Prvá časť:
Ír Buck Mulligan žije v Dubline pri mori v prenajatej veži. Dnes uňho prespali aj dvaja kamaráti: Stephen Dedalus a Brit Haines. Buck je blázon. Študuje medicínu a pochádza z bohatej rodiny. Haines, ten sa hrá na veľkého gentlemana a stále chce o niečom diskutovať. Stephen pracuje ako učiteľ. Často si pripadá ako Buckov sluha a žije stále v jeho tieni. Už dlho ho trápi smrť jeho matky, ktorá sa mu zjavuje v snoch a vyčíta mu najmä to, že ju neposlúchol, keď ho na smrteľnej posteli prosila, aby sa s ostatnými pomodlil.
Po raňajkách sa všetci rozišli a dohodli sa, že popoludní a aj večer sa stretnú a budú „debatovať“.
Stephen učí dejepis na jednej súkromnej škole pre chlapcov. Jeho riaditeľ, pán Deasy je starý ufrflaný človek. Neustále ho poučuje a ešte mu aj málo platí. Má veľké plány, chcel by sa stať novinárom a využíva Stephena, aby poprosil kamarátov z novín o uverejnenie jeho článku o slintačke a krívačke.
Po škole sa Stephen túlal po nábreží. Stretol sa s kamarátom, ktorý bol na dovolenke vo Francúzsku. Ten mu porozprával najnovšie klebety pod heslom: „keď si ja mám zašpiniť ruky, zašpiníš si ich aj ty“ (J. Joyce; Ulysses; str. 41). Plánoval navštíviť tetu, potom si to však rozmyslel. Teta ho totiž vinila za matkinu smrť. Ako sa tak prechádzal, spomínal na detstvo a študentské časy. Rozoberal úpadok starých rodín, samovrahov a aj prostitúciu, lásku k žene, príliv a odliv, nekonečnosť vesmíru…
Druhá časť:
Pán Bloom pracuje v novinách ako sprostredkovateľ novinových inzerátov. Nadovšetko má rád mäso a najmä vnútornosti. Jeho manželka, Marion Bloomová, je speváčka. Je veľmi neporiadna, lenivá a podvádza ho. Snaží sa to pred ním utajiť, ale on to vie a nevadí mu to, keďže on sám má milenku. Majú aj 15-ročnú dcéru Milly, ktorá je momentálne preč z domu. Leopold sa o ňu bojí, ale vie, že už nie je dieťa a raz, predsa, musí dospieť.
Dnešné ráno pán Bloom vstal, urobil raňajky, vyzdvihol poštu, stihol zájsť do mäsiarstva a upiecť si kúpené mäso. Raňajky priniesol manželke do postele, ktorá ešte len vstala, ona však už bola nespokojná a nevedela sa ho dočkať. Kým ona jedla, vysvetlil jej cudzie slovo z knihy, ktorú čítala a sľúbil, že tú knihu vráti a prinesie jej ďalšiu od autora, „ktorého meno jej pekne znie“.
Bloom išiel na pohreb. Mal však ešte veľa času, tak sa prechádzal po meste a robil jednu zo svojich obľúbených činností, obzeral si ženy. Vošiel kvôli tomu dokonca do kostola a hľadal ženu, ku ktorej by si mohol sadnúť a pritisnúť sa k nej. Počas tohto „výletu“ rozmýšľal o náboženstve, odsudzoval ho, odsudzoval aj kňazov, ktorý podľa neho zarábajú na veriacich a keď chcú, dokážu neuveriteľne rýchlo spraviť z hriešnikov svätcov. Pohoršoval sa aj nad tými, ktorý v minulosti urobili veľa zlého a teraz sa hrajú na kajúcnikov a veľkých veriacich.
Ako sa tak prechádzal, postretal veľa známych, zašiel na poštu a vyzdvihol si list od milenky a stihol sa aj okúpať.
Na pohreb šiel Bloom v koči spolu Martinom Cunninghanom, pánom Powerom a Simonom Dedalusom. Boli tam síce natlačení ako sardinky, ale inak ísť nemohli, bolo to ďaleko. Cestou sa pozerali na cestu, všetko komentovali a rozprávali si historky. Okolo nich prechádzal koč s detskou truhlou a Bloom si spomenul na syna, ktorý zomrel pri pôrode, na to, ako sa naňho tešil a predstavoval si, čo všetko by ho bol naučil, keby žil. Tiež chcel ísť navštíviť dcéru, potom si to však rozmyslel. Nikdy nevedel, v akej situácii by ju našiel.
Z rozhovoru pána Cunninghana a pána Powera sme sa dozvedeli, že Bloomov otec spáchal samovraždu. Otrávil sa. Pána Powera to mrzelo, lebo predtým sa nelichotivo vyjadroval o samovrahoch.
