Autor: Charles Baudelaire
Zbierka: Kvety zla
Báseň: Predajná múza

O autorovi: Charles Baudelaire sa narodil aj umrel v Paríži (1821-1867). Jeho detstvo i mladosť boli dramatické a poznamenali Baudelairovu osobnosť. Ako dospievajúci podnikol cestu do Kalkaty. Odmietol post diplomata a rozhodol sa venovať umeniu. Jeho tvorbu ovplyvnilo prekladanie diel Edgara Allana Poa. Pokúsil sa aj o prózu, nenašiel v nej však tvorivé uspokojenie. Roku 1857 vydal svoju jedinú zbierku Kvety zla. Tristostranový básnický text, ktorý je komponovaný ako dramatické dielo je rozčlenené do častí: Splín a ideál, Parížske obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť.

Rozbor básne:

Téma: Neslobodná tvorba
Idea: Aby básnik prežil musí predávať niečo v čo neverí.

Predajná Múza

Ó, múza mojich snov, túžiaca po nádhere, - autor túži písať, ospevuje svoju inšpiráciu
Keď zimným vetriskom Január uderí, - Január ako symbol najchladnejšieho mesiaca; hlboká kríza
za snežných súmrakov pri prázdnom tanieri -„prázdny tanier“ - symbolizuje neúspech
budeš mať na ohník, skrehnutá v tmavej diere? - oheň, ako nádej na zvrat.

Prvá strofa je veľká metafora. Ak vychádzam z nadpisu, „predajnou múzou“ môže byť kurtizána, ktorá keď nezarobí, má „ prázdny tanier“ a takisto je to aj s autorom, ak ho neprijme kritika.

„Stuhnuté rameno kamže ti zamieri - celý skrehnutý nevedel na nič prísť a zrazu sa pohne
pod lúčom mesiaca, čo do okien sa stelie? - v tme sa do okna oprie lúč, ktorý znamená inšpiráciu
Keď si už na suchu jak v chladnej cele, - múza už nie je v búrke, ale ani v teple, je to paradox
z modrých hviezd zlata si naberieš do perí?“ - akoby si namočil pero a veľkolepo niečo napísal „zlatým
atramentom“

Myslím si, že autor sa prebudil a začína písať. Malá nádej v podobe lúča a bezpečného miesta vo mne vzbudzuje predstavu tej prvotnej myšlienky, ktorá ho nabudí a je si istý aj vďaka malému lúču, že bude úspešný.

„Aby si na svoj chlieb večer čo večer mala - aby bolo čo jesť, byť zabezpečený
musíš jak miništrant okiadzať pána kráľa - musí začierniť, zhrešiť a vykonávať zlo
a spievať Chvály len, ktorým však neveríš,“ - robiť to, čomu ani sám neverím

Prelínajú sa vo mne dve vysvetlenia, je to dvojzmysel. Táto strofa je aj o kurtizáne, ktorá musí dennodenne zhrešiť, robiť niečo, čo je jej protivné, len aby mala na chlieb. Je to aj o autorovi, čo keď sa chce presadiť cez nemilosrdnú kritiku, musí písať proti svojej vôli a to sa mu nepáči.

„či stvárať nalačno sťa kaukliar čáry-máry - nadarmo zo seba robiť cirkusanta, zahrávať sa so svedomím
A smiať sa cez slzy stajené v tvojej tvári, - svoju nevôľu, ba až žiaľ nedať na sebe poznať
Nech výska tupý dav zhrčený ako hmyz. - aby potešil masy

Pod týmto si predstavujem autorove výčitky, či to celé má zmysel sa predávať ako kurtizána a či je správne to v sebe dusiť a tým podporovať dav pre neho bezcenných ľudí a pritom sa vnútri zožierať.

Forma: sonet (2 štvorveršové a 2 trojveršové strofy)

Rým: 1, 2 strofa: obkročný ABBA
3, 4 strofa: združený AAB