Do deja sa opäť zapája zbor. Medea začína nahlas vyslovovať svoje myšlienky s výzvami a prosbami k Bohom. Má už všetko čisto rozplánované. Chce zabiť mladuchu i svoje deti. Mladuche chce poslať dary, ktoré budú potreté jedom, čím zapríčiní smrť i druhým, ktorí sa budú chcieť novej Iasonovej manželky budú chcieť dotknúť, najviac však ľutuje svojich synov... V tom prehovorí a začne celkovo Medeu prehovárať Náčelníčka zboru, nech sa Medea vzdá, nech ustúpi, s čím pravdaže neoblomná Medea vonkoncom nesúhlasí. Náčelníčka sa spytuje a čuduje, prečo chce svoje najdrahšie deti usmrtiť. Medea len odvrkne, že je to najsilnejšia zbraň, akou môže Iasona aspoň tak zraniť, ako on zranil ju. Privoláva pestúnku a posiela ju po Iasona.
=Výborná pomsta. Myslím, že Iasonove slová sa potvrdili, že ženy sú pomstychtivé. Medea síce zachádza priďaleko a na svoju škodu. Všetky jej negatívne myšlienky sú zapríčinené jej smútkom. Hnev a vzbura je istou kompenzáciou svojich útrap a podobné známky prejavu sa vyskytujú vo väčšine z nás. Medea musela mať veľké odhodlanie, aby sa rozhodla zabiť vlastné deti. Pre matku je ťažké prežiť čo i len zlomeninu dieťaťa a nieto smrť ...V tomto prípade s tou pomstou síce súhlasím, ale aj by som to určite neurobila. Veď je toľko spôsobov, ako sa niekomu pomstiť... Asi sa zdá, že v tomto diele dávam skôr za pravdu jej a myslím si, že to tak aj je ale to neznamená, že som dáko zaujatá voči mužom, ale niekedy sa jednoducho nevedia správať a vyhovárajú sa na kadečo, ako to bolo v tomto prípade s Iasonom.

Ak niekto naozaj niečo nechce urobiť, tak to neurobí !
K Medei prichádza Iason so záujmom o to, čo mu chce povedať. Medea priam vynikajúco zakryje svoje neutíchajúce pocity a zahrá, že mu dáva za pravdu. Že bola slepá; že nevidela, ako jej všetci chceli pomôcť... Podajú si ruky na znak uzmierenia. Medei bolo do plaču, rovnako sa cítila i Náčelníčka zboru. Iason je rád, i chváli si, akú dobrú, múdru manželku a ženu má. Sľubuje, že synom sa o blahobyt postará.

Čudoval sa, prečo v Medeiných očiach vidí slzy, no uchlácholila ho s výhovorkou, že je ako každá žena – rozplače ju bežná maličkosť. Potom dochádza k tomu, ako Medea dohodne doručenie zásielky, skrinky so šperkami a drahým odevom určeným mladuche a po synoch ju pošle. Iason Medeu označí za blázna, nakoľko púšťa z ruky také drahé a cenné veci. Teraz prichádza ten moment, keď svojich synčekov Medea posiela do paláca so skrinkou s varovaním, aby dozreli na skrinku, či ju obdržala jedine a osobne sama princezná... Nasleduje prejav zboru, ktorý na úvod spomína, ako sa synovia Medei nevedomky poberajú na smrť. Malý moment pred Medeiným žalostným výbuchom sa Medea rozpráva s vychovávateľom, ktorý jej oznamuje že princezná a kráľ prijali všetko, čo poslala. Medea však musí pripomenúť, že ona s Bohmi vymysleli tento plán, ktorý ju zbaví jej najdrahších synov, s ktorými sa lúči veľmi ťažko. K Medei už prichádza so správou, ktorú v kútiku duše už očakávala.

Teší ju a vie, že polovicu plánu už má za sebou a tak dáva priestor poslovi, nech sa vyrozpráva. Vladár s dcérou sú mŕtvi a tak posol poháňa Medeu k tomu, aby čo najrýchlejšie opustila Korint. Posol si myslí, že sa Medea pomiatla, nakoľko spozoroval radosť z toho, čo spôsobila, ešte ho prosí, aby jej to všetko po poriadku vyrozprával... A tak posol začína,ako sa dary dostali k princeznej... zlostne vítala deti, no Iason ju ukľudnil , že prichádzajú v dobrom. S princeznou ostala iba jedna slúžka, neváhala a okamžite si dala šaty, nastokla venček, trošku sa pred zrkadlom poprechádzala po miestnosti, keď zrazu zbledla a postupne padala na zem.

Triaslo ju i kričala, akoby ju zaživa pálili, z úst jej vytekala pena... Keď to spozoroval Kreón, ihneď sa vrhol dcére do náručia, začal ju oplakávať, no keď sa pokúšal oslobodiť sa od nej, zhltla ho i skonali tu na tom mieste tak ako dcéra, tak aj otec v spoločnom objatí...Pohľad to hrôzostrašný sa naskytol nielen poslovi, ale aj celému služobníctvu. Posol dopovedal túto hrôzu a pokračoval ďalej v ceste. Medei pripomenul, že ak nechce, aby ju chytili a aby umrela tak nech utečie...
Náčelníčka smúti nad Medeiným osudom. Podľa nej sa Iason zaslúžil, aj zaslúži toľkú bolesť. Medea už prehlasuje, že nastal čas zachrániť deti pred ukrutnejším životom, ktorý by ich po jej odchode čakal a musí ich zabiť. Prekonáva respektívne sa snaží prekonávať pocity, ktoré v sebe dusí. Na koniec vyhlasuje a priznáva, že nešťastná je a ľutuje svoj osud. Zbor začne opisovať jej smútok.