Zaradenie autora:
Božena Slančíková – Timrava- 2. vlna slovenského realizmu
-zakladateľka kritického realizmu
-najdôležitejšie diela: Hrdinovia - novela
Ťapákovci - poviedka
Skon Paľa Ročku - poviedka
Tematický plán diela Hrdinovia:
- námet: z dedinského života a z 1. sv. vojny
- ideové vyznenie: autorka odsudzuje vojnu ako zlo
Dej :
Dej sa odohráva v istej dedine v Hrablickom okrese. Nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí 1. svetovej vojny. Všetci sú preľaknutí. Výkriky zúfalstva, nešťastia i zadosťučinenia počuť nocou. Ale páni, a spočiatku i ľudia, sú presvedčení o skorej porážke nepriateľa. Vojna sa však predlžuje a odobratí sú i takí, ktorí boli spočiatku oslobodení od vojenskej služby. Žiada si stále nových chlapov a tak príde rad i na Širického a notára Baláňa. Baláň všetkých posmeľuje do boja, ale keď jemu príde povolávací rozkaz, je z neho úplne iný človek, je bledý, vystrašený, chorý, bojí sa smrti, dokaličenia. Sľubuje hory-doly, len aby nemusel narukovať. Nakoniec, keď ho nezoberú, ako keby sa znova narodil. Širický je odobraný. Tomu sú protivné vystatovačné reči pánov, je znechutený Baláňovým správaním, jeho „vlastenectvom“, cíti s trpiacim ľudom. Chce ísť Líze, ktorú už dlhšie miluje, vyznať lásku, ale náhodou začuje jej tvrdé reči na dedinských ľudí, ako sa smeje z utrpenia ľudu. Širický, ktorý je s ľudom spätý, nechápe jej povrchnosť, nahnevá sa na ňu a svoj úmysel nevykoná. Na vojnu odchádza vyrovnaný, keďže v dedine nezanecháva nikoho, koho miluje /nemal rodinu/. Vojna pokračovala ďalej. Denne prichádzali správy do dediny, kto padol, kto je dokaličený a čoskoro sa preto vráti domov. Aj u pánov pomaly hasne vlastenecký zápal a nadšenie za vojnu. Za tri a pol roka od začiatku vojny sa už ani jeden z nich neoduševňuje pre vojnu, nikto v nej nevidí spásu pre krajinu ako predtým, chcú pokoj, mier. I Baláň zmenil reči: „Kedy bude konjec týmto časom strašným? Nebolo nám dosť vyliatej krvi?!“ V tomto čase sa dozvedeli od Paľa Dubovie, ktorého na pár dní z vojny pustili, že Širický padol. Zomrel na fronte pri záchrane nepriateľského vojaka: „Raz po bitke, keď sme zahnali nepriateľa, jeden ranený stenal a volal o pomoc. Nik nechcel k nemu, lebo paľba, hoc poriedku, ešte trvala - oni šli. Dosť sme ich prosili, aby ho nechali, že je to aj tak nie náš ranený, ale ich - nedbali nič. Šli k nemu a ako si kľakli, kde ležal, že mu pomôžu, viac ani nevstali. Tam ich guľa trafila do čela." Aj keď bol Štefan Širický nútený zabíjať, zachováva si svoju ľudskosť, vyjadril takto svoj odpor k vojne. Je to však len individuálny protest.
- charakteristika hl. postáv:
BALÁŇ – okresný notár, veľmi pretvarovačný, zbabelý, podlízavý. Rád sa vychvaľoval. Bol „odvážny,“ najviac oduševnený za vojnu len vtedy, keď mu nič nehrozilo.
ŠTEFÁN ŠIRICKÝ – mladý podnotár, ktorý bol úplným opakom Baláňa. Odsudzoval klamstvo, falošnosť, bol tichej, uzavretej povahy. Od počiatku odsudzoval vojnu ako zlo. A hoci sa jej musel sám zúčastniť ako frontový vojak, snaží sa zachovať si ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní nepriateľského vojaka a to i za cenu vlastného života.
LÍZA MALINSKÁ – mladá, pekná učiteľka, ktorá sa páčila Širickému a on jej. Vybral si ju spomedzi všetkých dievčat, ktorým sa páčil. Líza bola sebavedomá a rozmaznaná, lebo chcela za každú cenu dosiahnu len a len svoje, a to hlavne plačom. Keďže bola pekná, bola i pyšná, namyslená a samoľúba. Širickému sa znepáčila preto, lebo si robila posmech z trpiacich ľudí.
Dielo:
- epické dielo
- kronikárske dejové pásmo
- autorka zaujíma silný protivojnový postoj
Základná kompozičná metóda:
- kontrast: - názorový
- charakterový
- sociálny
Novela je založená na kontraste, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a pánskych vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré mu prináša iba utrpenie, zatiaľ prívrženci vládnucej triedy sa nadchýnajú vojnou a účasť v nej vyhlasujú za veľký čin. Kontrast sa prenáša aj do charakteristiky postáv. Na jednej strane podnotár Širický – odporca vojny a sympatizant ľudu. Na druhej strane notár Baláň – cynický človek, berúci si masku vlastenca, no v podstate zbabelec a egoista.
- názov HRDINOVIA je myslený ironicky. Autorka chce ním naznačiť, že hrdinami nie sú páni, ktorí majú plné reči o vlastenectve, no osobne sa nechcú ani pokúsiť obetovať životy pre vlasť. Na jatky vojny posielajú ľud a ten skutočne dáva svoje životy.
