Poviedka Martina Kukučína zo študentských čias má svoje opodstatnenie aj dnes. Ústrednou témou je láska dvoch priateľov k jednému dievčaťu. Dej poviedky sa začína vo februári – na polročné vysvedčenie v škole v Revúcej. Ferko Putoris je chlapec z bohatšej učiteľskej rodiny. Napriek tomu je tichý, citlivý a v úzadí. Jeho najlepší kamarát Miško Jahoda je chudobný chlapec, ktorý vo všetkom rozhoduje a vždy má vedúce postavenie. Bol o rok starší ako Ferko. Ako každý rok aj tento sa konali fašiangy, tentoraz v blízkej dedine Jatková. V programe Ferko vystupoval ako vždy v úzadí – hral na husle v orchestri. Na rozdiel od neho, Miško mal jednu z hlavných rolí, veselú, všetci sa na ňom smiali. Po programe nasledovala zábava, bál. Miško tancoval celý čas na parkete s dievčatami, Ferko iba sedel a obzeral si ľudí. Keď vtom medzi nimi zbadal, na stoličke sediace dievča. Bola to Elena, dcéra bohatého učiteľa Petra Zvarinu z Motišoviec. Pamätal si ju spred roka, keď na Veľkú noc spolu s Miškom išli okolo jej domu a Miško sa vtedy rozhodol obliať ju, pretože Ferkovi sa páčila a preto sa hanbil. Za ten rok na ňu aj pozabudol. Miško za ňou prišiel požiadať ju o tanec. Tancovali spolu, no vďaka nejakému druhému chlapcovi sa trochu povadili. Jej matka sa zatiaľ rozprávala s učiteľom jej syna Petríka, ktorý jej prezradil, že v poslednej dobe sa veľmi zle učí. Odporučil jej inštruktora, ktorý by Petríka doučoval. Keďže práve vtedy išiel Miško okolo, učiteľ, ktorý ho poznal zo školy, jej ho doporučil. Miško sa dobre učil a nemal žiadne peniaze, a preto by mal byť rád takejto práci. Miško to s radosťou samozrejme prijal. Na konci zábavy sa Ferko s Elenou stretli a urobila mu veľkú radosť tým, že si ho pamätala.
Na druhý deň začal Miško Petríka učiť. Bol veľmi rozmaznaný, preto sa mu veľmi ťažko učilo. Miško mu stále iba nadával, prečo nič nevie. To si všimol Ferko, trochu horší žiak, a ujal sa ho. Vysvetlil mu, že ani jemu latinčina veľmi nejde, a preto sa môžu učievať spolu. Pritom ale Ferko stále myslel iba na Elenu, Petríkovu sestru. Petrík si Ferka veľmi obľúbil, pričom Miška nemal vôbec rád.
Blížili sa Veľkonočné prázdniny a Miško bol od Petríkovej mamy pozvaný k nim, do dediny Motišovce. Petrík sa ale nevedel zmieriť s tým, ako vydrží bez svojho najlepšieho kamaráta, Ferka, tak dlho. V deň odchodu, preto ešte Petrík presvedčil matku, aby pozvali na prázdniny aj Ferka. Ten bol iba rád, lebo sa tešil hlavne na Elenu.