Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Ján Jonáš Zrnká vo vetre, V znamení panny, Jedenáste prikázanie

Ján Jonáš

Zrnká vo vetre
V znamení panny
Jedenáste prikázanie

- prvý diel nedokončenej trilógie z dedinského prostredia
V Jedenástom prikázaní podáva autor obraz slovenskej dediny Drienkovce na Záhorí v období od 2. svetovej vojny až ku kolektivizácii. Zobrazuje tu výstavbu socializmu na slovenskej dedine, nové názory ľudí na hospodárenie. Zmýšľanie ľudí je však rôzne. Sú tu takí, ktorí chcú hospodáriť samostatne, gazdovsky, sú proti združstevňovaniu. Takto zmýšľa Helena Adamicová, vdova. Jej muž Štefan, ktorý riadil hospodárenie na Podkose, zomrel pri sťahovaní koní cez rieku počas prechodu nemeckého frontu cez dedinu. Helena prevzala hospodárstvo do svojich rúk. Podobne ako ona zmýšľajú aj jej paholkovia Šimon a Cyprián. Šimon tu slúži od svojho detstva. Nikdy nezmýšľa inak ako slúžiť. Nemyslí na to, že by mohol mať niekedy vlastnú pôdu, na ktorej by hospodáril. Zrodil sa ako človek poslúchajúci jedenáste prikázanie :
· „Zemi slúžiť budeš! ...slúžiť budeš tejto pôde až do skonania! Budeš si ju ctiť, budeš jej vďačiť za každý krajec chleba, ktorý ti dožičí za to, že na nej pracuješ!
Šimonovi sa začína Helena čoraz viac páčiť. V dedine vznikajú reči o ich vzťahu, Helena mu však jasne vysvetlí, že o nič nejde. Šimon ich odchádza z Podkosu a odchodom sa mení aj jeho zmýšľanie. Vracia sa k svojej matke, hluchonemej Sidónii. Stretá sa s Lantajom, ktorý je predseda družstva a ten ho natoľko ovplyvní, že Šimon ide do škôl. Po návrate pracuje s družstevníkmi ako dohliadač dodávok, ktoré musia ľudia odovzdávať, ide hlavne o mlieko. Cyprián odchádza z Podkosu neskôr, z podobného dôvodu ako Šimon. Je zahľadený do Katky, Heleninej dcéry, tá sa však stretáva s Benjamínom Gubanom. Neskôr sa Cyprián tiež pridáva k družstevníkom. Helena zostáva bez paholkov, no napriek tomu odmieta pomoc od družstva. Je presvedčená, že si poradí sama. odmieta pomoc aj od brata Augustína Leštinu, ktorý je predsedom strojového družstva. Benjamín spolu so svojim bratom Samuelom a otcom hospodária v Hrašnom mlyne. Samuel hneď od začiatku spolupracuje s Lantajom. Je traktoristom. Dedina ho odsudzuje za vraždu náhodných pocestných, ktorých vyprevádzal z dediny. Neskôr, keď našli u Ďuríka majetok, ktorý patril pocestným, vysvetlilo sa, že v vrahom nebol Samuel. Samuel bol zaľúbený do Anny Beňákovej. Mali spolu dieťa. Starý Beňák bol proti tomuto vzťahu, pretože by sa nedokázal zmieriť s Anniným odchodom do Hrašného mlyna. Nechcel, aby prešla k družstevníkom.

Anna však odchádza so Samuelom. Do dediny prichádza Černodrozd z vodohospodárskeho úradu. Spolu s Lantajom a Šimonom sa snažia presviedčať gazdov, by sa pridali k družstvu. Snažia sa ovplyvniť administrátora Valentoviča, ktorý má na starosti chovateľský spolok, aby sa spojili s družstvom. Ten je však proti. Kone má veľmi rád a nechce, aby sa znížila ich hodnota. Je sklamaný, keď ostatní členovia spolku sa dajú ľahko ovplyvniť a prechádzajú k strojovému družstvu. Členovia družstva sa stretnú a dohodnú sa na tom, že kto neplní dodávky, tomu prevezmú pôdu do družstva. Do dediny prídu vymeriavači pôdy. Ako prvú vymeriavajú Heleninu parcelu. Vojtech Adamica si ľahne na pozemok a nedovolí im cezeň prejsť. Nechce sa vzdať svojej pôdy.
· „Zaorte ma do mojej zeme, raubíri zaorte...Zatisnite ma živého do nej, ale cez mňa živého neprejdete.. Prechladne tu a čoskoro zomrie. Beňák sa chce pomstiť družstevníkom, pretože vznikom družstva sa cíti odstrčený. Dáva dobytku otrávenú sečku. Pristihne ho však Samuel. Zostane to medzi nimi a sečku zlikvidujú.
Postavy:
Vojtech Adamica - gazda na Podkose
Hermína - jeho žena
Štefan Adamica - ich syn, mladý gazda, ktorý má za ženu Helenu Leštinovú, zomrel pri prechode cez rieku
Helena - po smrti muža gazdovala na Podkose, nechcela ísť do družstva
Katka a Marienka - ich deti
Šimon - paholok u Adamicu, páčila sa mu Helena, syn hluchonemej Sidónie, neskôr člen družstva
Cyprián - paholok u Adamicu
Ignác Beňák - starosta, neskôr nie
Melánia Adamicová - jeho žena
Anna - ich najstaršia dcéra, má dieť so Samuelom Gubanom
Starý Guban - gazda v Hrašnomm mlyne
Samuel a Benjamín - jeho synovia, po smrti matky hospodária s otcom v Hašnom mlyne, dozvedajú sa, že Šimon je ich nevlastný brat, Samuel odišiel do družstva
Lambert Lantaj - predseda MNV, snaží sa o združstevňovanie
Černodrozd - prichádza do Drienkoviec ako inštruktor pre združstevňovanie
Benčík, Repík - úradníci, členovia vodohospodárskeho úradu, ktorí pomáhajú pri združstevňovaní
Vedelín Črevo - pridáva sa k družstvu - hlásnik

Idea: Znásilňovanie ľudí pri kolektivizácii
Téma: Reagovanie ľudí na slovenskej dedine na kolektivizáciu a zmenu spoločenského života
· Román je výpoveď o ťažkých zápasoch, o dušu zožierajúcich váhaniach ľudí, jedných presvedčených nadšencov a iných v pokoleniach vychovávaných skeptikov so storočnými zásadami pod strechami. Menili sa majetkové aj ľudské vzťahy na dedinách, zápasilo sa s prežitkami a tvrdohlavosťou.

Jedenáste prikázanie je výpoveď aj o tom, že život sa nezastavil ani na sekundu, ľudia sa milovali aj nenávideli, zapierali. Ján Jonáš.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk