Euripides - Medea

Stručná charakteristika diela:

Dej sa odohráva v Korinte, kde v tomto období vládne Kreón. Jeho dcéra si má brať Iasona, ktorý porušil vernosť manželstva, nakoľko mal už predošlú manželku Medeu. Medea mu v boji o zlaté rúno, kde mal skoliť draka, na lodi zachránila život a zriekla sa svojej rodiny . Zradila kvôli nemu veľa svojich priateľov, na ktorých sa neskôr chcela obrátiť, keď ju Kreón chcel vyhnať zo strachu, že siahne po živote nielen jemu, ale aj jeho rodine. Medea po celý ten čas zúrila a vykrikovala, až jej napokon Kreón definitívne rozkázal, aby opustila krajinu aj s deťmi, no Medea vymyslela útočný plán, v ktorom šlo o vraždy- chcela a aj zabila manželovu mladuchu tým, že jej darovala cenné dary, odev ktorý obsahoval jed a tým jedom zabila aj Kreóna, nakoľko sa od žiaľu neudržal, a začal svoju dcéru objímať. Po tomto incidente už Medeu varuje posol, aby rýchlo utiekla inak ju trest smrti neminie. Medea však ešte neskončila a s veľkým žiaľom sa odhodláva usmrtiť svojich synčekov. Tí pred ňou utekajú, no Medei sa podaril uskutočniť plán.

Iason márne hľadá svojich synov už živých, vytušil a aj uvidel ,čo Medea urobila a záverečný rozhovor medzi Iasonom a Medeou končí tým, že mu oznámi, že odchádza k vládcovi Atén - Aigeusovi , ktorý jej prisľúbil strechu nad hlavou a aj to, že ju nikomu nevydá. Iason sa ešte z posledných síl snaží Medeu zastaviť, a posledný krát dať bozk synom, no Medea odchádza na voze zapriahnutom drakmi, ktorý jej daroval otcov otec Helios, aby ju ochránil pred nepriateľmi s odkazom, že synov si pochová sama...

Dej je dopĺňaný zborom, ktorý v diele účinkuje približne pred záverom a koncom istého dejstva...
Hlavná téma spočíva a celkovo združene opisuje mravy ,udalosti a činy, ktorých sa v tých dobách ľudia dopúšťali, čo viedlo k ucelenému utvoreniu dnešných legiend a takýchto diel podobným tomuto. Autori týchto tragédií mali postarané o všetky inšpirácie obsiahnuté v dielach, ktoré ich presne ako toto, preslávili a pozdvihli. Autor rafinovane doplňuje a obohacuje dej citoslovcami a celkovými citovými prejavmi, čím dramatizuje obsah deja aj jeho význam. Myslím si, že v jeho všeobecnej tvorbe poukazuje na znevýhodnené zaobchádzanie so ženami a so slabším ľudom.

Opis postáv:

Medea – je dcéra kolchidského kráľa Aieta, je nešťastne zaľúbená do svojho manžela, ktorý ju však podvedie a rozhodne sa oženiť s dcérou Kreonta, a Medey sa zmocní zlosť a nenávisť, čo spôsobí veľa nešťastia a ronenia sĺz...;- v diele sa vyskytuje najčastejšie, má dlhý rečový prejav doplnený s citoslovcami, vyjadrujúcimi jej momentálne pocity...
Iason – Medein manžel, ktorý si ide brať Kreontovu dcéru len preto, aby zapadol do kráľovského rodu a aby uživil všetky deti však nedomyslel a ani netušil, ako tieto následky znášala Medea...
Pestúnka – Medeina...Vystupuje najmä v prvom dejstve, v ostatných je o nej len malá zmienka.. V tom prvom dejstve sa zhovára s vychovávateľom
Kreón – korintský kráľ, ktorý dal rozkaz vyhnať Medeu z jeho územia pretože sa bojí čo Medea opäť spácha, nakoľko v minulosti sa v nej sklamal...
Aigeus – aténsky kráľ, ktorý sa dlhé roky snaží o potomstvo, má s Medeou dobré vzťahy, a stretne ju po ceste do Troizenu utrápenú a keď mu vyrozpráva svoj príbeh, Aigeus sa jej prisľúbi a prisahá na bohov Gaiu a Helia, že ju nikomu nevydá...;- vystupuje iba v štvrtom dejstve a Medea ho spomenie ešte ku koncu diela- v ôsmom dejstve...
Dvaja chlapci – synovia Medey a Iasona, ktorý zahynú kvôli otcovej nevere a matkinej zlosti a nenávisti...; v diele sú zastúpení veľmi krátko ale v najtragickejšej časti, kde sa odohrali vraždy a odchod Medey...
Vychovávateľ – vychováva Medeine deti a do deja vstupuje iba v prvom dejstve, kde sa rozpráva s pestúnkou...
Posol – prichádza so správou a súri Medeu do úteku v siedmom dejstve...
Zbor

