John Steinbeck - O myšiach a ľudoch

Dielo o medziľudských vzťahoch (o prirodzenaj potrebe spoločnosti a priateľstva) v ťažkom období hospodárskej krízy v Amerike. Preto je taktiež soc.kritikou nespravodlivej spoločnosti-zachytáva ľudí z „okraja spol.“Nesie posolstvo ľudskosti,je hlboko humanistické(nie prostredníctvom konania postáv,práve naopak,pozorujúc ich neschopnosť pochopiť obyčajné ľud.hodnoty). Autor opisuje hlboko ľudský vzťah jednej z najkontrastnejších dvojíc svetovej literatúry.
-štýl a jazyk sú jednoduché,dej nieje dynamický

Charakteristika postáv:

Lennie Small-vysoký,veľmi silný a neobratný ako medveď. Je to „veľké dieťa“-mentálne zaostalý. Svoju fyz.silu nedokáže kontrolovať. Má zaľubu v hladení jemných vecí (zvieratká,vlasy,látky..)-jediným fin. prístupným sú preňho myši(preto ich nosí potajme vo vrecku a hladí).Práve vďaka tejto„záľube“a neschopnosti kontrolovať svoju silu sa neustále dostáva do problémov.Je úplne pod vplyvom Georgea(vo všetkom ho napodobňuje,spraví všetko čo mu povie..).Má zlú pamäť,jediné čo pozná naspamäť je príbeh „o králikoch“,ktorý mu George stále rozpráva(symbolizuje ich sen-nič zvláštne,túžia po všedných veciach-soc.kritika).
„Ĺudia, ktorí otročia na cudzom ranči sú najosamelejší ľudia na svete. Nemajú rodinu. Nemajú domov. Prídu na ranč, odrobia si svoje a potom-do mesta, utrácať peniaze a o chvíľu otročia zas na inom ranči. A v budúcnosti nemajú nič.“

„Ale my sme iní. Niesme takí ako oni. My máme budúcnosť. Aj ty, aj ja sa máme s kým porozprávať, o koho postarať. nemáme dôvod sedieť v bare, nalievať sa whisky iba preto, že sa nemáme kam podieť. My sme iní, lebo ja mám teba a ty máš mňa, práve preto.“

„Kúpime si malý domček, niekoľko akrov zeme, kravu, prasce... Budeme žiť u seba doma a pracovať tiež len pre seba. Budeme mať veľkú záhradu, kuriatka. A králiky... A ty ich budeš krmiť. A v zime sa vykašleme na robotu, zakúrime pec, budeme pri nej sedieť a počúvať bubnovanie dažďa na streche. Budeme sami sebe pánmi a všetko to bude naše, nikto nás nevyženie...“

George Milton- malý, energický, bystrý, prefíkaný, prísny, pragmatický, praktický. Lenniemu stále pomáha dostať sa z problémov(utiecť-preto stále putujú po krajine). Má k Lenniemu „otcovský vzťah“(má ho veľmi rád). Aj keď ostatným tvrdí, že sú spolu len zo zvyku (lebo iní nerozumejú ich priateľstvu-„akú majú z neho výhodu“). Často sa k Lenniemu správa zle-bije ho, vysmieva sa...vyčíta ako by mu bolo bez neho dobre (nemyslí to vážne).

„Keby som bol sám nepoznal by som nešťastie. Mal by som dievčatá, obedoval v reštauráciách, pil whisky, hral karty a biliard...“
„Kôli tebe stále strácam prácu, behám po krajine, stále ma iba dostávaš do problémov. Zavrel by som ťa do klietky a napustil na teba tie tvoje myši.“

DEJ:
Odohráva sa v štáte California, v Amerike, konkrétne na 2 miestach:začína sa a končí v prírode(pri rieke Salinas,neďaleko Soledadu,na úpätí pohoria Gobilan)a na ranči. Je písaný prevažne vo forme dialógov. Rozprávač nekomentuje(necháva to na čitateľa).

Do tejto prírody vstupujú 2 tuláci. Sú na úteku z farmy Weed (pretože Lennie sa chcel dotknúť jemných šiat istej slečny, začala kričať, on jej zavrel ústa, až ho George musel ovaliť lopatou, aby ju pustil, podala ho na súd za pokus o znásilnenie...). George donúti sľúbiť Lennieho, že ak niečo vyvedie na novom ranči, utečie na toto miesto,schová sa v kríkoch a bude naňho čakať.
Na ranči stretávajú Curleyho. Je to syn majiteľa ranča. Trpí“napoleonovským komplexom“, je veľký bitkár, nečestný. Provokuje Lennieho, aby mal dôvod sa doň pustiť. Má manželku na ktorú veľmi žiarli(lebo koketuje s inými chlapmi).-George už cíti, že sa to dobre neskončí...

