Edgar Allan Poe The Tell-Tale Heart (anglicky/slovensky)

Edgar Allan Poe
The Tell-Tale Heart

Prvý obraz poviedky nás zavádza do väzenskej cely, kde sa nám prihovára väzeň. Z jeho rozprávania sa dá vydedukovať, že je vo väzení lebo si o ňom myslia, že je šialený. On sa nás snaží presvedčiť o opaku. Vraví, že jediné, čo je na ňom neobviklé sú jeho extrémne zostrené zmysly a nervozita. Keďže je na začiatku jediným zdrojom informácií, čitateľ sa môže na začiatok pridať na jeho stranu a myslí si že tento človek sa nedostal do väzenia vlastnou vinou. Väzeň nám začína rozprávať príbeh, ktorý nás premiestňuje do nájomného domu, kde býval, o niečo skôr ako sa dostal do väzenia. Býval tam s ním ešte jeden človek, starý muž, ktorý mal veľmi zvláštne oko, ktoré pripomínalo oko supa. Bolo kalné, bledo modré a s tenkým povlakom. Rozprávač nám vysvetľuje, že nedokáže zniesť pohľad na neho a už vôbec nie keď sa oko pozerá na ňho. Vtedy mu mrzne krv v žilách. Supie oko strého muža mu robí zo života peklo, a tak sa postupne rozhodne, že starého muža zabije, aby sa navždy zbavil jeho pohľadu. V tomto bode, dokážeme ešte chápať mužove správanie a môžeme si myslieť, že je normálny. Za negatívnu postavu považujeme starého muža so supím okom. Jeho správanie schvaľujeme a napäto sledujeme či sa mu čin podarí a bude môcť dalej pokojne žiť. Sám muž nám zase dokazuje, svoju psychické zdravie tým ako múdro si všetko naplánoval ako rozumne a opatrne postupoval. Posledný týždeň pred vraždou sa k mužovi správal oveľa priateľskejšie a láskavejšie ako kedykoľvek predtým. Starý muž by musel byť veľmi podozrievavý, aby ho napadlo, že muž ho chodí každú noc sledovať. Sedem nocí, vždy o polnoci prišiel do izby starého muža, aby vykonal svoj čin, ale nikdy to nedokázal, pretože supie oko bolo vždy zavreté a on nemal nič proti samotnému starému mužovi a svedomie mu to nedovolilo. Až na ôsmu noc, keď vošiel do jeho izby, náhodou a nechtiac sa mu podarilo vyrušiť ho zo spánku. V tomto momente sa nám pomocou úvah samotného vraha naskytuje vynikajúci popis myšlienok a pocitov starého muža, ktoré vrah veľmi dobre pozná a v tej chvíli ich dokonca aj cíti. Je to vtedy, keď starý muž sedí na posteli v dokonalej tme a snaží sa nahovárať si, že v izbe nikto nieje, ale nedarí sa mu to. Keď tak čakajú už asi hodinu vrah púšťa z lampáša malý lúč svetla, aby sa presvedčil, či muž už spí. Vtedy vidí prvý krát supie oko otvorené. V tomto momente je aj na vrchole ostrosti svojich zmyslov, a počuje tlkot srdca starého muža.

