Pavol Országh Hviezdoslav lyrika
Pavol Országh HVIEZDOSLAV -lyrika
Narodil sa 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne, v zemianskej rodine. Vyrastal pri robotách na pôde a tak pochopil, že práca dáva zmysel
a hodnotu ľudskému životu. Študoval na gymnáziu v Miškovci a patril
k najlepším žiakom. Jeho vzory boli Petófi a Arany. Roku 1865 odišiel do
Kežmarku, čo prispelo k vnútornému prerodu od maďar. na sloven.(že patrí
len k Slovákom). Ak keď k tomu pristúpila citová prítulnosť k oravskému
prostrediu, rodine matke a cieľavedomá snaha oravských národovcov
(básnika Janka Matušku ...) došlo k defintívnemu vnútornému prerodu
básnika.
Po skončení štúdií pracoval vo viacerých advokátskych kanceláriách. Roku 1874 stal sa praktikantom kráľovskej sedrie a neskôr posudcom na
okres. súde. Vzal si za manželku Ilonu Novákovú a z jeho mladého štastia
sa zrodil ľúbostný cyklus Sny mladosti. Ale čoskoro mu zomrela sestra
Mária a napísal Jesenné dozvuky.
Roku 1879 odišiel z Dolného Kubína do Námestova, kde prežil 20
najplodnejších rokov života. Vojnové roky prežíva opäť v Dolnom Kubíne. Zomrel 8. novembra 1921.
Pseudonym Hviezdoslav si dal r.1875 a chcel tým naznačiť, že sa pokúsi
v jeho poézii objať celý vesmír od zeme až po hviezdy.
Vytvoril 8 bás. cyklov, tvoriacich myšlienkovo tématické celky.
Cyklus SONETY sa skladá z 21 básní. Zamýšľa sa v nich nad záhadami
vesmírneho sveta, nad možnosťami ľudského poznania, zraňuje ho "zloba
a neprávosť" pozemského života a chce uniknúť do sveta fantázie, ale
nakoniec spoznáva, že jeho miesto je na zemi, v strede spoločenských
zápasov.
Iný charakter má trojdielny lyrický cyklus LETOROSTY. V prvom cykle
Letorostov vyslovuje program vlastnej tvorby ("mne odporným, čo prírode
sa prieči, len pravdy si ctím prostý obličaj")pričom mrzačenie ľudských
vzťahov akonásledok životnej praxe buržoázie vedie básnika k ostrej
spoločenskej kritike, mravnému rozhorčeniu a bôľu. V druhom cykle sa
hrdina podobá unavenému pútnikovi. Básne sú poznačené smútkom "čierneho
roku" privádzajúceho básnika až do beznádeje. Zomrela mu matka, otec
a aj brat. Dlho uvažuje nad zmyslom ľudského života. Prichádza k tomu,
že jedine tvorivá práca dáva zmysel životu.
V treťom cykle ustupuje od svojich bôľov a zameriava sa nad útrapami
slovenského ľudu. Podrobuje ostrej kritike tých čo sa priživujú na úkor
iných a praje si aby ich zničili prírodné živly.
ŽALMY A HYMNY.
Básnikov svetonázor sa ocitá v kríze, dramatizovanej
rozporom medzi idealistickými predstavami a realitou
Myšlienkový i dramatický zápas sa stišuje v cykloch PRECHÁDZKY JAROM
a PRECHÁDZKY LETOM aj keď úplne neprestáva. Porovnáva prírodu
s ľudstvom. Príroda sa neustale regeneruje, je krásna a úchvatná. A aj
ľudstvo sa obnovuje novými generáciami.
V štvordielnom cykle STESKY sa zamýšľa nad svojou starobou "Ach, nie
som ten, čo som býval". Zväčšujú sa jeho rozpory so spoločnosťou,
obrodenecké poslanie jeho poézie nechce pochopiť slovenská buržoázia. V Steskoch básnika trápi osud slovenského národa i Slovanstva ako
ozdravenie chápe ruskú revolúciu roku 1905. Na záver spochybňuje význam
svojho diela pre spoločnosť.
Tieto pochybnosti presahujú aj do trojdiel. cyklu DOZVUKY. Základným
motívom je navracajúca sa myšlienka staroby a lúčenie sa so životom. Zauvažuje nad neľahkým životom slovenského básnika a do pesimistických
úvah preniká radostné poznanie "Ľud sa budí, ľud sa budí." Povoláva
spolu s maďar. básnikom E. Andym nemaďarské národnost Uhorska do
spoločného boja za národné i sociálne práva.
Cyklus KRVAVÉ SONETY predstavuje reakciu básnika na pošliapanú
a poníženú ľudskosť v časoch prvej svetovej vojny. V prvej časti sa
snažil zobraziť otrasný obraz vojny a jej ničivé dôsledky pre ľudstvo. V druhej časti ho trápi otázka, kto je za túto hrôzu zodpovedný. Hoci
nenachádza priamu odpoveď, tuší, že je to egoizmus jednotlivcov. Odsudzuje vojnu ako ľudské zlo, krivdu páchanú na ľudstve.. Na záver
vyslovuje túžbu po mieri i v spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti.
b) Prečo je aj dnes aktuálny boj za slobodu národov a mier vo svete.
|
