Igor je doma zúfalý. Židov priviedli znova na námestie a pribúdali k nim celé rodiny. (oblak v kruhu smrti rastie) Eva sa už vzdala nádeje. Nemci s gardistami Židov odvádzajú. Vedú ich ulicami mesta. Ľudia sa prišli rozlúčiť, pískajú na Nemcov. Židov zaviedli na lúku za stanicou. Igor tam prišiel. Major len tak kázal sluhovi zabiť malé židovské chlapča. Eva a ešte dvaja židovskí chlapci ho chceli odniesť. Nemci na nich kričali, aby zostali, a keď zobrali chlapca na ruky, tak spustili paľbu. Eva padla nabok. Naposledy zazrela Igora a zomrela. Haso sa s hrôzou obzerá okolo seba. Zničený sa dovliekol domov a zastrelil sa. Posledná večera Weimannovcov (rozlúčka s Maxim a Igorom). Otrávili sa. Igor stratil zmysel života. Z pomsty zabil železnou tyčou Flórika. Potom šiel k rieke. Najprv do nej hodil tyč a potom chcel aj on skočiť. Našťastie šiel okolo Maguš, ktorý ho odviedol preč. Je noc...

· Svedomie je najvyšší sudca. Kto ho nemá, ten zablúdi.
· Maxi o židoch : Však sme my biedny národ! Celý svet je naším domovom a všade sme cudzí. Stovky rokov sa len prispôsobujeme a práve toľko rokov nami opovrhujú. Bože, bože! Igor! Ani nevieš, ako ti závidím. Ty máš svoje mesto, svoju krajinu, materinskú reč a čo mám ja? Rodné mesto mám, ale čo k nemu cítim? Už v kolíske ma štyrmi rečami nadájali, a ktorá z nich je tá pravá, tá materinská? Ani jedna, všetky sú pre mňa rovnaké. Som Žid a najnepochopiteľnejšie je to, že po hebrejsky neviem, roztiahol prsty oboch rúk a krúžil nimi okolo hlavy.
· Flórik o židoch : ja ich nenávidím, pán tajomník. Ja ich ignorujem. Pre mňa sú mŕtvou vecou. kameň, kus dreva a nič viac.
· Lebo láska je večná ako život. Nedá sa obsiahnuť jedným objatím, ani jedným pohľadom. Krásne je vždy večné.
· A Eva Weimannová, dievčina s hviezdou, vkročila do kruhu smrti. Priepasť. V kruhu smrti stojí šesť ľudí, šesť žltých hviezd. Mladí ľudia a hviezdy z lacného súkna. Ani jeden nedovŕšil dvadsaťpäť rokov, každý mal viac ako pätnásť.
· Dieťa padlo na ľavý bok. Na temene hlavy malá dierka. Krátke vlasy sú polepené krvou. Guľka vytrhla kus čela. Mozog tečie širokým otvorom ani bránou a má farbu kriedy, ktorá nasiakla vodou. Tvár bez čela nie je strašná. Ostala detsky krásna, len trochu prekvapená. Ani oči sa nezakalili, svietia. Akoby pozerali na žltú mandarínku neďaleko.
· Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ide do hrobu. Len ide do hrobu. Neumiera. To iba myšlienky tlejú a ostáva z nich popol.
· Láska je nesmrteľná, ide za hrob.