Milo Urban Živý bič

hlavné postavy:
Štefan Ilčík:
· „Štefan bol od prírody zápalistý mládenec, jeho široká smädná duša svojim prirodzeným rozumom pila všetko ako huba“
Ilčíčka:
· „Ilčíčka, hoci nežná matka, v živote bola pravým dieťaťom svojej zeme, tvrdá, nepoddajná. Tá bezohľadná cesta ju vábila neoddateľnou silou.“
Ondrej Koreň:
· mládenec, ktorého vojna zmrzačila, ostal bez ruky i jazyk mu vojna vzala - onemel
· „Tak žobráka vám z neho urobili, zjedli vám ho. Darmo ste ho vychovali. Čo si teraz počne? Žobrák na celý život.“
Eva Hlavajová:
· bezbranná žena odkázaná na seba, vylúčená zo spoločnosti pre spáchaný hriech - nemanželské dieťa
Adam Hlavaj:
· prhký, rebelant
Kristína Dominová:
· „Nebola stvorená pre robotu. Ruky mala jemné, kožu mäkkú, celú telesnú sústavu akúsi útlejšiu, bez sedliackej hranatosti, ktorú vyžaduje každá ťažká roľnícka práca. (...) To dievka len na parádu.“
notár Okolický:
· „Ako muž v plnej sile svojich 54 rokov, s mäsitou červenou tvárou, z ktorej vynikala dvojica belasých očí so silne vyvinutými bielkami, podobal sa vteedy podráždenému medveďovi.


1. časť - Stratené ruky
Dej, odohrávajúci sa v dedine Ráztoky sa začína verbovaním mužov na vojnu, ktorí si uvedomujú, aká vzácna bola pre nich sloboda:
· „Za čo pôjdu tí chlapi, majúci doma kŕdeľ detí, bojovať? Za vlasť? Ale kdeže je tá vlasť? Robili do úmoru a vlasť im nepomohla. Vlasť nemala zľutovania.“
Ondrej Koreň sa vrátil z vojny ako mrzák a to v ľuďoch vyvolalo hrôzu a strach. Štefanovi sa na vojnu nechcelo a chce ujsť do Poľska - mať mu v tom však zabráni. Ked si Krista začne s Angyalom, Ondrej je nešťastný a vie, že tento románik dlho nepotrvá. On sám má o Kristu záujem.
V dedine spisuje majetok Kúrňava, Angyal a Vorčiak a ľuďom sa to nepáči, ale nikto sa nepostaví na odpor okrem starého Kramára, ktorý ich tak vystaví na posmech celej dediny. Po čase však ľudia chodia odprosovať k žandárom a k richtárovi:
· „Tým, pravda, vyšli najavo nové podrobnosti a Ráztoky začali sa trhať, deliť sa na skupiny s odlišnými náhľadmi. I začali sa prejavovať v prvotnej podobe človeka - zvieraťa neznajúceho ohľady, vypestované vekmi, neznajúceho predpisy ani zákony, slovom nič...“
Štefan s Chovancom narukujú do kasární. Krista flirtuje s Angyalom, ktorému sa páči, ale
· „jedno mu bolo isté: vážnejšie na Kristu myslieť nemohol. Pekná bola, ale sedliačka nevzdelaná, nemožná do spoločnosti.

Medzi nimi bola obrovská priepasť.“
Časom sa ukázalo, že to bol z jeho strany len špás a tak sa Krista rozhodla vydať sa za Ondra.
V dedine sa následkom vojny ľuďom žilo čoraz horšie. Eve Hlavajovej, ktorá čakala dieťa, celá dedina ukázala chrbát. Výčitky ju sprevádzali na každom kroku. Nastal čas ďalšieho verbovania a ľud sa proti tomu bránil, lebo pochopil, že panstvo ho len využíva,
· „...že život človeka, s ktorým v iných okolnostiach robia toľké patálie, je nič viac a nič menej než ohorok z cigarety, ktorý sa odhodí nabok.“
Vzbúril sa aj Ilčík a čatárovi rozsekol rýľom hlavu, za čo ho odsúdili na smrť a popravili. Medzitým sa v dedine ľudia búrili. Všetko sa búrilo aj v Eve, ktorej sa narodil syn a kaplán ho odmietol pokrstiť. Rozhodla sa skoncovať so svojim životom a ľudia ju neskôr našli utopenú v potoku. Napriek protestom ju pochovali na cintoríne.

