Prvá časť:
Ír Buck Mulligan žije v Dubline pri mori v prenajatej veži. Dnes uňho prespali aj dvaja kamaráti: Stephen Dedalus a Brit Haines. Buck je blázon. Študuje medicínu a pochádza z bohatej rodiny. Haines, ten sa hrá na veľkého gentlemana a stále chce o niečom diskutovať. Stephen pracuje ako učiteľ. Často si pripadá ako Buckov sluha a žije stále v jeho tieni. Už dlho ho trápi smrť jeho matky, ktorá sa mu zjavuje v snoch a vyčíta mu najmä to, že ju neposlúchol, keď ho na smrteľnej posteli prosila, aby sa s ostatnými pomodlil.
Po raňajkách sa všetci rozišli a dohodli sa, že popoludní a aj večer sa stretnú a budú „debatovať“.
Stephen učí dejepis na jednej súkromnej škole pre chlapcov. Jeho riaditeľ, pán Deasy je starý ufrflaný človek. Neustále ho poučuje a ešte mu aj málo platí. Má veľké plány, chcel by sa stať novinárom a využíva Stephena, aby poprosil kamarátov z novín o uverejnenie jeho článku o slintačke a krívačke.
Po škole sa Stephen túlal po nábreží. Stretol sa s kamarátom, ktorý bol na dovolenke vo Francúzsku. Ten mu porozprával najnovšie klebety pod heslom: „keď si ja mám zašpiniť ruky, zašpiníš si ich aj ty“ (J. Joyce; Ulysses; str. 41). Plánoval navštíviť tetu, potom si to však rozmyslel. Teta ho totiž vinila za matkinu smrť. Ako sa tak prechádzal, spomínal na detstvo a študentské časy. Rozoberal úpadok starých rodín, samovrahov a aj prostitúciu, lásku k žene, príliv a odliv, nekonečnosť vesmíru…

Druhá časť:
Pán Bloom pracuje v novinách ako sprostredkovateľ novinových inzerátov. Nadovšetko má rád mäso a najmä vnútornosti. Jeho manželka, Marion Bloomová, je speváčka. Je veľmi neporiadna, lenivá a podvádza ho. Snaží sa to pred ním utajiť, ale on to vie a nevadí mu to, keďže on sám má milenku. Majú aj 15-ročnú dcéru Milly, ktorá je momentálne preč z domu. Leopold sa o ňu bojí, ale vie, že už nie je dieťa a raz, predsa, musí dospieť.
Dnešné ráno pán Bloom vstal, urobil raňajky, vyzdvihol poštu, stihol zájsť do mäsiarstva a upiecť si kúpené mäso. Raňajky priniesol manželke do postele, ktorá ešte len vstala, ona však už bola nespokojná a nevedela sa ho dočkať. Kým ona jedla, vysvetlil jej cudzie slovo z knihy, ktorú čítala a sľúbil, že tú knihu vráti a prinesie jej ďalšiu od autora, „ktorého meno jej pekne znie“.
Bloom išiel na pohreb. Mal však ešte veľa času, tak sa prechádzal po meste a robil jednu zo svojich obľúbených činností, obzeral si ženy. Vošiel kvôli tomu dokonca do kostola a hľadal ženu, ku ktorej by si mohol sadnúť a pritisnúť sa k nej. Počas tohto „výletu“ rozmýšľal o náboženstve, odsudzoval ho, odsudzoval aj kňazov, ktorý podľa neho zarábajú na veriacich a keď chcú, dokážu neuveriteľne rýchlo spraviť z hriešnikov svätcov. Pohoršoval sa aj nad tými, ktorý v minulosti urobili veľa zlého a teraz sa hrajú na kajúcnikov a veľkých veriacich.
Ako sa tak prechádzal, postretal veľa známych, zašiel na poštu a vyzdvihol si list od milenky a stihol sa aj okúpať.
Na pohreb šiel Bloom v koči spolu Martinom Cunninghanom, pánom Powerom a Simonom Dedalusom. Boli tam síce natlačení ako sardinky, ale inak ísť nemohli, bolo to ďaleko. Cestou sa pozerali na cestu, všetko komentovali a rozprávali si historky. Okolo nich prechádzal koč s detskou truhlou a Bloom si spomenul na syna, ktorý zomrel pri pôrode, na to, ako sa naňho tešil a predstavoval si, čo všetko by ho bol naučil, keby žil. Tiež chcel ísť navštíviť dcéru, potom si to však rozmyslel. Nikdy nevedel, v akej situácii by ju našiel.
