Útvar: novela

Hlavné postavy :
Edita - deväťročné, malé, štíhle, filigránske dievčatko. Jej modré, veľké čká, z čistej trochu rumennej tváričky vážne sa dívajú. Má plavé, hodvábne vlásky. Je hlúpym dievčatkom, bez samostatného názoru. Celý deň mlčí, je vážna, chýbajú jej alúry duchaplných, zázračných detí, má vzácne vyvinutý zmysel spoločenský a za zdvorilé slovo by dušu dala človeku. Svoj život vidí iba v práci. Vzdelávať sa nechce. Každého očarí svojou milou vážnosťou a pozornosťou.
Rozprávač - brat Edity, Je predpojatý voči malým deťom, je spisovateľ a lekár. Cíti sa osamotený
Macka - ich sestra, má štrnásť rokov. Oproti Edite je skôr teoretik a o praktický život sa nezaujíma.

Dej:

Edita je malou sestričkou rozprávača, ktorý sa o ňu nezaujímal. Raz keď mu vyčistila klobúk si ju všimol a ona ho očarila svojou vážnosťou. Začal ju sledovať a pozorovať a veľmi si ju obľúbil. Zoznámil ju aj so svojími priateľmi. Rozprával jej o jeho ťažkom živote ako píše svoje knihy "Ja Edita, vlievam do pera svoje city, svoju nahú dušu. Trpím, plačem a prídem do šialenej extázy tam pri tom bielom papieri, a čo ta perom naškriabem, to som ja, Edita. Moja nahá podstata. " Hovorí jej o lepšom svete. Víziu ako si on predstavuje svet na opustenom mieste v Afrike medzi Zulukrafmi. Svet prirovnáva k jarmoku. Opisuje jej svojho Pištu - maličké biele morčiatko, ktoré zachránil práve keď mu chceli dať skúšobnú injekciu z krvi nejakého chorého. Začal ju vzdelávať chodili spolu a učili sa angličtinu a francúzštinu. Raz si robila Editka úlohu - počty a zavolala si k sebe aj svoju priateľku aby jej s tým pomohla. Priateľke zostalo v ruke pero a nešlo jej von. Keď ho konečne vytiahla zajasala a Edita sa zvedavo ku nej nahla no vtom zapichla Edite vytiahnuté pero do pravého oka. Oko jej krvácalo a Mariša jej ho umyla v lavóre. Zavolali lekára pretože jej brat práve nebol doma. A zobrali ju na kliniku. Jej brat ju mohol ísť pozrieť ako lekár "Zaťal som zuby. Nebolo to už oko. Bola to akási slzou a krvou zlepená kalná masa s úplne zakalenou šošovkou, pupilu, dúhovku rozoznať na ňom nebolo. V prostriedku široká štrbina vpichnutia." Nemôže sa zmieriť s tým čo sa jeho sestre prihodilo a rúha sa bohu. Edita všetko trpezlivo znáša. Je láskavá k všetkým okolo a čas v nemocnici využila na drobné práce - sestre urobila pátričky z prevŕtaných zrniek svätojánskeho chleba. A naučila sa všetky anglické slovíčka ktoré ju naučil brat.

Forma :

Rečnícke otázky : "Kde je sila myšlienky, kde je príbuznosť duší, Edita?
Naturalistické prvky: - "Dušu mi zviera pocit hnusu, keď vidím, že ľuďom, intelektuálom tá bohatá zemeguľa nedopraje nič nadbytočné, že im vypočítavajú živobytie na gramy; toľko smieš zožrať, toľko šiat kupovať, keď sa rozmnožíš, dostaneš nejaké prídavky, aby tvoje plody hladom neskapali. Zídu sa: tvoji synovia pre vojny, epidémie, náhody, dcéry tvoje pre prostitúciu alebo pre tuberkulotické živorenie v obchodoch a kanceláriách."
- "Však keď mi krvácalo, Mariša ho hneď umyla v lavóre a potom prišiel pán doktor. Mariša nevie, že sa ľudské oko a špinavé hrnce nečistia rovnakým spôsobom. Pekné od nej, že nepriložila na to oko trocha kravského hnoja, ako je to zvykom na dedine, aby vysal ranu.
Prirovnanie: "preč z toho ohavného jarmoku" - jarmok = svet

Záver:

Autor chce vyjadriť myšlienku že síce sa môže zmeniť vzhľad, ale nie podstata človeka. Takže aj keď Edita mala zohavené oko, jej podstata bola stále taká istá a aj v nemocnici bola veselo vážna a zdvorilá tak ako aj inokedy