George sa spriatelil so Slimsom. Pracujú v jeho brigáde. Je spravodlivý, pokojný, zdravý(„sedliacky“)rozum a “slovo Slimsa-je na ranči zákon“. Podaroval Lenniemu šteniatko. No ani on nedokázal pochopiť , „čo idiota ako Lennie a takého inteligentného človeka drží pohromade.“...
Ďalšou postavou je Candy. Starec, zametač. Začul ako George rozpráva Lenniemu „o králikoch“ a tiež sa nechal strhnúť týmto snom. Najprv ho nechceli pustiť medzi seba, ale keď sa dozvedeli, že má v banke uložené nejaké peniaze, rozhodli sa „žiť vo svojom dome“ spoločne... V ten večer však rozzúrený Curley hľadal svoju manželku, pohádal sa s chlapmi a keď uvidel usmievajúceho sa Lennieho (ešte stále sníval „o králikoch“) začal ho mlátiť. Lennie mu schmatol ruku až vtedy, keď mu to George prikázal. A zlomil mu ju... Rastie nenávisť Curleyho k Lenniemu...

Najzaujímavejšou postavou je Crooks. Je to černoch, koniar. Bol to hrdý, nezávislý človek a stránil sa ľudí. Žil sám v malej komôrke a žiadny beloch tam nesmel vstúpiť. Lennie jediný prekročil jej prah (symbol rasovej diskriminácie) a rozprával sa s ním. Bol pragmatik (..„nikto sa nedostane do neba a nikto nikdy neuvidí vlastný dom“... ) a dobrý psychológ. Jediný chápe prečo je Lennie a George spolu. Lebo práve jeho samota tvorí kontrast ku priateľstvu L. a G.a tým ho aj zvýrazňuje.

„Knihy nepomáhajú. Človek potrebuje, aby bol niekto s ním. Dá sa zblázniť, keď nikoho nemáš. Nech je to hocikto, len nech je pri tebe.“ „George ti môže rozprávať hocijaké hlúposti, čo len chce. Aj tak ničomu nerozumieš. Hlavné je len to, že sa má s kým porozprávať. Jednoducho človek potrebuje mať niekoho vedľa seba. To je celé.“

Jednu nedeľu sedel Lennie na sene a pozeral na mrtve šteňa. Zabil ho pri hre. Hneval sa naňho, lebo sa bál Georgea (nedovolí mu krmiť králikov..). V tom čase sa objavila Curleyho žena (tiež sa potrebovala s niekým porozprávať). Bolo jej jedno, že jej nerozumie, rozprávala. Dokonca povedala, že ho chápe, tiež rada hladí jemné veci... Dala mu pohladiť svoje vlasy. Keď sa snažila odtiahnuť, bolo už neskoro. Začala kričať. Lennie sa zľakol, že mu George nedovolí krmiť králikov. Snažil sa ju umlčať. Nechtiac jej zlomil väzy... „Opäť som niečo vyviedol.“ „Nechcel som vám spôsobiť bolesť.“ (prihovára sa mrtvej)...Vzal mŕtve šteňa a utiekol ta kam mu G. prikázal.

Ku rieke Salinas, k úpätiu pohoria Gobilan. Príroda sa vôbec nezmenila, len Lennie je už sám a čaká na Georgea. Predstavuje si ako sa bude G. hnevať, uvedomuje si aký je voči nemu nezodpovedný.

Mŕtvolu nachádza Curley a rozhodne sa Lennieho zavraždiť (nenávidí ho). George na znak, že s tým nič nemá musí ísť tiež. George „stráca“ sen (...„on o tom rád počúval a ja som tomu uveril..“). Chlapom však udal opačný smer. G.prichádza za Lenniem. L. ho núti hnevať sa a rozprávať „o králikoch“. George však nejaví záujem. G. si sadá k L., povie mu nech pozoruje rieku a on mu bude rozprávať. A posledné, čo mu povie je: „Nikdy som sa na teba nehneval, ani teraz nie. Chcem, aby si to vedel.“

George namieril pištoľ priamo na Lennieho zátylok. Ruka sa mu triasla, no pozeral rozhodne. Ovládnuc triašku nažal spúšť. Výstrel sa rozkotúľal po doline a rozozvučal echom po horách. Lennie sa strhol a potom sa pomaly zošuchol do piesku. Autor využíva symbolickosť. Symboly sú postavené v protiklade. (príroda-ich priateľstvo/ranč-niečo čo sa medzi nich postavilo, králik-sen/dievčatá,biliard,whisky-realita,Curley-nespravodlivosť/ Slims-spravodlivosť...). Názov je tiež symb. (myši, aj ľudí stavia do rovnakej živ.pozície-nič nemajú,neznamenajú).

Dielo odkazuje prodovšetkým na potrebu priateľstva (každá postava vyvoláva v čit.súcit-potrebuje spol.). Je silnou soc.kritikou obdobia,kedy spol.ignoruje jednotlivca a snaha o vyžitie prevyšuje klasické ľud.hodnoty. Humanizmus diela spočíva hlavne v čine Georgea (svojmu priteľovi pomáha uniknúť krutosti spol.aj za cenu porušenia vlastných morálnych hodnôt).