ÚVOD k dielu:

Nech nikto nehľadá v mojich figúrach známe, žijúce osoby. Každá moja figúra som ja a vo mne všetci tí malicherní ľudia so svojimi chybami a nedostatkami. Človek je najdokonalejší tvor na svete, diela človeka sú však najnedokonalejšie.
Janko Jesenský

Román Demokrati je vrcholové dielo spisovateľa Janka Jesenského. Názov Demokrati je ironický. Príbeh rozpráva o vzťahu Dr. Landíka a kuchárky Hany, ale aj o politickej situácii vo vtedajšej dobe, vzájomnom súperení politických strán a o intrigách v nich.

ŽÁNER: epický

KOMPOZÍCIA: Dielo sa skladá z dvoch častí. Prvá časť obsahuje 24 kapitol, druhá 25.

POSTAVY:

Dr. Ján Landík – mladý, sympatický advokát, pochádza z dobrej, ale chudobnej rodiny. Otec vložil peniaze do volieb, ale prišli o všetko, čo mali. Po otcovej smrti jeho matka prenajímala dom i záhradu, aby mohli synovia študovať. Je presvedčeným demokratom, nenávidí nerovnosť medzi ľuďmi. Autor ho na začiatku opisuje nasledovne : mladší počerný v nízkom slamenom klobúku na hlave, chudý, s ostrými črtami v tvári, s hrubou vrchnou oholenou gambou a s málo trčiacimi prednými zubmi s medzierkou medzi nimi ako u hvizdáka

Hana Myšíková - bola kuchárka u bankára Rozvalida. Pekné dievčina s belasými očami, dlhé vrkoče zvinuté do „žemličiek“, pekne zaoblená postava. Pôsobí ušľachtilým dojmom, má jemné ruky, ťažko uveriť, že je kuchárka.. Bola veľmi statočná, zachránila život Rozvalidovi, ktorý sa po dlhoch v bankách postrelil. Pomohla mu aj finančnými prostriedkami aj keď bola len chudobná slúžka. Zaľúbi sa do Landíka, ale neverí, že sa s ňou ožení. Aj tak mu bola po celý čas ich odlúčenia verná. Nie je vzdelaná, je však ušľachtilá, čo znamená omnoho viac.

Advokát Petrovič - autor prostredníctvom jeho postavy poukazuje na politickú situáciu, na prehnanú túžbu po moci a na rôzne podvody ako sa k nej dostať
Na to, aby získal peniaze alebo lepšie miesto dokázal použiť rôzne prostriedky, aj tie nečisté. Ako predseda rôznych spolkov dostáva výsady. Páčia sa mu pekné ženy, napriek tomu, že má manželku. Aj takto autor poukazuje na mravné hodnoty vtedajšej spoločnosti a ľudí, ktorí mali vyššie postavenie ako iní. Jeho hlavný problém je kariéra. Napriek všetkému vie aspoň vypočuť človeka, má povesť dobráka. Pomôže Landíkovi k politickej kariére.

Želka Petrovičová - bohatá dcéra Petoviča, ktorá spolu s matkou trávi život na rôznych zábavách ako napríklad plesy, gymnastika, jazda na koni, kozmetika, .. Je rozmaznaná, ale aj priateľská, veselá a rada je obklopená ctiteľmi. Vyberá si z chlapcov, kto môže byť ženích a kto iba náhradník. Landík sa stane náhradníkom. Nakoniec sa vydá za neetického a nemorálneho Dubca.

Dubec - predstaviteľ veľkostatkárov, vedie nemravný život, nestará sa o dcéru, stará sa len o svoje pohodlie

DEJ:

1.Časť:

Dej sa začína v Jedálni u barana. Tu sa vtedy ešte priatelia dr. Landík a mäsiar Tolkoš rozhodli založiť politickú stranu s názvom Rovnosť. Pretože sú obyvatelia Starého Mesta nejednotní a nesvorní, chcú založiť spolok, kde by si boli všetci obyvatelia rovní. Aj v krčme, každý stolík tvorí iná spoločnosť - Čechov, Slovákov, Maďarov, Židov, rozličných straníkov, luteránov, katolíkov, žobrákov. Kritizujú tu vzťahy medzi obyvateľmi mesta, že sú si ako nepriatelia.

