Vincent Šikula tvorba

Vincent ŠIKULA
(1936 - )

diela: Na koncertoch sa netlieska, Možno si postavím bungalow, S Rozarkou, Nebýva na každom vŕšku hostinec, Horská robota, Majstri, Muškát, Vilma, Vlha, Liesky, Vojak, Matej, Heroické etudy pre kone, Pastierska kapsička, Ornament, Pôstny menuet, Nokturná, Z domu na kopci, Zo zanedbanej záhrady, Pán horár ma za klobúkom mydleničku, Prázdniny so strýcom Rafaelom
Majstri
(prvá časť trilógie)


· Román sa odohráva v dedine Okoličné, počas II. svetovej vojny a zachytáva obdobie od roku 1942 až po august 1944, skladá sa z piatich častí: Tesári, Dvaja, Veža, Divadlo a Slnečné hodiny.

· Hlavné postavy:
· starý Guldán
· Imro Guldán (syn starého Guldána)
· Vilma (Imrova žena)
· Štefka (Imrova milenka)

TESÁRI

V okoličnom žije rodina Guldánovcov - starý Guldán a traja synovia (najstarší Jakub, prostredný Ondrej a najmladší Imro). Všetci pracujú ako jedna skupina tesárov, ktorá je po okolí známa hlavne svojou šikovnosťou a serióznosťou. Guldánovci dostanú objednávku tesárskych prác na škole v susednej dedine. Popri práci si nájdu synovia aj voľný čas, ktorý využivajú popíjaním alkoholu alebo spoznávaním miestnych dievčat. Onedlho Jakub a Ondrej spoznajú dve dievčatá, do ktorých sa naozaj zaľúbia. Ich cit prerástol do takej hĺbky, že rozmýšľajú nad svadbou. Tesári prácu na škole úspešne dokončili a zároveň začínajú pracovať na novej zákazke. Tou je stodola pre bohatého sedliaka. Jakub a Ondrej sú rozhodnutí oženiť sa, a tak v jeden deň prednesie svoju reč otcovi Jakub. Otcova reakcia bola pre Jakuba a Ondreja nečakaná - starý Guldán so svadbou nesúhlasil, pretože bolo jasné, že bývať pôjdu k nevestám a on chcel udržať tesársku partiu po kope. No synovia nechceli povoliť, boli pevne rozhodnutí a nakoniec, už dávno chceli ukázať, že aj oni sa vedia rozhodnúť. Tretí syn Imro ostáva neutrálny, nechce si pohnevať otca a chce byť zadobre aj s bratmi. Prišlo k tomu, čoho sa starý Guldán obával, rodina sa rozišla v zlom.
Na druhý deň dokončia stodolu už len dvaja Guldánovci - starý Guldán a najmladší syn. Po práci sú pozvaní na posedenie u sedliaka, ktorý sa mimochodom opýta, prečo stavbu dokončili iba dvaja. No hneď nato položí sedliak inú otázku a starý Guldán je rád, že nemusel odpovedať, že nemusel priznať, že jeho tesárska rodina nedrží spolu.
Ďalší deň idú Imro a otec do krčmy, kde stretnú Jakuba a Ondreja. Starý Guldán, už triezvo zmýšľajúci, vyzval synov, aby si o všetkom v kľude pohovorili.

Starý Guldán spočiatku nemohol pripustiť, že vynikajúca partia štyroch tesárov a hlavne partia otca a troch synov sa rozpadne, no zároveň si uvedomoval, že skôr či neskôr by k tomu určite došlo, a tak nakoniec súhlasí s rozchodom a synovia dostávajú otcove požehnanie.

DVAJA

Dej sa odohráva po roku. Imro sa zblížil s Okoličanským dievčaťom Vilmou. Imro oznámil otcovi, že sa chce ženiť. Otec sa najskôr preľakol, o svadbe nechcel ani počuť, argumentoval tým, že tých svadieb ja moc na tak krátku dobu, no v skutočnosti sa bál, že ho opustí aj Imro. Imro však poznal príčinu, prečo nechce jeho svadbu, a tak ho uistil, že bývať budú v dome Guldánovcov. Po tomto už otec so svadbou súhlasil. Po rozhovore s otcom si Imro myslel, že už mu nič nezabráni oženiť sa s Vilmou. No tá mu oznámila smutnú novinu - zomrel jej starý otec a hoci s ním nikdy dobre nevychádzali, musí držať smútok najmenej rok a až po tejto dlhej dobe môže byť svadba. Niekoľko mesiacov pred svadbou dostali Guldánovci významnú zákazku - mali na starosť tesárske práce na kostole, ktorý sa mal stavať n neďalekej dedine Cerovej. Problém bol v tom, že stavba sa časovo kryla s Imrovou svadbou a Imro svadbu odkladať nechcel kvôli Vilme. Vilmu prehovoriť vlastne ani problém nebol, no jej matka bola tvrdohlavá, za všetkým hľadala skrytý zámer. Starý Guldán však Imra nakoniec presvedčil pod podmienkou, že presvedčí Vilminu matku o nevyhnutnosti preloženia obradu.

