Jeho priateľ si ju vzal za ženu, ale neskôr sa rozviedli, lebo mu nebola dosť dobrá. Mali spolu syna Martin a mŕtvy si to zariadil tak, aby mohol bývať s ním. Potom sa znova oženil so svojou sekretárkou, atraktívnou ženou. Ona bola zlom v ich priateľstve.
mŕtvom štátnikovi sa rozpráva, že bol zbabelý vo vojne. Frank si ho však pamätá ako odvážneho, uvážlivého, pokojného. Bol však až zbytočne krutý. „Veľmi mu zazlieval, keď na mieste zastrelil chlapca, sopliaka, ktorý zaspal na stráži.“
Prvým skutočným smútkom za zosnulým bol smútok Martina, ktorý pracoval ako cestár. Frank si ďalej spomína, že v posledných rokoch jeho priateľ už nedôveroval nikomu. Chcel mať všetku moc vo svojich rukách. Počas svojho pôsobenia urobil i veľa nesprávnych rozhodnutí, ale vinu vždy zvalil na iných. „Čistil. Čistil a čistil. Osvedčil sa. Poslali ho vyčistiť zasvinený kraj. Žiadali od neho: buď rozhodný, pevný, tvrdý a nepodplatiteľný. A nesentimentálny. Neboj sa tvrdých činov a pamätaj, keď sa rúbe les, lietajú triesky. Za triesky ťa nikto nebude volať na zodpovednosť. Tak rúbal. Triesky lietali. Vyrúbal kraj, povolali ho vyššie. Prerúbaval sa od spodku. Podtínal pozíciu „doktor kabinetu“.“
Obával sa atentátu. Vtedy mu už na ňom nezáležalo, ale prišlo mu ho raz ľúto, keď urazil cudzieho diplomata. Pozval ho do svojej vily na koňak, štátnik sa opil a Frank ostal osamote s jeho druhou ženou, ktorá ho očarila svojím pôvabom. Jeden druhého však nemali radi.
Medzi ľudom sa šíria správy, že štátnik zomrel na urémiu (krv v moči) - nebezpečná a nepríjemná choroba, ale ako oficiálna príčina smrti bola vyhlásená leukémia. Na tom mal zásluhu Galovič, ktorý ovplyvnil troch lekárov, aby vystavili falošný úmrtný list.
Na cestnú stráž prichádza aj Miklík (Muklík - prezývka). Od malička žaloval, bol udavačom. Nebol obľúbený. Písal do novín, vždy to, čo vyhovovalo danému režimu - prevracal kabáty.
Frank navštívi Margitu i jej syna. Cestou domov sa zastaví v bare Manhattan, v ktorom robí Licka a stretnú tu profesora Fondu, s ktorým spomínajú na ich bývalého priateľa. „Keď sa s ním bližšie zoznámiš, vnikneš do dobrodružstva, ktoré sa volá svetové dejiny. Pochopíš z nich všetko. Aj dnešok? Aj dnešok. Práve dnešok. Je neuveriteľné ako sa za podobných historických situácií opakujú tie isté chyby. Od čias lovu mamutov. Človek je ešte vždy v svojej podstate lovcom mamutov. Mamutov už dávno niet ale človek ešte vždy chcel uloviť čo najväčší kus mäsa.