Úvod diela otvára príhovor pestúnky, ktorá vyslovuje svoje obavy a strach. Spomína lásku i súčasnú nenávisť Medey voči Iasonovi, ktorý ju zradil tým, že si našiel novú milenku. –Kreónovu dcéru, ktorú si na príkaz jej otca musí zobrať ako za druhú manželku. Pestúnka však prízvukuje, čo všetko Medea pre Iasona z lásky urobila. Kvôli nemu ušla od rodiny. Ľud v krajine ju má rád, a tým pádom ju ľutuje, súhlasí i sympatizuje s ňou. Opäť spomína a žiali, že Medeina láska sa zmenila na nenávisť. To, že ju Iason zradil ju sklamalo, ako by sklamalo každú vernú manželku... Od chvíle, ako sa dozvedela tú nešťastnú správu nemala chuť žiť – neje a neustále plače. Pestúnka pokračuje ľutovaním detí, na ktoré sa Medea pozerá zlým pohľadom veštiacim nedobré myšlienky jej utrápenej duši. Deti nemohli za to, čo ich otec vykonal a ešte stále vykonáva, no Medea si myslí opak.
Pestúnka určite premýšľala, ako nevinné deti ochrániť a celkovo zachrániť situáciu, napätie a tlak v rodine. Myslím , že tragédia ktorá sa uskutoční a vznikne skombinovaním Medeinho pomstychtivého a jej činov bola zreteľne predvídateľná. Medea bola očividne obdarená tvrdohlavosťou a príliš si nešťastie pripúšťala k srdcu. Je vidno, že ju to zasiahlo ale je veľa riešení ako sa cez to preniesť a vyriešiť bez zbytočných nevinných obetí....

Iason mohol vedieť, ako to Medeu “zoberie“ , veď ju mal za manželku, žil s ňou a poznal ju, poznal jej slabé stránky... Jedna z nich bola tiež láska, ktorú k nemu prechovávala. Za žiadnych okolností nemal súhlasiť s druhou, aj keď chcel Medei a jej synom dobre zo stránky hmotnej atď. Ale každý má na to iný názor, ktorý sa v tomto diele utvára o niečo zložitejšie...=
Pestúnka ukončila svoje hlasné premýšľanie s obavou, ktorá prevyšovala všetky obavy pestúnkou spomenuté – aby Medea nevyviedla niečo, čo by jej situáciu skomplikovalo a zhoršilo. Aby neuvrhla na celú budúcu Iasonovu rodinu nešťastie.
Pestúnka spozorovala prichádzajúcich Medeiných synov s vychovávateľom, i privítala ich.
Do deja vstupuje vychovávateľ. Spytuje sa pestúnky, čo ju urobilo takou smutnou a náhodne sa pýta a načne tému, ktorá koluje celým krajom. I pýta sa „ či ju náhodou jej pani, Medea, nepotrebuje...?! Pestúnka odpovedá, že jej nikdy nebolo ľahostajné, ako sa jej pani má rovnako ako každému sluhovi, ktorý verne slúži a poslúcha všetky príkazy. A to, čo sa Medei stalo, ťažilo aj ju na srdci.

Vychovávateľ začal vyzvedať; či sa Medea ešte stále umára toľkým smútkom, žiaľom a hnevom...“ , dodáva – „že netuší ešte, čo ju čaká...“ Ľutuje však, že niečo také vyslovil a že niečo pestúnke naznačil, čoho sa pestúnka naľakala a “chytila“ a snaží sa prísť na to , čo vychovávateľ vie a skrýva.

