Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek

Obsah:
Báseň o stavaní domu

Ako deti,
na stavanie domov
novučkých, nových,
tri, štyri, päť i šesťposchodových,
hrajú sa ľudia.
Červených tehál nazvážajú,
popri tom vápno, piesok, štrk,
na pomoc pozvú sto bratských rúk
a potom zázrak vyčkávajú.
Ruky – tie vykopnú na kraji ulice
jamu pre studené pivnice,
bývanie pre sudy na víno;
potom s tehlami začnú hrať domino.
A to bavenie s pieskom!
Mäkký je sťaby krupica,
farby jak škorica,
na slnku jagá sa matovým leskom.

Stavanie domu je poézia:
dievčatá hrdých dlaní,
červené, otužilé,
primitívnych milovaní
a mladí murárski robotníci
veselo chodia po ulici
a veľkým pánom do očú sa smejú.
Myslia si: boli by paloty
bez našej vôle a roboty?
Keby sme ako roje mravcov
z dedín sem do mesta nepribehli,
nevzali do rúk tehly?

Murár šedivých vlasov
s hrdosťou tvorcu
stojí na vysokom lešení,
na nové paláce, vynikajúce krásou,
pozerá v uspokojení,
akoby svoje na deti.
Každú tu stenu,
rukami jeho vykúzlenú
krst jeho potu posvätí.




Murári, stavitelia
konajú divy,
lebo sú ľudia
trpezliví.

Smrek v tejto básni optimistickým pohľadom opisuje prácu stavbárov. Nevidí v nej drinu, ale hru:

A to bavenie s pieskom!
Mäkký je sťaby krupica,
farby jak škorica,
na slnku jagá sa matovým leskom.

Rozmýšľa nad budúcnosťou ich diel:

Ruky – tie vykopnú na kraji ulice
jamu pre studené pivnice,
bývanie pre sudy na víno;

V murároch vidí dôležitú súčasť pokojného života ľudí, oni sami si to tiež uvedomujú:

a veľkým pánom do očú sa smejú.
Myslia si: boli by paloty
bez našej vôle a roboty?.