Cestou videli aj syna pána Dedalusa, Stephena. Otec im povedal, že býva v podnájme u tety Sally. Síce ju nemal rád, ale bolo to lepšie, akoby mal bývať u Mulligana. Na toho každý nadával a všetci ním opovrhovali.
Pochovávali Martina Dignama, po ktorom zostalo päť detí. S jeho truhlou prechádzali aj okolo hrobu manželky pána Dedalusa, ktorého to veľmi zobralo. Keď pochovávali Dignama, pán Bloom rozmýšľal o smrti, kam pôjde jeho duch a čo sa vyrobí z tela. Spomínal na otca, že by ho mal ísť pozrieť. Na pomníkoch videl rôzne nápisy a premýšľal, či na týchto mŕtvych ľudí ešte niekto myslí, či sa za nich modlia a či by sa na pomníky nemali písať niečo zaujímavejšie. Napríklad zamestnanie alebo čo v živote dokázali.
Po pohrebe šiel električkou do práce. Tam dal vytlačiť nejaké inzeráty a pre ďalší hľadal podklad. Keď odchádzal od redaktora Mylesa Crawforda a profesora MacHugha, prišiel tam Stephen Dedalus s článkom od svojho nadriadeného. Redaktor sa snažil presvedčiť Stephena, aby napísal nejaký senzačný článok. Dával mu na to aj návod - vysvetľoval, ako to robil jeho veľký vzor Gallaher. Potom sa rozprávali o veľkých rečníkoch - sudcoch a citovali ich prejavy. Nakoniec šli do putiky.
Pán Bloom ďalej zháňal nejaký symbol k inzerátu. Šiel po meste, bol v prístave, kde kŕmil čajky. Spomínal na mladosť, ako mu bolo s Molly vtedy dobre, aká bola krásna a ako sa mali radi, aj keď bývali iba v malom byte. Začal byť hladný, tak si šiel niečo zajesť. Najprv vošiel do malej vývarovne, ale keď videl ten neporiadok a cítil ten smrad, radšej išiel inde. Tam si dal surový sendvič a burgundské víno. Pri čakaní na jedlo usúdil, že niekto je drahé a ešte nepoznané jedlá len preto, aby sa povystatoval svojim majetkom a cítil sa dôležitejší a lepší.
Cestou do knižnice stretol Bloom mladého slepého chlapca. Pomohol mu prejsť cez cestu a rozmýšľal, prečo nám je vždy tak ľúto ľudí, ktorí sú iní a ktorí trpia, ale nedokážeme sa s nimi spriateliť a brať ich ako normálnych ľudí. V knižnici bol aj Stephen so svojimi kamarátmi: Johnom Eglintonom, Bestom, Buckom Mulliganom, ktorý vystriedal Hainesa a spoločnosť im robil aj stále odbiehajúci kvakerský knihovník. Debatovali o Shakespearovi a najmä o jeho najväčšom diele, Hamletovi.
Autor opisuje túto časť dňa z pohľadu viacerých ľudí. Prvým je otec Conmee. Ten išiel podať list. Na ulici stretol veriacich, ktorý ho majú vo veľkej úcte a premýšľal. O veriacich, o nekresťanoch, o ľuďoch a popritom sa modlil. Druhým je Corny Keller, potom jednooký námorník, dcéry pána Dedalusa, Almidan Artihoni, Ned Lambert, Lenehan a M´Coy a Bloom, ktorý kupoval žene knihu. Pán Dedalus, ten zasa zháňal peniaze, zatiaľ čo jeho lakomé a drzé dcéry sedeli doma a keď prišiel, nepustili ho, kým im všetko nedal. Potom sa stretol s kamarátmi, ktorí boli na tom rovnako mizerne ako on, čo ho aspoň trošku povznášalo. Pán Kernan sa prechádzal po Dubline a tešil sa z objednávky, ktorú urobil. Stephen stretol sestru a zaspomínal si na mladosť, keď jej po večeroch rozprával príbehy. Mulligan s Hainesom sa v pekárni rozprávali o Stepehenovi a o jeho výklade Hamleta. Malý Dignam šiel kúpiť rezne a cestou rozmýšľal o otcovej smrti a jeho pohrebe. Autor to všetko zakončil z pohľadu guvernéra, ktorý chodil po Dubline po koči a okolo týchto všetkých prechádzal.
Slečna Kennedyová a slečna Duceová, čašníčky, sa tiež pozerali na guvernéra. Nemali čo robiť, tak sa rozprávali a vysmievali sa z Blooma, ktorého nazvali „mastnomastnýblumkvet“ (J. Joyce- Ulysses, str. 249). Potom ale prestali rozprávať, lebo prišiel prvý zákazník, Simon Dedalus, po ňom Lenehan a Šľak Boyle. Najesť sa tu prišiel aj Bloom s Gouldingom. Znova si, pravdaže, dal nejaké vnútornosti a počas jedenia pozoroval, čo sa dialo v podniku. Simon a Ben Dollard, zo všetkých najchudobnejší, mali najlepší hlas, preto spievali.