Nakoniec ho presvedčí, aby prezradil všetko čo vie a tak vychovávateľ oboznamuje pestúnku so správou, ktorú náhodne započul – Kreón chce dať vyhnať Medeu aj so synmi z Korintu. Pestúnka sa čuduje najmä tomu, že proti tomu Iason nenamietal a že s tým vlastne súhlasil svojím mlčaním. Vychovávateľ ku koncu dodal, že stará láska pred novou musí ustúpiť... Počas ich rozhovoru začne Medea vykrikovať a pestúnka sa prihovára deťom. Opatrne ich varuje, aby si na svoju matku dávali veľký pozor. Medea stále žialivo vykrikuje a preklína svojho manžela. Do napätej situácie a postupnej gradácie deja vstupuje zbor žien.
Pestúnka začala pochybovať, že sa Medea ukľudní po tom, čo počula jej žalostný prejav a krik, ktorý neutícha.
=Pestúnka sa v tomto úvodnom úseku prejavuje ako “ silná osobnosť“, nakoľko sa neustále pokúša zmierňovať situáciu, húta ako predísť zlému. Preukazuje svoje kladné stránky povahy, je jedna z kladných postáv v tomto diele. Typicky ustráchaná sa z posledných síl snaží dohovárať Medei aj s vedomím, že šanca, že by ju poslúchla je jedna ku miliónu. Jedným slovom povedané minihrdinka!

Medea sa začína ľutovať. Ľutovať svoj osud a popri tom i porovnáva svoj život sa životmi korintských žien. Náčelník oznamuje príchod vladára, ktorý už oznamuje spomínanú správu.- Výzvu, aby opustila krajinu nakoľko ho znepokojuje jej búrlivé správanie a vystupovanie. Strach o rodinu a seba mu asi nedal spávať...
Medeinou mysľou sa preháňajú myšlienky, ako sa teraz zo situácie vymotať a tak urýchlene vymýšľa a špekuluje... Začína ho prosiť a prehovárať. Kreón nechce ustúpiť, i vznikne medzi nimi hádka , Medea si však rafinovane presadí svoje. – Vyjednala, že môže v krajine zostať ešte jeden deň, aby si mohla prejsť hlavou ,kam pôjde a kde sa s deťmi uchýli...Ako zbor začne svoj prejav, hneď mu Medea odpovedá a zapája do svojich odpovedí i svoje plány a myšlienky, na ktoré prišla počas chvíle, keď sa s vladárom Korintu rozprávala... Povzbudzuje sa k bojovnosti, odvahe, aby svoje plány mohla uskutočniť, nakoľko budú zložité ako fyzicky tak i viac psychicky – chce usmrtiť manželovu mladuchu, po čase i synov... Zbor ukončuje dialóg tým, že sa akoby utvrdzoval a stotožňoval s Medeou a opisuje život ženy, vlastnosti mužov i radu pre Medeu...

Iason prichádza k Medei so slovami a výčitkami, že sa Medea nemala tak správať ako sa správala a čo všetko vladárovi povedala, povedať nemala. Spomína, že ju stále v srdci má a to ho núti starať sa o to, čo s ňou a deťmi bude, aby neodišli z mesta chudobní. Medea mu spočiatku vynadá do prašivcov, opovážlivcov a zbabelcov nakoľko sa cíti byť urazená, pokorená ... Vytýka mu čin, ktorého sa voči nej dopustil. Medea nevie pochopiť, prečo sa “váľa“ s novou manželkou , keď má už ju a s ňou i dvoch synov! I pýta sa, či si zaslúži to, čo ju postihlo, keď pre neho otca si s vlasťou zradila, ako Iasonovi pomohla s drakom a získaním zlatého rúna, ako zabila Pélia, len aby s Iasonom šťastná bola, len pre NEHO všetko...