V tomto momente, ako čitateľ, začínam byť mierne skeptický. Ale vrah nás ubezpečuje, že si mýlime šialenosť s ostrými zmyslami. Stále stojí v miestnosti pokojne. Ale tlkot starcovho srdca je stále hlasnejší a vrah sa bojí, že by ho mohol počuť sused. Môj (čitateľov) skepticizmus s týmto narastá. Vtedy už ďalej nerozmýšľa a starého muža udusí. Tlkot prestáva. Muž potom skryje mŕtvolu pod podlahu a dokonale zahladí všetky stopy. To je jeho daľší argument, že je normálny. Keď príde polícia, je absolútne pokojný. Nemá sa čoho báť, pretože je nemožné aby mu na to prišli. Policajtov nechá prehľadať celý byt a potom ich dokonca pozve sadnúť si do izby, kde vraždu spáchal. Policajti sa už bavia o iných veciach. Muž má zdanlivo vyhraté. Čitateľ, ktorý bol presvedčený o jeho nevine je spokojný. V tom príde na scénu nový prvok – svedomie. Ako sa muž pokojne rozpráva s policajtami zrazu ho začne bolieť hlava a zvoniť mu v ušiach. Neskôr zistí, že to je tlkot starcovho srdca. Svedomie ho trápilo týmto veľmi zvláštnym spôsobom, aký môže vyprodukovať len narušená myseľ. Keď intenzita tlkotu dosiahla neznesiteľnú hranicu muž stratil nad sebou kontrolu, vytrhal dosky z podlahy a priznal sa. V tomto momente si absolútne mením názor o psychickom zdraví tohto muža. Táto poviedka je rozborom psychických pochodov narušeného človeka na príklade tohoto mladého muža. Ukazuje nám, akým zvláštnym spôsobom sa môže prejaviť svedomie v narušenej mysli. Hovorí, že aj keď človek dokáže rozmýšlať logicky a úplne normálne a navonok sa tiež javí normálne, okrem toho sa môžu v jeho mysli skrývať aj veci o ktorých nemal nikdy ani potuchy. Hovorí, že ľudská myseľ je obrovská a neprebádateľná oblasť, nad ktorou nemá úplnu moc ani sám človek. Ani zdravý človek si nemôže byť istý ako sa zachová v určitých situáciách. First scene of story takes us into a prison cell, where a prisoner speak to us. From his speech we can learn, that he is in prison because they think, that he is mad. He is trying to convice us in opposite. He says, that only unusual thing on him are his extremly sharpened senses and his nervosity. As he is only information resource in the beginning, reader can easily take up his quarell, and think that this man didn’t get to prison by his own infliction. Prisoner starts to tell us story, which moves us to lodging house, where he lived before getting to prison. Except him, there lived another man, who had a very strange eye, which reassembled eye of vulture. It was dull, pale blue and with film over.

Narrator tells us that he cannot bear a view on it and not in the least, when eye watches him. Then his blood runs cold. Vulture eye of old man makes hell from his life, so he gradually makes up his mind to murder old man to get rid of the evil eye forever. At this point we still can understand this man’s behaviour and we can think that he is normal. We consider the old man with vulture eye to be a negative character. We validate his beahviour and tauntly watch if his deed suceed so that he can finally live normal life. Man himself manifest his sanity by wise palnning of everything and smart and cautious execution of his plan. Last week before murder, he behaved to old man much more friendly and kindly like anytime before. The old man would be very suspicious if he would think of the man, like he is coming every night to watch him while he is sleeping. Seven nights, always in midnight he has came into old man’s room to proceed his deed, but he has never managed to do that, because his vulture eye has been always closed and he didn’t have nothing against old man and his conscience didn’t let him do that. Only eight night, when he came to his room, by accident and unwillingly he disturbed his sleep and waked him. At this moment we can see excellent description of old man’s thougths and feelings, figured by murderers reflections, who know them very well too and at that moment he even feels them. It is when old man sits on his bed in perfect dark and tries to woo himself that there is nobody in the room, but it doesn’t fare. When they had waited about hour, the man lets out single ray of light from lantern, to convince himself, that the old man sleeps. Then he first time see vulture eye opened. At this moment, he is on the top of sharpness of his senses and he can hear beating of old man’s heart. At this moment, as reader, I am beginning to be a little sceptic. But murderer satisfy us, that we mistake madness with sharp senses. He still stands calmly in the room. The beating of heart is more loud and murderer is afraid that, neighbour could hear that. My (readers) scepticism is growing with this. Then he doesn’t think any more and stifles him. Beating stops. Man hides corpse under floor and fair every little clue perfectly. This is his another argument, that he is normal. When policemen come, he is absolutely calm. He has nothing to worry about, because it is impossible for them to find corpse. He lets policemen to search all his flat and then he even invite them to sit for cofee to room where he performed the murder.

Policemen already talk about familiar things. Man seemingly wins. Reader, who is sure of his innocence, is satisfied. Here comes a new element to scene – the conscience. As man calmly chat with policemen, suddenly his his head starts to hurt and he hears some ringing in his eyes. Later he realizes that this is beating of old man’s heart. His conscience worried him this very unusual way, that can be produced just by disturbed mind. When intensity of beating reaches unbearable limit, man looses control over himself, draws boards from floor and confess. At this moment I absolutely change opinion about about sanity of this man.
This story is analysis of mental operation of disturbed person on example of this man. It shows us, how unusual way can conscience appear in disturbed mind. It says that even though, man can think logically and absolutely normally and outwards he appears to be normal too, there can be many things, he never had any notions about, in his mind. It says that human mind is colossal and unexplored area, which has all control over neither man by himself. Neither healthy man can be sure, how he would behave in certain situations. .