2. časť - Adam Hlavaj
Adam, ktorý utiekol z vojny, si na ceste domov uvedomuje jej hrôzu:
· „Ľudia zúrili od hladu. V tom bahne rozbitého ľudstva, zdeptaných, zvrátených pojmov, v tej nahote vyzlečeného človeka v pekle najpodlejších vášní čosi sa odhaľovalo. Ľudia začali cítiť v celej hĺbke svoje otroctvo, svoju bezmocnosť, videli len, že sú prostriedkami na sprosté vraždenie. Kadiaľ išli, len krv tiekla zbytočne za nimi, len dediny horeli a polia sa obracali naruby.“
· „Jediným kladom hnusnej svetovej ruvačky bolo, že vojaci začali nachodiť sami seba, svoje stratené ruky, začali sítiť svoju osobitosť, svoje ja a prestali sa spoliehať na nadprirodzené sily. Prestávali veriť v zázraky.“
Adam bol prekvapený, keď ho doma nevítala Eva. Hroznú správu mu oznámila Ilčíčka, no skôr, ako sa z nej stihol spamätať, našla ha polícia a len šťastnou náhodou sa mu podarilo uniknúť. Notár Okolický ho chcel dostať za každú cenu a aj napriek sporom s Janom Kúrňavom uzavrel s ním dohodu výhodnú pre oboch. Jano dostane späť svoj „prepitý“ dom ak vyzradí Adama a okolický sa zbaví výčitiek. Polícia odviedla Kramára a zavrela ho na povalu. O Janovi sa však rozšírilo, že Adama prezradil a ten, aby si napravil reputáciu, pomohol Adamovi ujsť. Kramár ujsť nestačil, ale na úteku Kúrňava Adamovi vyzradil, že mu ženu Okolický zviedol. Adam myslel napomstu. Keď ho ľud počúval, uvedomil si, že sa musí postaviť vrchnosti na odpor. Keď sa vojna skončila a muži sa vracali z bojísk, boli popudení proti pánom:
· „Kto to zavinil, alebo čo to zavinilo? Prečo sa ľudstvo štyri a pol roka zmietalo v kŕčoch? Nebol to len pokus šialenca topiaceho sa vo vlastných nezmysloch? Nebol to čin ľudí, ktorí stratili kontakt s prírodou a jej zákonmi? Bol.

Pohlušiť pánov!“
Svoj žiaľ zapíjali v krčme u Árona, ktorý na Krútňavu zavolal žandárov. Ľuďom mu ho prišlo ľúto a tak sa vybrali ku škole. Keď sa notár o vzbure dozvedel, vyľakal sa:
· „Notár Okolický zľakol sa sám seba. Súčet jeho skutkov, to obrovské mínus, vlečúce sa celým životom ho dorazilo. Sám nevedel, ako dospel k takým myšlienkam. Akoby sa v jeho mozbu bol zjavil kus zdravého miesta, ktoré odrazu neúprosne začalo kritizova, odhaľovať ničotu jeho života. Rozhodne sa pre útek. Vzbúrenci sa vybrali pred dom notára na čele s Ilčíčkou, ktorú jeden z vojakov zabije. Okolického dav posadil do rieky, kde sa utopila Eva a on dostal infarkt. Potom sa všetci u Árona opili a Hlavaj v hneve krčmu podpáli:
· „Potom sa zasmial. Zasmial a bol to smiech človeka, ktorý po dlhom utrpení vstal, vzal rukavicu a smelou, dravou rukou hodil ju budúcnosti do tváre, nie aby bol hrdinom, ale aby dosiahol čo, čo mu od vekov náležalo: SLOBODU!“


1. Stratené ruky - symbol, že muži odchádzajú na vojnu a na poliach nemá kto pracovať - bezmocnosť proti vrchnosti, neschopnosť
2. Adam Hlavaj - vzbúrenec proti vojne a spoločenskému útlaku, ktorý sa stane zbehom
Unimistický román - 1 duša = 1 ľud.