referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ladislav, Ladislava
Pondelok, 27. júna 2022
Sheila Hockenová- Ema a ja
Dátum pridania: 20.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: vivien2
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 768
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 4.4
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 7m 20s
Pomalé čítanie: 11m 0s
 
Po výcviku som išla domov.Všetci sa na ňu tešili.Celý čas som trávila len s ňou.Chodili sme spolu do obchodu i na prechádzky.Každý deň sme išli aj do mäsiarne, byb som jej kúpila nejaku kosť. Zažila som s ňou mnžstvo príhod.Sem- tam mi musela zachrániť život pred zrazením autom.

Prišla som na to, že Ema mi poskytuje nielen slobodu, že môžem ísť kam sa mi zachce, a môžem aj robiť,čo sa mi zachce. Všetko ma tak očarúvalo, že som sa rozhodla zapísať do večerného kurzu. Tam som sa spoznala s Anitou. Anita bola moja priateľka a neskôr aj moja spolubývajúca. No po čase Anitu preložili z práce do iného mesta , tak som zostala sama s Emou.
Učinkovala som veľa ráz v rádiu, pretože sa ľudia zaujímali o život slepcov.Tam som sa spoznala s Georgom.Georg bol moderátorom v tom rádiu.POo čase ma Georg zoznámil s jeho dobrým priateľom Donom Hockenom.Don Hocken bol lekár- pedikér.Hned ked mi to Don povedal, začala som sa smiať ale on ma uistil,že jeto namahavá práca. Pri káve, na ktorú ma pozval Georg a kde bol aj Don, som sa s Donom celý večer rozprávala.Zistila som, že má rád psy.Ubohý Georg nezmohol sa ani na slovo.

Celý večer som na Dona myslela pre jeho hlboký,mäkký hlas.Predstavovala som si, že je vysoký, že má fúzy a že má široké plecia.Zamilovala som sa doňho.No od mojich priateľov som sa dozvedela, že je ženatý, ale že s manželkou nežije.Povedali mi,že nepatrí medzi tých mužov s príležitostnými aférami.

O niekoľko dní ma napokon Don vyznal lásku.Bola som taká šťastná, že sa mi chcelo tancovať. Môj život sa krútil len okolo Dona. Povedal mi, že sa rozvedie, ked jeho dcéra dovrši 14 rokov.Ked ich dovrši,stanem sa jeho ženou.

V jeden chmúrny januárový deň mi zavolal Graham, že ide na operáciu k doktorovi Shearingovi.Odporúčil ho aj mne. Hrozne ma to potešilo. Začali sa mi hlavou motať rôzne myšlienky.Povedala som o tom aj Donovi.Don bol šťastný, ale aj nešťastný. Snažil sa mi jemne vysvetliť nech si nerobím nejaké veľké nádeje.

Ked som po troch týždňoch prišla na prehliadku, pýtala som sa doktora na svoje nádeje a on mi nato odpovedal takto:"Viete Sheila, nerobím nejaké veľké zázraky, ale budem robiť všetko, čo je v mojich silách."Na operáciu mám prísť až o rok.
Po roku som išla na tú operáciu- Rozlúčila som sa s Donom aj s Emou. Po operácii mi doktori zaviazali oči obväzom a sňať mi ich mali až na nasledujúci deň. Bola som veľmi netrpezlivá.Dokonca som aj fajčila, hoci som to nikdy predtým nerobila.Každu sekundu som sa pozerala na hodinky.

Na nasledujúci deň mi sňali obväzy a pytali sa ma čo vidím. Ja som sa poobzerala po miestnosti a odvetila som:"Aká pekná modrá a tá zelená."Lekári boli nadšení, ked zostili, že operácia dopadla dobre.Hovorili to aj iným pacientom a tak sa to dozvedela celá nemocnica.

Cítila som sa, akoby som bola opäť 6- ročná, ibaže teraz mi bolo lepšie ako vtedy.Ked som niekedy počula ľudí, ako su ťažkajú, že sa opäť zvýšili ceny zemiakov, chcela som im vždy pripomenúť, akí sú šťastní už len preto,že môžu vidieť oblohu a oblaky.

 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.