Obsah:
Na počiatku Ráztočania nechápali ani, čo sa to vlastne stalo. A nechápali Ráztočania ani neskoršie, keď už vojna bola v plnom prúde. Ráztoky - ako sa vravelo - ležali pánu bohu za chrbtom, v najsevernejšej časti Slovenska, zvesti, ktoré sem prichodili, boli ako precedené, bez sily, bez ostria. Tak nechápali Ráztočania dlho a možno neboli by pochopili vôbec, keby ich vojna svojou surovou rukou nebola chytila za driek a keby im nebola uderila priamo na srdce. Oči sa im začínajú otvárať až príchodom Ondreja Koreňa z vojny. Tak žobráka Vám z neho urobili, zjedli mám ho. Darmo ste ho vychovali. Čo si teraz počne. Robiť nemôže, ba ani dohovoriť sa nebude vedieť s nikým. Žobrák na celý život je žobrák (Ilčíčka). Vojsko si bralo veci - okrádali ľudí. Kúrňavu nenávidí celá dedina, lebo pomáha žandárom. Chlapi sa tu veľmi menili: Tak stávali sa akýmisi úsečnými, priamymi, ich vlastnosti jednodušili až do primitívnosti. Kto nenávidel, nerozoberal, prečo nenávidí, a nesnažil sa svoju nenávisť tlmiť.
Tak notár Okolický čoskoro stal sa predmetom nenávisti celých Ráztok. Jeho meno bolo spojené s nadávkami, ukončenými zlovestnou pomlčkou.
Adam Hlavaj ušiel z frontu a bol stále prenasledovaný. Keď sa dozvedel, že Eva má nezákonné dieťa, vstúpila doňho zlosť. A keď mu Kúrňava povedal, že otcom toho dieťaťa je Okolický, rozhodol sa ho zabiť. Adam je stále na úteku, ale ľud sa začína búriť. Okolický sa začína báť vzbury a privolá si posily - vojsko. Adama chytia, no Kúrňava mu pomôže ujsť. Ďalším rebelom je Ilčíčka. Ilčíčka neprestávala. Chodila po Ráztokách ako podpaľač. Tú istú, tam fakľu hodila. kopla ostrým slovom, pretože bičom svojej nenávisti po ľahostajných, takže sa až prehli. Nadávala im, keď plakali, vysmievala ich, keď hrozili, štvala ich, prebúdzala celým ohňom rozšparchaného srdca, hnevom okradnutej matky. Z frontu sa vrátili ďalší chlapi sa ľud sa začína búriť. Ilčíčku, ktorá od vojska žiadala syna zabili. Angyal, jeden z vojakov hovorí : Ale majú pravdu. Trpeli, a to ich teraz ospravedlňuje. Na ich miste ani ja by som iné neurobil. Ľud pochytá vojakov, potom vyplieni krčmu a Okolického utopí tam, kde sa utopila Eva. Zajali sa hulákajúc cez dedinu a o chvíľu bol už notariát hore nohami. Ráztoky zúrili. Ráztoky lámali. Ráztoky neuvažovali. Hlavaj sa potom zasmial.