Bloom stihol napísať list milenke a keď Dollard dospieval, odišiel. Chcel ísť na poštu podať list a cestou stretol Joe Hynesa. Nechal sa ním nahovoriť a šiel do krčmy. Joe sa tam mal stretnúť s „občanom“, zvláštnym a nevyspytateľným človekom. Najprv stál Bloom nerozhodne pred krčmou, až ho zavolali dnu. Spolu tárali o všetkom možnom, mali múdre reči, ale poväčšine si každý húdol svoje.
Autor tu strieda rozprávanie s informačným slohovým postupom (správa o umučení, stretnutí inteligencie, pästiarskom súboji), s ich- formou a drámou (zasadanie parlamentu).
Bloom, zatiaľ čo tam oni sedeli, stihol odísť, vrátil sa, a znova odišiel. Ostatní ho zatiaľ ohovárali kvôli tomu, že je Žid, urážali všetkých Židov, a to najmä „občan“ bol najväčší odporca. Poriadne sa opili, a „občan“ sa chcel biť, tak ho Joe posadil do koča a odviezol domov (v opileckých víziách sa mu zjavuje židovský boh).
Pán Bloom si to zamieril na pláž, kde stretol mladučkú a krásnu Gerdu MacDowellovú, ktorá tam bola aj s kamarátkami Cissy a Edy a s Edinými malými súrodencami (dvojičkami chlapcami a batoľaťom). Gerda sa doňho zaľúbila a predstavovala si, že je to vdovec a raz sa za ňu vydá. Bloom však videl iba jej krásu. Považoval ju za koketnú, ale nič viac. Stmievalo sa a ona musela odísť. Vtedy Bloom zistil, že kríva a už s ňou nič viac nechcel mať. Keď ostal na pláži sám, spomínal na mladosť, rozmýšľal aj o ženách a všeličom inom.
Zotmelo sa a Bloom si spomenul, že v pôrodnici u Horna rodí jeho známa. Pôrod trvá už tri dni a žena sa pri ňom veľmi trápi. Stále však nie je koniec. Na prízemí našiel „známych“, ku ktorým sa pripojí. Bol tam Stephen, Lenehan, Dixon, Lynchom…, prišli aj Haines a Malachi Mulligan s priateľom. Bloom sa k ním pridal a čakal na koniec pôrodu. Spolu s nimi pil a počúval ich rozhovory, ktoré sa točili okolo najrôznejších tém. Rozprávali si mýty a vymyslené príbehy, rozoberali pôrody, sex, ženy a detskú úmrtnosť.
Dieťa sa konečne narodilo, všetci boli spokojní a radostne odišli k „Burkovi“, kde sa poriadne opili.
Ďalej nasledujú Bloomove sny a halucinácie z opilosti. V jednej chvíli sa Bloom ocitá pred už mŕtvymi rodičmi, o chvíľu sa ocitá pred súdom, kde je obvinený z cudzoložstva, ktoré Bloom vôbec nepopiera. A zrazu je kráľom vo vlastnej ríši, kde ho uctievajú ako boha.
Trošku vytriezvený sa Bloom ocitol v bordeli a tu stretol Stephena. Stále sa mu však zjavovali prízraky a počul rozprávať rôzne neživé veci. Stephen zasa diskutoval so Shakespearom. Do všetkého im ešte k tomu kontrovali opité prostitútky.
Po nejakom čase sa Bloomovi začali vracať zmysly a odviedol Stephena na čerstvý vzduch. Stephen bol ale ešte stále opitý a podarilo sa mu uraziť priateľku vojaka. Ten mu jednu vrazil. Celú situáciu zachránil až Corny Kelleher.
Tretia časť:
Ľudia, ktorí sa tam zhŕkli sa rozišli a pán Bloom Cornymu úprimne poďakoval. Postavil Stephena na nohy a odobrali sa do drožkárskeho bufetu, kde si dali kávu a pečivo, aby sa im úplne vrátili zmysly. Tam si stihli vypočuť najrozličnejšie výmysly istého námorníka a posilnení odišli preč.
Keď Bloom zistil, že Stephen nemá kde prespať, pohotovo mu ponúkol vlastný dom. Stephen neprotestoval, tak sa spoločne vybrali k Bloomovi domov. Cestu si skracovali diskusiou o hudbe a o umení ako takom. Doma Bloom pripravil pre oboch teplý nápoj a znova sa rozprávali.
Z ďalšej časti, ktorá je písaná ako interview sa dozvedáme, že Bloom ukázal Stephenovi kde bude spať a obaja sa odobrali do postele.
Posledných 70 strán je „prúd vedomia“, čiže myšlienky Blooma v ráno tesne po prebudení.