VEŽA

V dedine Cerová vypukla staviteľská horúčka - rozhodlo sa, že sa bude stavať nový kostol. Peniaze na kostol sa vyzberali od ľudí, ktorí vďačne odovzdali úspory na zbožnú vec. Peniaze sa vyzbierali v krátkej dobe, a tak sa mohla stavba začať. Cerovčania boli zväčša ľudia rozumní a pracovití, všetci chceli pomáhať na stavbe nového kostola. Ako tesársku partiu si vybral staviteľ práve Guldánovcov, ktorí sa pri tejto príležitosti zjednotili - na stavbe pracujú všetci štyria. Guldánovci zrazu prestanú pracovať na kostole, hovoria, že akurát idú robiť kladu, a tak potrebujú nové, dobre zapučané koryto. Dedinčania im koryto donesú, no starý Guldán, ktorý bol majstrom, znova žiadal, aby bolo zapučané. Dedinčania to až teraz pochopili a koryto naplnili vínom. Guldánovci boli teda spokojní, najedli sa a víno vypili. V náboženských kruhoch to vyvolalo veľké rozhorčenie, no v sedliackych pobavenie, ako ich “majstri” dobehli.
Problém pri stavaní kostola nastal pri otázke zvonov. Trebalo zabezpečiť veľký zvon, pretože zvon na starom kostole bol pre väčšinu dedinčanov primalý. Staviteľ oslovil vychýreného majstra v Trenčíne, ktorý so zákazkou súhlasil. Keď mali Guldánovci nasadzovať zvony na miesto, majster zadal úlohu jednému pomocníkovi, aby doniesol na stavbu osem litrov vína. Cerovčania sa čudovali, načo im je na stavbe víno.

Majster tvrdil, že ide o starý tesársky zvyk, ktorý sa nesmie porušiť. Nakoniec víno dostali, a tak mohli svoj zvyk dodržať - na stavbe sa poopíjali a zavesili sa na miesta, kde mali byť zvony.
Na ďalší deň pozval Guldánovcov jeden Cerovčan na návštevu, kde sa znova niečo popilo. Tu sa Guldánovci zoznámili so Štefkou, ktorá bola považovaná za najkrajšie dievča v dedine. Starému Guldánovi sa zapáčila a rozhodol, že pri zasadení kríža na kostol im ona prinesie prípitok. Pri prípitku si Imro so Štefkou padnú do oka a tajne sa dohodnú, že sa po práci stretnú. V Imrovi sa však ozvalo svedomie (bol zasnúbený s Vilmou) a na dohodnuté miesto neprišiel.

DIVADLO

Farár sa rozhodol, že kostol dá vymaľovať ešte v tej jeseni, keďže bolo priaznivé počasie. Prišiel za ním starý spolužiak, s ktorým pospomínali na školské časy a farár sa ho mimochodom opýtal, či nepozná nejakého schopného maliara. Spolužiak mu dal odporučenie na jedného známeho umelca. Farár odporúčaného maliara zavolal, no vznikol obrovský problém v podobe rozdielneho názoru na farby, ktoré majú byť na novom kostole. Umelec nesúhlasil s farárovým návrhom, farár teda musel hľadať iného maliara.
Guldánovci svoju prácu na kostole už dokončili, blížila sa Imrova svadba. Starý Guldán pri zabezpečovaní svadby usúdil, že ich chalupa je v zlom stave a treba ju opraviť. Imro s tým nechcel súhlasiť, pretože bolo otázne, či to do svadby stihnú. Otec však bol presvedčený, že to stihnú a Imra prehovoril. S približujúcou sa svadbou Guldánovci však zistili, že dom opraviť nestihnú, dokonca, že je rozpracovaný natoľko, že nebude v ňom možná svadba. Neostávalo nič iné, ako znova presvedčiť Vilminu matku o odložení svadby, čo sa našťastie aj podarilo.
Medzitým farár zohnal ďalšieho maliara, ktorý sa hneď pustil do roboty. Neskôr síce vznikli problémy, aké farby sa na kostol hodia a aké nie, ale čas súril, a tak sa farár s maliarom dohodli na kompromise.
Svadba Imra a Vilmy bola na Štefana. Hoci starý Guldán chcel, aby bola v Cerovskom kostole, obrad sa uskutočnil v Okoličanskom kostole, pretože kostol ešte nebol dokončený (dokončenie bolo preložené až na jar, pretože farba sa v zime na stenu dobre nechytala).

