Doma je len jej otec, ktorý ho vyháňa, lebo sa pridal k Nemcom. Honzo sa obraňuje, že nie je Nemec, že je Čech a doma hovorí slovensky. Natašin otec mu ukazuje svoju ranu z vojny, čo vyvolá u Honzu odpor, a tak odchádza.
Prišiel domov. Pri stole sedel otec. Prišiel k nemu a s pokorenou hlavou zašepkal: „otec“. Franto vstal a vlepil mu facku. To však videl Sloboda a zakričal: „Udrel vojaka zbraní SS, zabite ho, Čecha! Zabite!“
Otca vyvliekli von. Niekto mu hodil na hlavu pohár, ktorý mu rozbil hlavu. Otca zaliala krv. Honzo chce otcovi pomôcť, no cíti sa v dvojúlohe – v úlohe syna a v úlohe SS:
„Zdrevenel som, chcem revať, čo ste mi to urobili s otcom, chcem vytiahnuť dýku, ale nevládzem sa pohnúť. Chcem byť ako lev, som smiešny ako komár.“
Do otca kopú, bijú ho a Honzo si uvedomuje, že je slaboch:
„to je otcov hlas, to je predsa .. Ježišmária, čo som ja handra. Ja som handra, onuca, ja som esesácka sviňa, otca mi bijú, otca mi to je vrece zemiakov, to nemôžete tak po ňom .. Prestaňte! Vracia sa mi sila.“
Zaznel povel:
„Utopiť ho! Ako psa. Do Dunaja!“
Otca zdvihli a hodili do Dunaja. Jano skočil za ním. Priplával k nemu, no otec odmietol jeho pomoc a pľul mu do tváre. Janovi sa podarí otca priplaviť k brehu. V duchu je hrdý na otca, že sa udržal na vode v nohaviciach, kabáte a topánkach:
„Keby teraz otvoril oči, teraz by som pred všetkými povedal, prepáčte, otec, pred všetkými by som hodil čierne handry do Dunaja, keby otec teraz ...“
Otec otvoril oči a len Jano mu rozumel, čo hovoril:
„Zmizni, sukin syn, zmizni, psia krev...“
Mam pomáha skrvavenému otcovi vstať a spolu odchádzajú domov. Obaja sú plní nenávisti voči Janovi. Mária vie, že Jano je jej syn a že ho už možno nikdy neuvidí, ale i napriek tomu odchádzajú. Jano verí, že sa mama aspoň otočí, ale mýli sa. Cíti ľútosť a zmätok, pretože on sám sa do spoločnosti nevie zaradiť:
„Som smiešny vojak, som strašný esesák, som strašiak, som výstraha. Mama, ako Slováci hrešia: Boha? Boha, ja som sviňa, jasné, že som sviňa, ale nie celkom, nie celkom, musím byť sviňou, musím si všetko vystrieľať.“
Dielo končí rozchodom rodičov so synom. Otec sa vzdáva syna. Jano odchádza, kam to ani on ani rodičia nevedia. No pravdepodobne k SS. Jano je už poznačený.