Medea je živým príkladom prirovnania človeka cítiaceho tak silnú lásku k druhému, že je ochotný urobiť pre dotyčného všetko ...Láska dokáže divy, čo sa potvrdzuje i v tomto diele. Sklamanie bolí, ona si nezaslúžila, aby si s ňou osud zahral takúto hru. Možno iní by povedali, že Medea preháňala. Áno, je to možné ale každý by sa mal zahĺbiť do jej pocitoch a myslenia, približne si vedieť predstaviť aká bola a podobne. Nemala podľa mňa zas právo týrať sa takým spôsobom, že neustále vykrikovala a mala prijímať všetky informácie s rozvahou a ako takým spôsobom udržať v sebe pocity. Osobne by som zvolila oveľa lepšiu a výhodnejšiu taktiku... Akokoľvek sa však na to pozerám ja, utvára sa mi viacero názorov, ale jeden je istý : Iason nemal súhlasiť s novou manželkou len kvôli bohatstvu, majetku a obživy!To predsa odôvodnenie nieje, aj keď dnes je to už bežný spôsob riešenia takýchto sporov...=

Medzi dlhú výmenu názorov vstúpi Náčelníčka zboru a spomína vstupujúci hnev medzi dvoch ľudí, ktorých ešte prednedávnom spájala láska. Iason podotkol, že nielen Medea sa zaslúžila o víťazstvo v boji, nielen ona mu pomohla v tých ťažkých chvíľach, ktoré spomenula. Nechcel tým však povedať, že mu uškodila. Iba sa snažil vysvetliť, že prosil i Bohov, ktorí ho vyslyšali a pomohli mu. Pokračoval tým, že po boji v Iolku bol vyčerpaný a na dne.... Výdaj s princeznou mu vraj prišiel len vhod a súhlasil s ním len z toho dôvodu, ktorý už spomínaný bol – podmienky vhodné na prežitie. Pokračoval, že v novej manželke nehľadal milenku, ani mladšiu na občasné pobavenie a tiež nie ženu pre rozšírenie potomstvo a jeho rodu.... Naposledy spomenul a zamýšľal sa nad tým , ako sa ženy menia na beštie, akonáhle sa do ich manželskej postele dostane iná... =Čuduje sa? Miestami je Iason naozaj opovážlivý, akoby nehľadel a nepremýšľal nad tým, čo svojimi slovami – rečami spôsobuje. Medei sa nečudujem, že miestami nad sebou stráca kontrolu a ešte viac ju rozjašia slová, ktorá z jeho úst vychádzajú...

Náčelníčka zboru vzdáva poctu Iasonovi, že v slovnom súboji sa mu síce darí, ale v skutočnosti pravdu nemá a prikláňa sa na Medeinu stranu. Upozorňuje ho, že so sobášom neurobí dobre – spácha neodpustiteľný hriech. Medea aj označí jeho obhajobu hodnú za niekoľkonásobný trest a myslím, že má pravdu ohľadom toho, že sa snaží prikrášliť čin, ktorý tak Medei ublížil. Varuje a hrozí mu, že nech sa nepretvaruje a prizná, že urobil veľa chýb a momentálne ďalšiu – že jej o svadbe včas nepovedal, a hovoril o nej za chrbtom. Opäť sa medzi nimi konflikt vyhrotí do veľkej hádky , ktorá sa ukončí ponukou Iasona. Chce Medeu s deťmi na cestu zásobiť, obdariť ak si bude Medea želať, čo však zamieta a Iason urazene odchádza. Medea po ňom kričí, nech si ide za novou, nech ide oslavovať svadbu. Tento úsek diela ukončuje zbor predtým, ako Medeu nečakane navštívi Aigeus, s ktorým ku koncu uzavrie dohodu...

Aigeus, Pandionov syn sa cestou rozhodol navštíviť Medeu, ktorú už dlhý čas nevidel. Vítajú sa, a Medea sa pýta, odkiaľ jej starý známy prichádza. Aigeus bol Apollonovej starodávnej veštiarne, kde sa snažil nájsť radu, recept a pomoc, ako splodiť potomstvo, nakoľko sa mu to dlhé roky nedarilo, čo aj Medeu zarazilo a prekvapilo. Chvíľu ešte preberali, čo sa za ten čas stalo, všetky dôvody Aigeovho príchodu do Korintu, keď sa zrazu spýtal, prečo je Medea tak smutná... Ona sa mu vyspovedala i posťažovala a v skratke spomenula, ako podlo sa k nej Iason zachoval. I Aigeus sa zhodol na tom, že je hodný trestu. Nakoniec začne Medea Aigea prosiť, či by ju nemohol prichýliť. Sľubuje, ako len vie, že mu pomôže s potomstvom, že má recepty i zázračné bylinky...Aigeus súhlasí. Stretnutie sa uzavrie prísahou na Bohov, ( ktorú v tých časoch vykonával každý Grék, ktorý sa niekomu k niečomu zaviazal, prisľúbil) rozlúčkou a odchodom Aigea.