Bloom stihol napísať list milenke a keď Dollard dospieval, odišiel. Chcel ísť na poštu podať list a cestou stretol Joe Hynesa. Nechal sa ním nahovoriť a šiel do krčmy. Joe sa tam mal stretnúť s „občanom“, zvláštnym a nevyspytateľným človekom. Najprv stál Bloom nerozhodne pred krčmou, až ho zavolali dnu. Spolu tárali o všetkom možnom, mali múdre reči, ale poväčšine si každý húdol svoje.
Autor tu strieda rozprávanie s informačným slohovým postupom (správa o umučení, stretnutí inteligencie, pästiarskom súboji), s ich- formou a drámou (zasadanie parlamentu).
Bloom, zatiaľ čo tam oni sedeli, stihol odísť, vrátil sa, a znova odišiel. Ostatní ho zatiaľ ohovárali kvôli tomu, že je Žid, urážali všetkých Židov, a to najmä „občan“ bol najväčší odporca. Poriadne sa opili, a „občan“ sa chcel biť, tak ho Joe posadil do koča a odviezol domov (v opileckých víziách sa mu zjavuje židovský boh).
Pán Bloom si to zamieril na pláž, kde stretol mladučkú a krásnu Gerdu MacDowellovú, ktorá tam bola aj s kamarátkami Cissy a Edy a s Edinými malými súrodencami (dvojičkami chlapcami a batoľaťom). Gerda sa doňho zaľúbila a predstavovala si, že je to vdovec a raz sa za ňu vydá. Bloom však videl iba jej krásu. Považoval ju za koketnú, ale nič viac. Stmievalo sa a ona musela odísť. Vtedy Bloom zistil, že kríva a už s ňou nič viac nechcel mať. Keď ostal na pláži sám, spomínal na mladosť, rozmýšľal aj o ženách a všeličom inom.
Zotmelo sa a Bloom si spomenul, že v pôrodnici u Horna rodí jeho známa. Pôrod trvá už tri dni a žena sa pri ňom veľmi trápi. Stále však nie je koniec. Na prízemí našiel „známych“, ku ktorým sa pripojí. Bol tam Stephen, Lenehan, Dixon, Lynchom…, prišli aj Haines a Malachi Mulligan s priateľom. Bloom sa k ním pridal a čakal na koniec pôrodu. Spolu s nimi pil a počúval ich rozhovory, ktoré sa točili okolo najrôznejších tém. Rozprávali si mýty a vymyslené príbehy, rozoberali pôrody, sex, ženy a detskú úmrtnosť.
Dieťa sa konečne narodilo, všetci boli spokojní a radostne odišli k „Burkovi“, kde sa poriadne opili.
Ďalej nasledujú Bloomove sny a halucinácie z opilosti. V jednej chvíli sa Bloom ocitá pred už mŕtvymi rodičmi, o chvíľu sa ocitá pred súdom, kde je obvinený z cudzoložstva, ktoré Bloom vôbec nepopiera. A zrazu je kráľom vo vlastnej ríši, kde ho uctievajú ako boha.
Trošku vytriezvený sa Bloom ocitol v bordeli a tu stretol Stephena. Stále sa mu však zjavovali prízraky a počul rozprávať rôzne neživé veci. Stephen zasa diskutoval so Shakespearom. Do všetkého im ešte k tomu kontrovali opité prostitútky.
Po nejakom čase sa Bloomovi začali vracať zmysly a odviedol Stephena na čerstvý vzduch. Stephen bol ale ešte stále opitý a podarilo sa mu uraziť priateľku vojaka. Ten mu jednu vrazil. Celú situáciu zachránil až Corny Kelleher.
Tretia časť:
Ľudia, ktorí sa tam zhŕkli sa rozišli a pán Bloom Cornymu úprimne poďakoval. Postavil Stephena na nohy a odobrali sa do drožkárskeho bufetu, kde si dali kávu a pečivo, aby sa im úplne vrátili zmysly. Tam si stihli vypočuť najrozličnejšie výmysly istého námorníka a posilnení odišli preč.
Keď Bloom zistil, že Stephen nemá kde prespať, pohotovo mu ponúkol vlastný dom. Stephen neprotestoval, tak sa spoločne vybrali k Bloomovi domov. Cestu si skracovali diskusiou o hudbe a o umení ako takom. Doma Bloom pripravil pre oboch teplý nápoj a znova sa rozprávali.
Z ďalšej časti, ktorá je písaná ako interview sa dozvedáme, že Bloom ukázal Stephenovi kde bude spať a obaja sa odobrali do postele.
Posledných 70 strán je „prúd vedomia“, čiže myšlienky Blooma v ráno tesne po prebudení.
