Stručná charakteristika diela:

Dej sa odohráva v Korinte, kde v tomto období vládne Kreón. Jeho dcéra si má brať Iasona, ktorý porušil vernosť manželstva, nakoľko mal už predošlú manželku Medeu. Medea mu v boji o zlaté rúno, kde mal skoliť draka, na lodi zachránila život a zriekla sa svojej rodiny . Zradila kvôli nemu veľa svojich priateľov, na ktorých sa neskôr chcela obrátiť, keď ju Kreón chcel vyhnať zo strachu, že siahne po živote nielen jemu, ale aj jeho rodine. Medea po celý ten čas zúrila a vykrikovala, až jej napokon Kreón definitívne rozkázal, aby opustila krajinu aj s deťmi, no Medea vymyslela útočný plán, v ktorom šlo o vraždy- chcela a aj zabila manželovu mladuchu tým, že jej darovala cenné dary, odev ktorý obsahoval jed a tým jedom zabila aj Kreóna, nakoľko sa od žiaľu neudržal, a začal svoju dcéru objímať. Po tomto incidente už Medeu varuje posol, aby rýchlo utiekla inak ju trest smrti neminie. Medea však ešte neskončila a s veľkým žiaľom sa odhodláva usmrtiť svojich synčekov. Tí pred ňou utekajú, no Medei sa podaril uskutočniť plán.

Iason márne hľadá svojich synov už živých, vytušil a aj uvidel ,čo Medea urobila a záverečný rozhovor medzi Iasonom a Medeou končí tým, že mu oznámi, že odchádza k vládcovi Atén - Aigeusovi , ktorý jej prisľúbil strechu nad hlavou a aj to, že ju nikomu nevydá. Iason sa ešte z posledných síl snaží Medeu zastaviť, a posledný krát dať bozk synom, no Medea odchádza na voze zapriahnutom drakmi, ktorý jej daroval otcov otec Helios, aby ju ochránil pred nepriateľmi s odkazom, že synov si pochová sama...

Dej je dopĺňaný zborom, ktorý v diele účinkuje približne pred záverom a koncom istého dejstva...
Hlavná téma spočíva a celkovo združene opisuje mravy ,udalosti a činy, ktorých sa v tých dobách ľudia dopúšťali, čo viedlo k ucelenému utvoreniu dnešných legiend a takýchto diel podobným tomuto. Autori týchto tragédií mali postarané o všetky inšpirácie obsiahnuté v dielach, ktoré ich presne ako toto, preslávili a pozdvihli. Autor rafinovane doplňuje a obohacuje dej citoslovcami a celkovými citovými prejavmi, čím dramatizuje obsah deja aj jeho význam. Myslím si, že v jeho všeobecnej tvorbe poukazuje na znevýhodnené zaobchádzanie so ženami a so slabším ľudom.

Opis postáv:

Medea – je dcéra kolchidského kráľa Aieta, je nešťastne zaľúbená do svojho manžela, ktorý ju však podvedie a rozhodne sa oženiť s dcérou Kreonta, a Medey sa zmocní zlosť a nenávisť, čo spôsobí veľa nešťastia a ronenia sĺz...;- v diele sa vyskytuje najčastejšie, má dlhý rečový prejav doplnený s citoslovcami, vyjadrujúcimi jej momentálne pocity...
Iason – Medein manžel, ktorý si ide brať Kreontovu dcéru len preto, aby zapadol do kráľovského rodu a aby uživil všetky deti však nedomyslel a ani netušil, ako tieto následky znášala Medea...
Pestúnka – Medeina...Vystupuje najmä v prvom dejstve, v ostatných je o nej len malá zmienka.. V tom prvom dejstve sa zhovára s vychovávateľom
Kreón – korintský kráľ, ktorý dal rozkaz vyhnať Medeu z jeho územia pretože sa bojí čo Medea opäť spácha, nakoľko v minulosti sa v nej sklamal...
Aigeus – aténsky kráľ, ktorý sa dlhé roky snaží o potomstvo, má s Medeou dobré vzťahy, a stretne ju po ceste do Troizenu utrápenú a keď mu vyrozpráva svoj príbeh, Aigeus sa jej prisľúbi a prisahá na bohov Gaiu a Helia, že ju nikomu nevydá...;- vystupuje iba v štvrtom dejstve a Medea ho spomenie ešte ku koncu diela- v ôsmom dejstve...
Dvaja chlapci – synovia Medey a Iasona, ktorý zahynú kvôli otcovej nevere a matkinej zlosti a nenávisti...; v diele sú zastúpení veľmi krátko ale v najtragickejšej časti, kde sa odohrali vraždy a odchod Medey...
Vychovávateľ – vychováva Medeine deti a do deja vstupuje iba v prvom dejstve, kde sa rozpráva s pestúnkou...
Posol – prichádza so správou a súri Medeu do úteku v siedmom dejstve...
Zbor

Úvod diela otvára príhovor pestúnky, ktorá vyslovuje svoje obavy a strach. Spomína lásku i súčasnú nenávisť Medey voči Iasonovi, ktorý ju zradil tým, že si našiel novú milenku. –Kreónovu dcéru, ktorú si na príkaz jej otca musí zobrať ako za druhú manželku. Pestúnka však prízvukuje, čo všetko Medea pre Iasona z lásky urobila. Kvôli nemu ušla od rodiny. Ľud v krajine ju má rád, a tým pádom ju ľutuje, súhlasí i sympatizuje s ňou. Opäť spomína a žiali, že Medeina láska sa zmenila na nenávisť. To, že ju Iason zradil ju sklamalo, ako by sklamalo každú vernú manželku... Od chvíle, ako sa dozvedela tú nešťastnú správu nemala chuť žiť – neje a neustále plače. Pestúnka pokračuje ľutovaním detí, na ktoré sa Medea pozerá zlým pohľadom veštiacim nedobré myšlienky jej utrápenej duši. Deti nemohli za to, čo ich otec vykonal a ešte stále vykonáva, no Medea si myslí opak.
Pestúnka určite premýšľala, ako nevinné deti ochrániť a celkovo zachrániť situáciu, napätie a tlak v rodine. Myslím , že tragédia ktorá sa uskutoční a vznikne skombinovaním Medeinho pomstychtivého a jej činov bola zreteľne predvídateľná. Medea bola očividne obdarená tvrdohlavosťou a príliš si nešťastie pripúšťala k srdcu. Je vidno, že ju to zasiahlo ale je veľa riešení ako sa cez to preniesť a vyriešiť bez zbytočných nevinných obetí....