sveta. Humor preniká všetky zložky diela, od základného postoja spisovateľa k životu cez komickú stavbu situácií, charakteru, dialógov i gesta postáv. No za týmto humorným životným postojom je v hre vážna otázka o hodnote človeka v skapitalizovanej spoločnosti, ktorá vytvára vyostrené dramatické napätie.
- konflikt hry je motivovaný sociálne, ale závažnú mieru na jeho rozvedení majú rodinné záujmy a rozdielne charakterové vlastnosti postáv. Na deji sú zainteresované všetky postavy hry. - Miško Malecký sa zaľúbi do polosiroty Aničky Javorovej. Ich životnému šťastiu prekáža hašterivosť a tvrdohlavosť oboch materí a klebetníc a Dora. Miško dá pred odchodom na vojenčinu Aničke sľub, že po vojne si ju zoberie za ženu. Keď sa však začne hovoriť o tom, kde budú mladí žiť, nastane zvada - každá matka ich chce mať u seba. Kým je M. na vojne, obe matky sa hnevajú, aj vďaka klebetám Dory. Mišova mať sa dozvedá, že richtárovci by chceli jej syna za zaťa, to sa jej páči a Dora ju v tom podporuje. Miškov otec podporujee mladých, utešuje aničku. Nakoniec zvíťazí láska oboch. Všetci sú šťastní, najviac Miškov otec, ktorý si stále prial, aby zdravý rozum zvíťazil nad mocou klebiet a ženskeého hnevu.

dráma: NOVÝ ŽIVOT - rozvíja v nej tragický príbeh richtárovej rodiny Jahodovcov. Tajovský v hre ostro odsúdil túžbu dedinského človeka po popanštení i ľudské sebectvo a chamtivosť. V porovnaní s predchádzajúcou hrou sa táto hra rozvíja v pochmúrno-tragickom tóne. I postavy prechádzajú silným vnútorným zápasom, prežívajú bolestné rozpory a ťažko si vykupujú "mravné obrodenie", vnútorný pokoj i stratené šťastie.

štvordielna hra: STATKY - ZMATKY - Tajovský tu ukázal ako majetok opantal celé myslenie i konanie starého skupáňa Palčíka a jeho ženy Mary. Honba za majetkom spôsobila rozvrat v rodinách a zmätok v dušiach. Tajovského hra Statky-zmätky má výrazný kriticko-realistický charakter a predstavuje jedno z vrcholných diel v slovenskej predprevratovej literatúre.
DEJ: Palčík s Marou navrhnú Žofke a Ľavkovi (rodičom Ďurka), či by nepristali na Zuzku Kamenskú. Ľavkovci súhlasia, aj kvôli majetku, ktorí majú mladým Palčíkovci prenechať. Keď príde Ďurko, pristane aj on. Zuzka po váhaní pristane tiež. Ďurko má ale rád Betu, za ktorou chodí aj po svadbe. Zuzka mu to vyčíta, a nakoniec odchádza od neho domov. Ďurko sa ožení po druhý krát - s Betou, ktorá príde bývať k Palčíkovcom namiesto Zuzky. Palčík na nich nechce nič prepísať, lebo že sa zle starajú o majetok. Túžba po majetku rozloží aj vzťah Ďurka a Bety, takže aj tá ho opúšťa. Ďurko sa snaží vrátiť k Zuzke, a svojmu synovi, no tá poznajúc jeho nestály charakter ho odmietne.

jednoaktovka: V SLUŽBE - základný konflikt hry vyrastá z vystupňovaného triedneho rozporu medzi bohatým gazdom Štefanom a jeho sluhom Janom. - hra predstavuje ideový vrchol v Tajovského tvorbe. Autor v nej zobrazil spoločenské podmienky, v ktorých dozrievalo triedne vedomie sproletarizovaných más o nevyhnutnosti organizovaného boja proti utláčateľom.
Jano: „Ale počkaj, my sa tiež pozbierame. A keď sa vy, gazdovia, zbíjate do hŕbky, budeme sa aj my, robotníci.“
- Janov odpor je skôr živelný, nepozná iné východisko, ako utlmiť svoj hnev, ako v alkohole, poddá sa gazdovi

POPREVRATOVÉ DRAMATICKÉ PRÁCE:
hra SMRŤ ĎURKA LANGSFELDA - tu zobrazuje udalosti a osudy hrdinov z revolučných rokov 1848-49 - oslavuje hrdinských bojovníkov
hra BLÚZNIVCI - stvárňuje tu tragický osud notára Messerschmidta, otvorene kritizujúceho prázdne vlastenčenie a plané národovectvo.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.