Martin Kukučín Mladé letá

Poviedka Martina Kukučína zo študentských čias má svoje opodstatnenie aj dnes. Ústrednou témou je láska dvoch priateľov k jednému dievčaťu. Dej poviedky sa začína vo februári – na polročné vysvedčenie v škole v Revúcej. Ferko Putoris je chlapec z bohatšej učiteľskej rodiny. Napriek tomu je tichý, citlivý a v úzadí. Jeho najlepší kamarát Miško Jahoda je chudobný chlapec, ktorý vo všetkom rozhoduje a vždy má vedúce postavenie. Bol o rok starší ako Ferko. Ako každý rok aj tento sa konali fašiangy, tentoraz v blízkej dedine Jatková. V programe Ferko vystupoval ako vždy v úzadí – hral na husle v orchestri. Na rozdiel od neho, Miško mal jednu z hlavných rolí, veselú, všetci sa na ňom smiali. Po programe nasledovala zábava, bál. Miško tancoval celý čas na parkete s dievčatami, Ferko iba sedel a obzeral si ľudí. Keď vtom medzi nimi zbadal, na stoličke sediace dievča. Bola to Elena, dcéra bohatého učiteľa Petra Zvarinu z Motišoviec. Pamätal si ju spred roka, keď na Veľkú noc spolu s Miškom išli okolo jej domu a Miško sa vtedy rozhodol obliať ju, pretože Ferkovi sa páčila a preto sa hanbil. Za ten rok na ňu aj pozabudol. Miško za ňou prišiel požiadať ju o tanec. Tancovali spolu, no vďaka nejakému druhému chlapcovi sa trochu povadili. Jej matka sa zatiaľ rozprávala s učiteľom jej syna Petríka, ktorý jej prezradil, že v poslednej dobe sa veľmi zle učí. Odporučil jej inštruktora, ktorý by Petríka doučoval. Keďže práve vtedy išiel Miško okolo, učiteľ, ktorý ho poznal zo školy, jej ho doporučil. Miško sa dobre učil a nemal žiadne peniaze, a preto by mal byť rád takejto práci. Miško to s radosťou samozrejme prijal. Na konci zábavy sa Ferko s Elenou stretli a urobila mu veľkú radosť tým, že si ho pamätala.
Na druhý deň začal Miško Petríka učiť. Bol veľmi rozmaznaný, preto sa mu veľmi ťažko učilo. Miško mu stále iba nadával, prečo nič nevie. To si všimol Ferko, trochu horší žiak, a ujal sa ho. Vysvetlil mu, že ani jemu latinčina veľmi nejde, a preto sa môžu učievať spolu. Pritom ale Ferko stále myslel iba na Elenu, Petríkovu sestru. Petrík si Ferka veľmi obľúbil, pričom Miška nemal vôbec rád.
Blížili sa Veľkonočné prázdniny a Miško bol od Petríkovej mamy pozvaný k nim, do dediny Motišovce. Petrík sa ale nevedel zmieriť s tým, ako vydrží bez svojho najlepšieho kamaráta, Ferka, tak dlho. V deň odchodu, preto ešte Petrík presvedčil matku, aby pozvali na prázdniny aj Ferka. Ten bol iba rád, lebo sa tešil hlavne na Elenu.

Rodina bola veľmi bohatá, a preto boli k dvom hosťom veľmi pohostinní. Ferko sa zblížil s Elenou, ale Miškovi sa tiež začala páčiť. Preto medzi priateľmi vznikali rozpory, takže počas tých dvoch týždňov strávených v Motišovciach, sa ani nebavili. A keď aj, iba sa hádali. Miško nevedel, že Elena sa páči Ferkovi a naopak. Preto na seba žiarlili. Miško dokonca povedal Ferkovi, prečo pozvanie prijal. Ževraj to bolo len z ľutovania. Preto sa Ferko jedno ráno rozhodol odísť, no starý Zvarina ho zastavil. Potom Miško zakázal Petríkovi baviť sa s Ferkom, že to má na jeho učenie zlý vplyv. To však odvolal potom, ako vyznal Elene lásku, lebo tá ju neopätovala. Ferko o ničom nevedel. Na druhý deň jej zas on povedal, že sa mu páči. Na to tiež ona nič nepovedala. Povedala len niečo o Miškovi. On si z toho vyvodil, že ľúbi Miška. Povedal mu to a Miško bol veľmi šťastný. Ten si zas vymyslel, že Elena neľúbi Ferka len kvôli tomu, že je primladý a nechcelo by sa jej naňho toľko rokov čakať. To však nebola pravda. Ferko chcel kvôli Elene zmeniť svoje plány a vyštudovať za učiteľa, namiesto teológa. Bolo to kvôli tomu, aby rýchlejšie skončil školu a mohol si zobrať Elenu za ženu. Keď to však napísal otcovi, nesúhlasil.
Krátko po príchode do Revúcej sa konal majáles, na ktorom nechýbala Petríkova rodina. Miško už na Elenu pomaly zabudol, celý večer tancoval s inou. Keď ju však Ferko znova zbadal, všetko sa mu vrátilo. Celý večer sa bavila s farárom a Ferka ubezpečila, že ostanú iba priateľmi. Prešiel pár krokov do lesa a plakal. V knihe sú zachytené materiálne rozdiely medzi vrstvami tej doby, ale autor nepoukazuje na to, že by boli chudobnejší nejako diskriminovaní. Veď Miško, ktorý bol chudobný bol dokonca až namyslený. V knihe sa objavujú vnútorné monológy, čo pomáha čitateľovi celkovo sa vžiť do postáv. Napríklad Ferkov vnútorný monológ po tom, ako si myslel, že Elena ľúbi Miška :
, Nie, nebudem nariekať, ani sa žalovať. Môj bôľ ostane mojím bôľom, ako láska, z ktorej sa zrodil, bola moja.. Nebudem ho stavať ľuďom na oči, on bude mojím spoločníkom i mojím – blahom. S ním budem sa kochať, lebo mi pripomenie krásny sen prvej mladosti – a ľudia nebudú tušiť, čo mám v sebe za poklad. Poviedka sa nekončí tragicky, ale tak ako to často v živote býva – zabudnutím.