Samo Chalupka - Mor ho!
Zvyk náš nie je napádať cudzie vlasti zbrojom,
Slovan na svojom seje i žne len na svojom,
cudzie nežiada. Ale keď na naše dvere
zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere
kto je, ten je, či je on z blízka, či z deľaka
vo dne, v noci dar boží na stole ho čaká.
Pravda bohy vydaná káže nám slovanom
pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá práva
sväté naše heslo je:"Sloboda a sláva"
A ty mor ho! Hoj mor ho detvo môjho rodu
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom,
Mor ty len, a voľ nebyť ako byť otrokom.
Samo Chalupka - Kráľohoľská
Na Kráľovej holi V tom našom národe,
jasná vatra svieti; zle to tam, nedobre:
okolo tej vatry krivda za stôl sadla,
dvanásť hôrnych detí. pravda u dvier žobre.
Hoj, švárna to junač, Do Kráľovej holi
ako jeden všetci bijú hromy z neba,
valaška im v pästi, hoj, ktože zastane
karabín na pleci; národ náš, za teba?
v opasku širokom A ktože by zastal?
pekných pár pištolí, Nik, iba boh a my:
také deti rastú boh do krivdy hromom,
na Kráľovej holi. a junák guľami.
Nad Kráľovou hoľou Pod Kráľovou hoľou
čierne mraky stáli, jasné šíky stoja,
ten náš milý národ kráľ volá: Do zbroje!
v ťažkom nám je žiali. Ty rodinka moja!
Do zbroje! Kto si syn
svojho rodu hodný,
abože mi zahyň,
abo buď slobodný.