Starý Guldán spočiatku nemohol pripustiť, že vynikajúca partia štyroch tesárov a hlavne partia otca a troch synov sa rozpadne, no zároveň si uvedomoval, že skôr či neskôr by k tomu určite došlo, a tak nakoniec súhlasí s rozchodom a synovia dostávajú otcove požehnanie.

DVAJA

Dej sa odohráva po roku. Imro sa zblížil s Okoličanským dievčaťom Vilmou. Imro oznámil otcovi, že sa chce ženiť. Otec sa najskôr preľakol, o svadbe nechcel ani počuť, argumentoval tým, že tých svadieb ja moc na tak krátku dobu, no v skutočnosti sa bál, že ho opustí aj Imro. Imro však poznal príčinu, prečo nechce jeho svadbu, a tak ho uistil, že bývať budú v dome Guldánovcov. Po tomto už otec so svadbou súhlasil. Po rozhovore s otcom si Imro myslel, že už mu nič nezabráni oženiť sa s Vilmou. No tá mu oznámila smutnú novinu - zomrel jej starý otec a hoci s ním nikdy dobre nevychádzali, musí držať smútok najmenej rok a až po tejto dlhej dobe môže byť svadba. Niekoľko mesiacov pred svadbou dostali Guldánovci významnú zákazku - mali na starosť tesárske práce na kostole, ktorý sa mal stavať n neďalekej dedine Cerovej. Problém bol v tom, že stavba sa časovo kryla s Imrovou svadbou a Imro svadbu odkladať nechcel kvôli Vilme. Vilmu prehovoriť vlastne ani problém nebol, no jej matka bola tvrdohlavá, za všetkým hľadala skrytý zámer. Starý Guldán však Imra nakoniec presvedčil pod podmienkou, že presvedčí Vilminu matku o nevyhnutnosti preloženia obradu.

VEŽA

V dedine Cerová vypukla staviteľská horúčka - rozhodlo sa, že sa bude stavať nový kostol. Peniaze na kostol sa vyzberali od ľudí, ktorí vďačne odovzdali úspory na zbožnú vec. Peniaze sa vyzbierali v krátkej dobe, a tak sa mohla stavba začať. Cerovčania boli zväčša ľudia rozumní a pracovití, všetci chceli pomáhať na stavbe nového kostola. Ako tesársku partiu si vybral staviteľ práve Guldánovcov, ktorí sa pri tejto príležitosti zjednotili - na stavbe pracujú všetci štyria. Guldánovci zrazu prestanú pracovať na kostole, hovoria, že akurát idú robiť kladu, a tak potrebujú nové, dobre zapučané koryto. Dedinčania im koryto donesú, no starý Guldán, ktorý bol majstrom, znova žiadal, aby bolo zapučané. Dedinčania to až teraz pochopili a koryto naplnili vínom. Guldánovci boli teda spokojní, najedli sa a víno vypili. V náboženských kruhoch to vyvolalo veľké rozhorčenie, no v sedliackych pobavenie, ako ich “majstri” dobehli.
Problém pri stavaní kostola nastal pri otázke zvonov. Trebalo zabezpečiť veľký zvon, pretože zvon na starom kostole bol pre väčšinu dedinčanov primalý. Staviteľ oslovil vychýreného majstra v Trenčíne, ktorý so zákazkou súhlasil. Keď mali Guldánovci nasadzovať zvony na miesto, majster zadal úlohu jednému pomocníkovi, aby doniesol na stavbu osem litrov vína. Cerovčania sa čudovali, načo im je na stavbe víno.