Básnikov svetonázor sa ocitá v kríze, dramatizovanej
rozporom medzi idealistickými predstavami a realitou
Myšlienkový i dramatický zápas sa stišuje v cykloch PRECHÁDZKY JAROM
a PRECHÁDZKY LETOM aj keď úplne neprestáva. Porovnáva prírodu
s ľudstvom. Príroda sa neustale regeneruje, je krásna a úchvatná. A aj
ľudstvo sa obnovuje novými generáciami.
V štvordielnom cykle STESKY sa zamýšľa nad svojou starobou "Ach, nie
som ten, čo som býval". Zväčšujú sa jeho rozpory so spoločnosťou,
obrodenecké poslanie jeho poézie nechce pochopiť slovenská buržoázia. V Steskoch básnika trápi osud slovenského národa i Slovanstva ako
ozdravenie chápe ruskú revolúciu roku 1905. Na záver spochybňuje význam
svojho diela pre spoločnosť.
Tieto pochybnosti presahujú aj do trojdiel. cyklu DOZVUKY. Základným
motívom je navracajúca sa myšlienka staroby a lúčenie sa so životom. Zauvažuje nad neľahkým životom slovenského básnika a do pesimistických
úvah preniká radostné poznanie "Ľud sa budí, ľud sa budí." Povoláva
spolu s maďar. básnikom E. Andym nemaďarské národnost Uhorska do
spoločného boja za národné i sociálne práva.
Cyklus KRVAVÉ SONETY predstavuje reakciu básnika na pošliapanú
a poníženú ľudskosť v časoch prvej svetovej vojny. V prvej časti sa
snažil zobraziť otrasný obraz vojny a jej ničivé dôsledky pre ľudstvo. V druhej časti ho trápi otázka, kto je za túto hrôzu zodpovedný. Hoci
nenachádza priamu odpoveď, tuší, že je to egoizmus jednotlivcov. Odsudzuje vojnu ako ľudské zlo, krivdu páchanú na ľudstve.. Na záver
vyslovuje túžbu po mieri i v spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti.

b) Prečo je aj dnes aktuálny boj za slobodu národov a mier vo svete.