Ďalšou postavou je Candy. Starec, zametač. Začul ako George rozpráva Lenniemu „o králikoch“ a tiež sa nechal strhnúť týmto snom. Najprv ho nechceli pustiť medzi seba, ale keď sa dozvedeli, že má v banke uložené nejaké peniaze, rozhodli sa „žiť vo svojom dome“ spoločne... V ten večer však rozzúrený Curley hľadal svoju manželku, pohádal sa s chlapmi a keď uvidel usmievajúceho sa Lennieho (ešte stále sníval „o králikoch“) začal ho mlátiť. Lennie mu schmatol ruku až vtedy, keď mu to George prikázal. A zlomil mu ju... Rastie nenávisť Curleyho k Lenniemu...

Najzaujímavejšou postavou je Crooks. Je to černoch, koniar. Bol to hrdý, nezávislý človek a stránil sa ľudí. Žil sám v malej komôrke a žiadny beloch tam nesmel vstúpiť. Lennie jediný prekročil jej prah (symbol rasovej diskriminácie) a rozprával sa s ním. Bol pragmatik (..„nikto sa nedostane do neba a nikto nikdy neuvidí vlastný dom“... ) a dobrý psychológ. Jediný chápe prečo je Lennie a George spolu. Lebo práve jeho samota tvorí kontrast ku priateľstvu L. a G.a tým ho aj zvýrazňuje.

„Knihy nepomáhajú. Človek potrebuje, aby bol niekto s ním. Dá sa zblázniť, keď nikoho nemáš. Nech je to hocikto, len nech je pri tebe.“ „George ti môže rozprávať hocijaké hlúposti, čo len chce. Aj tak ničomu nerozumieš. Hlavné je len to, že sa má s kým porozprávať. Jednoducho človek potrebuje mať niekoho vedľa seba. To je celé.“

Jednu nedeľu sedel Lennie na sene a pozeral na mrtve šteňa. Zabil ho pri hre. Hneval sa naňho, lebo sa bál Georgea (nedovolí mu krmiť králikov..). V tom čase sa objavila Curleyho žena (tiež sa potrebovala s niekým porozprávať). Bolo jej jedno, že jej nerozumie, rozprávala. Dokonca povedala, že ho chápe, tiež rada hladí jemné veci... Dala mu pohladiť svoje vlasy. Keď sa snažila odtiahnuť, bolo už neskoro. Začala kričať. Lennie sa zľakol, že mu George nedovolí krmiť králikov. Snažil sa ju umlčať. Nechtiac jej zlomil väzy... „Opäť som niečo vyviedol.“ „Nechcel som vám spôsobiť bolesť.“ (prihovára sa mrtvej)...Vzal mŕtve šteňa a utiekol ta kam mu G. prikázal.

Ku rieke Salinas, k úpätiu pohoria Gobilan. Príroda sa vôbec nezmenila, len Lennie je už sám a čaká na Georgea. Predstavuje si ako sa bude G. hnevať, uvedomuje si aký je voči nemu nezodpovedný.

Mŕtvolu nachádza Curley a rozhodne sa Lennieho zavraždiť (nenávidí ho). George na znak, že s tým nič nemá musí ísť tiež. George „stráca“ sen (...„on o tom rád počúval a ja som tomu uveril..“). Chlapom však udal opačný smer. G.prichádza za Lenniem. L. ho núti hnevať sa a rozprávať „o králikoch“. George však nejaví záujem. G. si sadá k L., povie mu nech pozoruje rieku a on mu bude rozprávať. A posledné, čo mu povie je: „Nikdy som sa na teba nehneval, ani teraz nie. Chcem, aby si to vedel.“

George namieril pištoľ priamo na Lennieho zátylok. Ruka sa mu triasla, no pozeral rozhodne. Ovládnuc triašku nažal spúšť. Výstrel sa rozkotúľal po doline a rozozvučal echom po horách. Lennie sa strhol a potom sa pomaly zošuchol do piesku. Autor využíva symbolickosť. Symboly sú postavené v protiklade. (príroda-ich priateľstvo/ranč-niečo čo sa medzi nich postavilo, králik-sen/dievčatá,biliard,whisky-realita,Curley-nespravodlivosť/ Slims-spravodlivosť...). Názov je tiež symb. (myši, aj ľudí stavia do rovnakej živ.pozície-nič nemajú,neznamenajú).

Dielo odkazuje prodovšetkým na potrebu priateľstva (každá postava vyvoláva v čit.súcit-potrebuje spol.). Je silnou soc.kritikou obdobia,kedy spol.ignoruje jednotlivca a snaha o vyžitie prevyšuje klasické ľud.hodnoty. Humanizmus diela spočíva hlavne v čine Georgea (svojmu priteľovi pomáha uniknúť krutosti spol.aj za cenu porušenia vlastných morálnych hodnôt).