Po chvíľke už prešli na intímnejšiu tému, Tolkoš sa priznal Landíkovi, že sa mu páči Hana, slúžka u bankára Rozvalida. Nechcel to však dávať najavo na verejnosti, pretože Hana bola slúžkou a on bol mäsiar. Tvrdil, že je medzi nimi veľký rozdiel. Landík ho však nahováral, nech sa odváži a ide ju odprevadiť domov. S tým Tolkoš nesúhlasil a odôvodňoval si svoj postoj slovami: Ty si viac ako ja, ja viac ako Hana, Hana viac ako chyžná, chyžná viac ako kravská dievka. Ja sa k Hane nesmiem približovať. Ľudia hľadia, a ja som predsa z predných mešťanov. Landík sa teda odhodlal, že on ju pôjde odprevadiť, aby Tolkošovi ukázal, že to nie je nič zlé. Landík to bral ako výzvu na spropagovanie ich strany Rovnosť. On – komisár a Hana - slúžka. Odprevádza ju teda domov a krásne dievča sa mu čoraz viac páči. Na dievčati nebolo nič hrubé a nepekné. Naopak, všetko mu bolo príjemné, pekné, ľahké a jemné ako u hociktorej panskej slečny. Hana si začala dávať pozor, aby sa mu ničím neznepáčila.

Tento vzniknutý vzťah vyvolával žiarlivosť v očiach Tolkoša. Niekoľkými anonymnými listami oznamuje rodine a nadriadeným Dr. Landíka o jeho novej známosti. Landíkov šéf Brigantík, napriek tomu, že i on si zobral robotnícke dievča, si ho predvolá na pohovor, ktorý sa neskončí najlepšie. Ladík ako zarytý demokrat argumentuje svoje správanie slovami: Podľa zákona je rovnosť, a podľa zákona jej niet, rozdiely by nemali byť, sluhov niet, ale sú stavy a triedy, sú nadriadení a podriadení.

Vy, pán okresný náčelník, vyčítate mi, že chodím za slúžkami, a pre rozdiel, čo je medzi nami, nechávate ma tu stáť už dve hodiny, kým vy pansky sedíte... Dokonca si dovolil aj narážku na pôvod náčelníkovej manželky. Rozišli sa v nie najpriateľskejšej nálade. Landík opustil jeho kanceláriu bez pozdravu.

Do Bratislavy prišlo ďalších päť listov žiadúcich preloženie alebo potrestanie Landíka. Matka tiež nesúhlasila s ich vzťahom. Tvrdila, že slúžka by len poškvrnila meno celej rodiny. Vytrpela si už dosť chudoby za celý svoj život a nechcela, aby chudobou trpel aj jej najmladší syn. Po rodinnej porade posiela Landíka na v úvodzovkách zotavenie k tete Kornélii. Tam sa stretne s mladou roztopašnou Želkou Petrovičovou. Bola iná ako Hanka, ale zapáčila sa mu. Jedného dňa sa vybrali spolu von na koči. Zrazu sa k nim zozadu priblížil na koni Dubec, ktorý sa ich snažil predbehnúť. Landík mu to nechcel dovoliť, preto pridával a podarilo sa mu prevrhnúť bričku aj s mladou Želkou. Nikomu sa nič nestalo, len láska sa zabila. Dubec vyšiel z tejto príhody ako gavalier a Landík ako neokrôchanec. Skoro sa vybil „klín klínom“ a Landík zabudol na skromnú a nežnú Hanku pri šibalskej a veselej Želke. Po tejto udalosti sa však vrátiť domov. Rozhodol sa navštíviť Hanu, aby jej odovzdal červené črievičky, ktoré jej kúpil už dávnejšie.

Chcel jej len odovzdať dar a nechať ju tak, keď však od nej odchádzal, myslel si už úplne iné. Sťažnosti na Landíka chodili dokonca až prezidentovi. Ten si ho zavolal na výsluch ale Landík ho presvedčil o svojej nevine. Vec okolo jeho preloženia utíchla. Naďalej sa stretával s Hanou, Rozvalidovci dokonca odcestovali na dovolenku, a tak mohol Landík navštevovať Hanu každý deň. Strávili spolu krásne chvíle, spríjemňované slúžkou Milkou, ktorá svojim veselým spevom a dobrou náladou vypĺňala ich stretnutia. Jedného dňa sa ho dievčatá rozhodli prísť navštíviť domov. Tu sa udiala katastrofa. V Landíkovom byte ich našiel pán Rozvalid. Vypukol z toho škandál. Landík bol preložený do Bratislavy a Milka s Hankou boli prepustené. Pán direktor bol pohoršený nad ich nemravným správaním a dievčatá boli pohoršené nad jeho nespravodlivosťou. Nenechal si od nich vysvetliť, že v dome nerobili nič nemravného. Dostali polročný plat a odišli bez slova.