Do deja sa opäť zapája zbor. Medea začína nahlas vyslovovať svoje myšlienky s výzvami a prosbami k Bohom. Má už všetko čisto rozplánované. Chce zabiť mladuchu i svoje deti. Mladuche chce poslať dary, ktoré budú potreté jedom, čím zapríčiní smrť i druhým, ktorí sa budú chcieť novej Iasonovej manželky budú chcieť dotknúť, najviac však ľutuje svojich synov... V tom prehovorí a začne celkovo Medeu prehovárať Náčelníčka zboru, nech sa Medea vzdá, nech ustúpi, s čím pravdaže neoblomná Medea vonkoncom nesúhlasí. Náčelníčka sa spytuje a čuduje, prečo chce svoje najdrahšie deti usmrtiť. Medea len odvrkne, že je to najsilnejšia zbraň, akou môže Iasona aspoň tak zraniť, ako on zranil ju. Privoláva pestúnku a posiela ju po Iasona.
=Výborná pomsta. Myslím, že Iasonove slová sa potvrdili, že ženy sú pomstychtivé. Medea síce zachádza priďaleko a na svoju škodu. Všetky jej negatívne myšlienky sú zapríčinené jej smútkom. Hnev a vzbura je istou kompenzáciou svojich útrap a podobné známky prejavu sa vyskytujú vo väčšine z nás. Medea musela mať veľké odhodlanie, aby sa rozhodla zabiť vlastné deti. Pre matku je ťažké prežiť čo i len zlomeninu dieťaťa a nieto smrť ...V tomto prípade s tou pomstou síce súhlasím, ale aj by som to určite neurobila. Veď je toľko spôsobov, ako sa niekomu pomstiť... Asi sa zdá, že v tomto diele dávam skôr za pravdu jej a myslím si, že to tak aj je ale to neznamená, že som dáko zaujatá voči mužom, ale niekedy sa jednoducho nevedia správať a vyhovárajú sa na kadečo, ako to bolo v tomto prípade s Iasonom.

Ak niekto naozaj niečo nechce urobiť, tak to neurobí !
K Medei prichádza Iason so záujmom o to, čo mu chce povedať. Medea priam vynikajúco zakryje svoje neutíchajúce pocity a zahrá, že mu dáva za pravdu. Že bola slepá; že nevidela, ako jej všetci chceli pomôcť... Podajú si ruky na znak uzmierenia. Medei bolo do plaču, rovnako sa cítila i Náčelníčka zboru. Iason je rád, i chváli si, akú dobrú, múdru manželku a ženu má. Sľubuje, že synom sa o blahobyt postará.

Čudoval sa, prečo v Medeiných očiach vidí slzy, no uchlácholila ho s výhovorkou, že je ako každá žena – rozplače ju bežná maličkosť. Potom dochádza k tomu, ako Medea dohodne doručenie zásielky, skrinky so šperkami a drahým odevom určeným mladuche a po synoch ju pošle. Iason Medeu označí za blázna, nakoľko púšťa z ruky také drahé a cenné veci. Teraz prichádza ten moment, keď svojich synčekov Medea posiela do paláca so skrinkou s varovaním, aby dozreli na skrinku, či ju obdržala jedine a osobne sama princezná... Nasleduje prejav zboru, ktorý na úvod spomína, ako sa synovia Medei nevedomky poberajú na smrť. Malý moment pred Medeiným žalostným výbuchom sa Medea rozpráva s vychovávateľom, ktorý jej oznamuje že princezná a kráľ prijali všetko, čo poslala. Medea však musí pripomenúť, že ona s Bohmi vymysleli tento plán, ktorý ju zbaví jej najdrahších synov, s ktorými sa lúči veľmi ťažko. K Medei už prichádza so správou, ktorú v kútiku duše už očakávala.

