Pavol Orzságh-Hviezdoslav
Letorosty I:

Dávam z úprimnosti duše
Čo dávam, dávam z úprimnosti duše:
raz myšlienky kvet a zas teplý cit,
jak zvnútra práve k svetlu vzpláli samy
bez okrás, lesku, farbidla.
Ja nevedel sa nikdy zatajiť;
ja vždycky nenávidel šaľbu, mamy
a strojenosti pravidlá;
hluk prázdny široústych rečí,
kadejaký lže zvodný obyčaj,
kov, falše, poklôn jalovosť,
ňouž nepreráža ani krv, ni kosť,
hlaď pĺžovú a iných mastí krámy;
mne odporným, čo prírode sa prieči,
len pravdy si ctím prostý obličaj!

Prechádzky letom:

Ó, vráť sa skoro, mieru milený
Ó, vráť sa skoro, mieru milený,
zavítaj s ratolesťou olivovou
a buď nám zdravím, veselím i chôvou,
v snažení ostňom, kovom v rameni!
Zášť - fakľu sváru - medzi plemeny
zdus! Nedaj stretať sa viac s mladou vdovou,
sirôtky, s rodičmi, čo nad synovou
oporou v hrobe kvília zlomení.