Z rozhovoru pána Cunninghana a pána Powera sme sa dozvedeli, že Bloomov otec spáchal samovraždu. Otrávil sa. Pána Powera to mrzelo, lebo predtým sa nelichotivo vyjadroval o samovrahoch.
Cestou videli aj syna pána Dedalusa, Stephena. Otec im povedal, že býva v podnájme u tety Sally. Síce ju nemal rád, ale bolo to lepšie, akoby mal bývať u Mulligana. Na toho každý nadával a všetci ním opovrhovali.
Pochovávali Martina Dignama, po ktorom zostalo päť detí. S jeho truhlou prechádzali aj okolo hrobu manželky pána Dedalusa, ktorého to veľmi zobralo. Keď pochovávali Dignama, pán Bloom rozmýšľal o smrti, kam pôjde jeho duch a čo sa vyrobí z tela. Spomínal na otca, že by ho mal ísť pozrieť. Na pomníkoch videl rôzne nápisy a premýšľal, či na týchto mŕtvych ľudí ešte niekto myslí, či sa za nich modlia a či by sa na pomníky nemali písať niečo zaujímavejšie. Napríklad zamestnanie alebo čo v živote dokázali.
Po pohrebe šiel električkou do práce. Tam dal vytlačiť nejaké inzeráty a pre ďalší hľadal podklad. Keď odchádzal od redaktora Mylesa Crawforda a profesora MacHugha, prišiel tam Stephen Dedalus s článkom od svojho nadriadeného. Redaktor sa snažil presvedčiť Stephena, aby napísal nejaký senzačný článok. Dával mu na to aj návod - vysvetľoval, ako to robil jeho veľký vzor Gallaher. Potom sa rozprávali o veľkých rečníkoch - sudcoch a citovali ich prejavy. Nakoniec šli do putiky.
Pán Bloom ďalej zháňal nejaký symbol k inzerátu. Šiel po meste, bol v prístave, kde kŕmil čajky. Spomínal na mladosť, ako mu bolo s Molly vtedy dobre, aká bola krásna a ako sa mali radi, aj keď bývali iba v malom byte. Začal byť hladný, tak si šiel niečo zajesť. Najprv vošiel do malej vývarovne, ale keď videl ten neporiadok a cítil ten smrad, radšej išiel inde. Tam si dal surový sendvič a burgundské víno. Pri čakaní na jedlo usúdil, že niekto je drahé a ešte nepoznané jedlá len preto, aby sa povystatoval svojim majetkom a cítil sa dôležitejší a lepší.
Cestou do knižnice stretol Bloom mladého slepého chlapca. Pomohol mu prejsť cez cestu a rozmýšľal, prečo nám je vždy tak ľúto ľudí, ktorí sú iní a ktorí trpia, ale nedokážeme sa s nimi spriateliť a brať ich ako normálnych ľudí. V knižnici bol aj Stephen so svojimi kamarátmi: Johnom Eglintonom, Bestom, Buckom Mulliganom, ktorý vystriedal Hainesa a spoločnosť im robil aj stále odbiehajúci kvakerský knihovník. Debatovali o Shakespearovi a najmä o jeho najväčšom diele, Hamletovi.
Autor opisuje túto časť dňa z pohľadu viacerých ľudí. Prvým je otec Conmee. Ten išiel podať list. Na ulici stretol veriacich, ktorý ho majú vo veľkej úcte a premýšľal. O veriacich, o nekresťanoch, o ľuďoch a popritom sa modlil. Druhým je Corny Keller, potom jednooký námorník, dcéry pána Dedalusa, Almidan Artihoni, Ned Lambert, Lenehan a M´Coy a Bloom, ktorý kupoval žene knihu. Pán Dedalus, ten zasa zháňal peniaze, zatiaľ čo jeho lakomé a drzé dcéry sedeli doma a keď prišiel, nepustili ho, kým im všetko nedal. Potom sa stretol s kamarátmi, ktorí boli na tom rovnako mizerne ako on, čo ho aspoň trošku povznášalo. Pán Kernan sa prechádzal po Dubline a tešil sa z objednávky, ktorú urobil. Stephen stretol sestru a zaspomínal si na mladosť, keď jej po večeroch rozprával príbehy. Mulligan s Hainesom sa v pekárni rozprávali o Stepehenovi a o jeho výklade Hamleta. Malý Dignam šiel kúpiť rezne a cestou rozmýšľal o otcovej smrti a jeho pohrebe. Autor to všetko zakončil z pohľadu guvernéra, ktorý chodil po Dubline po koči a okolo týchto všetkých prechádzal.