Teší ju a vie, že polovicu plánu už má za sebou a tak dáva priestor poslovi, nech sa vyrozpráva. Vladár s dcérou sú mŕtvi a tak posol poháňa Medeu k tomu, aby čo najrýchlejšie opustila Korint. Posol si myslí, že sa Medea pomiatla, nakoľko spozoroval radosť z toho, čo spôsobila, ešte ho prosí, aby jej to všetko po poriadku vyrozprával... A tak posol začína,ako sa dary dostali k princeznej... zlostne vítala deti, no Iason ju ukľudnil , že prichádzajú v dobrom. S princeznou ostala iba jedna slúžka, neváhala a okamžite si dala šaty, nastokla venček, trošku sa pred zrkadlom poprechádzala po miestnosti, keď zrazu zbledla a postupne padala na zem.

Triaslo ju i kričala, akoby ju zaživa pálili, z úst jej vytekala pena... Keď to spozoroval Kreón, ihneď sa vrhol dcére do náručia, začal ju oplakávať, no keď sa pokúšal oslobodiť sa od nej, zhltla ho i skonali tu na tom mieste tak ako dcéra, tak aj otec v spoločnom objatí...Pohľad to hrôzostrašný sa naskytol nielen poslovi, ale aj celému služobníctvu. Posol dopovedal túto hrôzu a pokračoval ďalej v ceste. Medei pripomenul, že ak nechce, aby ju chytili a aby umrela tak nech utečie...
Náčelníčka smúti nad Medeiným osudom. Podľa nej sa Iason zaslúžil, aj zaslúži toľkú bolesť. Medea už prehlasuje, že nastal čas zachrániť deti pred ukrutnejším životom, ktorý by ich po jej odchode čakal a musí ich zabiť. Prekonáva respektívne sa snaží prekonávať pocity, ktoré v sebe dusí. Na koniec vyhlasuje a priznáva, že nešťastná je a ľutuje svoj osud. Zbor začne opisovať jej smútok.

V úplne poslednej časti diela a pred celkovým rozuzlením diela už Medea uskutočňuje svoj plán a so zraneným srdcom zabíja deti. Tie žalostne vykrikujú, no márne.

Iason sa obráti k zboru a pýta sa, kde je Medea – či sa už dala na útek, alebo je ešte v dome... Začína sa báť o deti. Náčelníčka zboru skonštatovala, že Iason nepozná svoj údel a na jeho otázku „ čo sa deje?“ mu oznámi, že Medea zabila svojich synov. Ihneď sa ponáhľa k nim, že pritúli si mŕtve telíčka k sebe, čo mu však Medea v žiadnom prípade nedovolí. Tá sa objaví na dome s Heliovým vozom, ktorý mal za účel ochrániť ju pred nepriateľmi a zlými silami. Iason ju preklína, vyčíta jej, že akoby mu v tejto chvíli život zobrala...Medea mu spätne odpovedá skalnou odpoveďou, že tento trest si zaslúžil a Bohovia vedia, kto zlo vykonal a kto nie. Iason nevie “prehrýzť“ to, čo mu Medea vykonala a myslí si, že ju bude svedomie hrýzť.

Praje si už iba jediné a to : aby si mohol deti naposledy pochovať a oplakať, no Medea to neodsúhlasí. Praje jej smrť, ona mu to opláca a odkazuje, nech si nevestu s jej otcom pochovať ide. Iason súhlasil no dodal, že deti mu už nik nevráti. Medea mu už nedovolí, aby sa detí čo i len dotkol, zblízka uvidel. On bedáka , prihovára sa k Bohom, stoná a žiali za deťmi... Medea odchádza a celkový dej diela uzatvára prejav zboru.

Hm, musím poznamenať, že dielo bolo zložito opisované a spracované. Z môjho pohľadu sa spracúvalo ťažšie ako dielo Antigona od ďalšieho známeho antického autora Sofokla a to z viacerých dôvod: -dielo Medea má zložitý a rozvinutý dej hneď z úvodu, po ktorom nasleduje neutrálna časť deja, kde sa zapájajú i vedľajšie postavy a rozhovory, ktoré viac objasňujú a prezrádzajú okolnosti týkajúce sa hlavného problému... – Dielo má zaujímavý dej, obohatený prejavmi Medeinho žiaľu a názormi podanými zborom žien. Ako posledné by som dodala, že by si ľudia mohli zobrať i ponaučenie z nedomysleného činu, ktorý môže následne spôsobiť veľa nepríjemných vecí a skomplikovať život tak, že sa to už nebude dať napraviť.

Zdroje:

Euripides,Medea -