V tejto spoločnosti prežila svoje dospievanie a stav vzťahov v rodine začala chápať až keď našla v jednej knihe ľúbostný list. Nerozumela, prečo sú Alexandra a Peter k sebe takí chladní. List mala skrytý tri roky, nemala ho komu ukázať. Bol od milenca Alexandry Michajlovny pre ňu. Preplakala nad ním niekoľko hodín, bolo jej všetkého ľúto. V jeden deň vošiel do knižnice Peter Alexandrovič, práve keď si ho Netočka znova čítala. Vytrhol jej ho a prečítal si prvé riadky, ale Netočka mu ho zobrala. Myslel si, že je od jej milenca a chcel ju kvôli tomu vyhodiť z domu. Pritom malo dievča vtedy už sedemnásť rokov. Peter sa rozhodol vyriešiť to u Alexandry. Tá bola ale veľmi slabá, a preto Netočka prehovárala Petra, aby jej o liste nehovoril. Všetci traja sa začali hádať. Muž sa neudržal a povedal svojej žene aj o liste. Tá vtedy omdlela. Vtedy sa Netočka porozprávala s Petrom Alexandrovičom a povedala mu, že ona o všetkom vie. Vysvetlila mu, že ten list našla v jednej knihe. Až vtedy vlastne pochopila, čo sa tých osem rokov, ktoré bývala u nich, dialo. Peter vedel o manželkinej nevere, a preto sa tak správal.
Román je písaný rýchlym štýlom, dej má svoju gradáciu. Mne osobne sa najviac páčia zážitky s kňažnou Kaťou. V knihe je aj spomínané, že toto obdobie bolo pre Netočku najdôležitejšie. Román sa končí pre mňa dosť zvláštne – dvoma vetami : „ No možno sa mi to len zdalo. Všetko akoby sa mi to pred očami len mihlo.“ Preto si myslím, že román by mal mať pokračovanie.