SLNEČNÉ HODINY

Guldánovci stavajú u správcu Kirinoviča šopu. Prvý deň prišli v dohodnutý termín ku Kirinovičovi, no doma bola iba jeho žena Štefka, s ktorou sa už Imro poznal. Tá im ponúkla niečo napiť a Guldánovci začali pracovať. Na druhý deň dostali u Kirinovičov obed, po ktorom si išiel starý Guldán pospať. Imro a Štefka ostali teda sami.

Imrovi sa Štefka čoraz viac páčila a bolo zrejmé, že ani on jej nie je ľahostajný. Pri najbližšej príležitosti ju objal, no ona uskočila a na Imra sa nahnevala. Na tretí deň už Kirinovič bol doma. Rozprával Guldánovcom, ako boli dvaja zbehovia uňho a pýtali jedlo. Kirinovič následne Guldánovcov pozval na debatu o vojne.
Na ďalší deň prišiel za Kirinovičom jeho svokor, ktorý sa o debate dozvedel a vypytoval sa Kirinoviča, čo to bude za debatu. Kirinovič však chcel všetko nechať v tajnosti a povedal, že iba pozval kamarátov zahrať si mariáš. To svokra nahnevalo a rozhovor prerástol do hádky. Situáciu zachránila Štefka, ktorá otca odprevadila domov.
Na debate sa preberali otázky týkajúce sa vojny a hlavne Kirinovič chcel mať predstavu, aký názor majú ostatní dedinčania na vojnu. Imro sa zdržal chvíľu, no v podstate ho to tam vôbec nebavilo. Škrelo ho, že tam nie je Štefka, i keď si to nechcel priznať. Bál sa predstavy, že ľúbi inú ženu ako svoju. Imro odchádza. V lese stretol Štefku. Imro nevie, ako sa má zachovať, čo jej má hovoriť, keď zrazu sa Štefka rozplače a vyzná mu lásku. Začnú sa stretávať každý deň v lese.
V dedine sa čoraz častejšie začína hovoriť o vojne. V rozhlase začínajú šíriť správy o partizánoch, ktorí údajne kradnú ľuďom ich majetky a dokonca ich aj zabýjajú. Rozhlas ohlasuje príchod Nemcov. Ľudia sú zmätení, správy z vojny majú z dvoch zdrojov - z Bratislavy a z Banskej Bystrice. Tieto správy sú zväčša protichodné. Dedinčania nevedia, či sa majú pridať na stranu partizánov, alebo zostať s Nemcami.
Kirinovič odchádza na pravidelné schôdze do Bratislavy. Poverí Raminca, aby dozrel na poriadok v dedine a hlavne na jeho ženu. Imro začína mať výčitky svedomia, že nemusel ísť na vojnu, kdežto jeho rovesníci teraz bojujú na fronte. Imro sa znovu stretne so Štefkou a tentokrát sa odvážia ísť až do Štefkinho domu. Zrazu niekto zaklope na dvere. Imro sa schová. Štefka sa bojí, a tak sa s návštevníkom rozpráva cez zatvorené dvere. Bol to Karčimarčik, ktorý verbuje chlapov do odboja do Banskej Bystrice. Karčimarčik chcel zavolať aj Kirinoviča, aby ich viedol. Keďže nebol doma, rozhodol sa, že ľudí bude viesť on. Karčimarčik chodí aj po susedoch a medzi inými zavolá aj Raninca. Raninec mal strážiť Kirinovičovu ženu, a tak dobre vedel, koho mala práve na návšteve. Raninec prišiel k Štefke a na jej prekvapenie vyzval Imra, aby šiel s nimi ku partizánom. Imro s nimi odchádza.