Medea je živým príkladom prirovnania človeka cítiaceho tak silnú lásku k druhému, že je ochotný urobiť pre dotyčného všetko ...Láska dokáže divy, čo sa potvrdzuje i v tomto diele. Sklamanie bolí, ona si nezaslúžila, aby si s ňou osud zahral takúto hru. Možno iní by povedali, že Medea preháňala. Áno, je to možné ale každý by sa mal zahĺbiť do jej pocitoch a myslenia, približne si vedieť predstaviť aká bola a podobne. Nemala podľa mňa zas právo týrať sa takým spôsobom, že neustále vykrikovala a mala prijímať všetky informácie s rozvahou a ako takým spôsobom udržať v sebe pocity. Osobne by som zvolila oveľa lepšiu a výhodnejšiu taktiku... Akokoľvek sa však na to pozerám ja, utvára sa mi viacero názorov, ale jeden je istý : Iason nemal súhlasiť s novou manželkou len kvôli bohatstvu, majetku a obživy!To predsa odôvodnenie nieje, aj keď dnes je to už bežný spôsob riešenia takýchto sporov...=

Medzi dlhú výmenu názorov vstúpi Náčelníčka zboru a spomína vstupujúci hnev medzi dvoch ľudí, ktorých ešte prednedávnom spájala láska. Iason podotkol, že nielen Medea sa zaslúžila o víťazstvo v boji, nielen ona mu pomohla v tých ťažkých chvíľach, ktoré spomenula. Nechcel tým však povedať, že mu uškodila. Iba sa snažil vysvetliť, že prosil i Bohov, ktorí ho vyslyšali a pomohli mu. Pokračoval tým, že po boji v Iolku bol vyčerpaný a na dne.... Výdaj s princeznou mu vraj prišiel len vhod a súhlasil s ním len z toho dôvodu, ktorý už spomínaný bol – podmienky vhodné na prežitie. Pokračoval, že v novej manželke nehľadal milenku, ani mladšiu na občasné pobavenie a tiež nie ženu pre rozšírenie potomstvo a jeho rodu.... Naposledy spomenul a zamýšľal sa nad tým , ako sa ženy menia na beštie, akonáhle sa do ich manželskej postele dostane iná... =Čuduje sa? Miestami je Iason naozaj opovážlivý, akoby nehľadel a nepremýšľal nad tým, čo svojimi slovami – rečami spôsobuje. Medei sa nečudujem, že miestami nad sebou stráca kontrolu a ešte viac ju rozjašia slová, ktorá z jeho úst vychádzajú...

Náčelníčka zboru vzdáva poctu Iasonovi, že v slovnom súboji sa mu síce darí, ale v skutočnosti pravdu nemá a prikláňa sa na Medeinu stranu. Upozorňuje ho, že so sobášom neurobí dobre – spácha neodpustiteľný hriech. Medea aj označí jeho obhajobu hodnú za niekoľkonásobný trest a myslím, že má pravdu ohľadom toho, že sa snaží prikrášliť čin, ktorý tak Medei ublížil. Varuje a hrozí mu, že nech sa nepretvaruje a prizná, že urobil veľa chýb a momentálne ďalšiu – že jej o svadbe včas nepovedal, a hovoril o nej za chrbtom. Opäť sa medzi nimi konflikt vyhrotí do veľkej hádky , ktorá sa ukončí ponukou Iasona. Chce Medeu s deťmi na cestu zásobiť, obdariť ak si bude Medea želať, čo však zamieta a Iason urazene odchádza. Medea po ňom kričí, nech si ide za novou, nech ide oslavovať svadbu. Tento úsek diela ukončuje zbor predtým, ako Medeu nečakane navštívi Aigeus, s ktorým ku koncu uzavrie dohodu...

Aigeus, Pandionov syn sa cestou rozhodol navštíviť Medeu, ktorú už dlhý čas nevidel. Vítajú sa, a Medea sa pýta, odkiaľ jej starý známy prichádza. Aigeus bol Apollonovej starodávnej veštiarne, kde sa snažil nájsť radu, recept a pomoc, ako splodiť potomstvo, nakoľko sa mu to dlhé roky nedarilo, čo aj Medeu zarazilo a prekvapilo. Chvíľu ešte preberali, čo sa za ten čas stalo, všetky dôvody Aigeovho príchodu do Korintu, keď sa zrazu spýtal, prečo je Medea tak smutná... Ona sa mu vyspovedala i posťažovala a v skratke spomenula, ako podlo sa k nej Iason zachoval. I Aigeus sa zhodol na tom, že je hodný trestu. Nakoniec začne Medea Aigea prosiť, či by ju nemohol prichýliť. Sľubuje, ako len vie, že mu pomôže s potomstvom, že má recepty i zázračné bylinky...Aigeus súhlasí. Stretnutie sa uzavrie prísahou na Bohov, ( ktorú v tých časoch vykonával každý Grék, ktorý sa niekomu k niečomu zaviazal, prisľúbil) rozlúčkou a odchodom Aigea.