Občianskym menom Ľudovít Mistrík
19.10.1901 Slanje (Juhoslávia) - 18.3.1962 Bratislava
Narodil sa v Juhoslávii. Detstvo a mladosť prežil v rodine stolára - modelára v obci Kostiviarska (teraz súčasť Banskej Bystrice). Ľudovú školu navštevoval vo Sv. Jakube, Meštiansku školu v Banskej Bystrici. V r.1920 absolvoval notársky kurz a pôsobil na notárskych úradoch v Hrochoti, na Dobrej Nive a v Slovenskej Ľupči. V r. 1924-1925 nadviazal styky s organizáciou Komunistickej strany v Banskej Bystrici. Pracoval v automobilových dielňach, neskoršie ako šofér z povolania v Banskej Bystrici a Bratislave. V r.1928-1933 bol úradníkom Matice slovenskej v Martine, potom až do r. 1938 pôsobil ako profesionálny spisovateľ. Vtedy sa presťahoval do Bratislavy. Od decembra 1944 do marca 1945 bol členom partizánskej skupiny Smrť fašizmu, pôsobiacej v oblasti Slovenská Ľupča - Baláže. Po oslobodení bol r. 1945 referentom Povereníctva pre informácie, r.1947 redaktorom časopisu Partizán, v r. 1948-1950 zamestnancom Zväzu slovenských spisovateľov vo funkcii správcu Domova ZSS v Budmericiach. Od r. 1950 bol v invalidnom dôchodku.
V r. 1923 začal uverejňovať básne v Národných novinách, v Slovenskom učiteľovi, v Proletárke, v Slovenských pohľadoch.
Knižne debutoval r. 1932 básnickou skladbou Martin Nociar Jakubovie a zbierkou veršov Bez návratu(1932).
V tom istom roku vstúpil knižne aj do literatúry pre deti Rozprávkami z hôr.
Ondrejov lyrický typ sa utváral na priesečníkoch dobových filozofických a básnických programov, hoci sa k žiadnemu definitívne nepriklonil. Dôraz na lyrický subjekt, úspornosť výrazových prostriedkov a hutnú kompozíciu ho zbližuje s Kraskovským symbolizmom, chýba mu však jeho oslobodzujúca katarzia(očista duše). Ostrý pocit triednej nerovnosti, pátos individualistickej revolty(vzbury) a nenávisť k všetkým formám útlaku má u Ondrejova veľa styčných bodov s lyrikou proletárskych básnikov. Chýba mu však ich kolektívne cítenie a uvedomelosť sociálneho programu.
Epickou formou interpretuje motívy pevných istôt domova a vidín, tuláckych dobrodružstiev v neznámych končinách. Oscilovanie na pomedzí skutočnosti a sna sa v jeho prózach pre deti prejavilo prienikom do rozprávkovej sféry. Tým sa odkryla jedna z genetických línií týchto poviedok : príbuznosť s ľudovou rozprávkou, s jej symbolikou zázračnosti a tajomstva.
Dielo Ľ. Ondrejova sa typologicky začleňuje do prúdu prózy literárneho naturizmu, reprezentovaného ešte tvorbou D. Chrobáka, M. Figuli a F. Švantnera. Do jeho ideovo-estetického jadra je vložená utopistická kritika jednostrannosti moderného sveta, upozorňujúca na nebezpečenstvá dehumanizácie ľudských existencií. Ondrejov literárny svet má antiracionalistické črty, blízke významovému okruhu balady. Charakterizuje ho rozprávanie na pomedzí reality a imaginárnosti.
OBSAH DIELA:
(jednotlivé podnadpisy charakterizujú jednotlivé kapitoly)
NARODENIE ZBOJNÍKA: V tichej samote zvanej Zbojnícky Tanec, skrýva sa biely dom(s.125). Nachádzal sa v tesnej blízkosti s Prírodou. Raz v noci sa v ňom narodil Jerguš Lapin.
ČO BOLO ZA OBLôČKOM: Po istom čase, pozeral raz Jerguš v zime cez okno, na cestu pred dom a na dvor. Po ceste uháňala korba. Na dvore ležalo množstvo snehu, v ktorom pobehoval ich pes Chvostík.
SÝKORKY: V kuchyni bola Jergušova mama, staršia sestra Anna(vtedy mala 10 rokov) a mladší brat Rudko(vtedy mal 4 roky). Jerguš, Anna a Rudko sa najedli chleba a kávy a šli do prednej izba chytať sýkorky.
V ZELENÝCH KABÁTIKOCH: V prednej izbe otvoril Jerguš okno do dvora. A do okna postavil misku s makom. Na háčik okna priviazal dlhý špagát , ktorý siahal až k jeho posteli(s.129). Všetci traja čakali v posteli. Najprv prišli vrabce, ale hneď odleteli. Potom prileteli sýkorky, Jerguš potiahol špagátom a tri chytil. Na dvore ich o chvíľu vypustil.
KTO JE ŠTEVO FAŠANGA?: Po ceste pred domom chodievali furmani, chlapi s palicami, páni na korbách a ženy s batohmi. Jerguš ešte nevedel odkiaľ a kam idú. Za cestou tiekla riečka-Jelšova voda.Povyše Lapinových domu sa rozdvojovala na pravé a ľavé rameno , ktoré sa opäť stretli a tak vytvárali ostrov-Hať. Jerguš na dvore začul hvizd Števa Fašangu-jediného blízkeho suseda na samote. Števo mu povedal, že v dedine kúpil korčule. Jerguš nevedel, čo sú korčule(s.123) a nebol ešte ani v dedine. Števo chcel dať Jergušovi korčule za jednu jeho samicu zajaca.
DIVÉ KAČKY: Števo priniesol korčule a utekal za pánom horárom , lebo cestou videl pri vode divé kačky. Jerguš poobzeral korčule a potom išiel s horárom a števom ku kačkám. Šiel aj Rudko. Horár chcel jednu zastreliť, ale podarilo sa mu len jednu poraniť a už ju nevidel.
TAJOMNÁ VÝPRAVA: V ten večer šiel Jerguš so Števom cez Hať a Katrenu-záhradu ovocných stromov na Voliarku-rovnú lúku. Vysekali žliabok z ľavého ramena Jelšovej vody na Voliarku, aby voda zaplavila lúku.
ŠKVRNKA NA ĽADE: Na druhý deň prišli na Voliarku s korčuťami. Bola celá pokrytá ľadom. Každý z nich sa korčuľoval na jednej korčuli a v tom na konci lúky pod Horičkou-lesom nad Voliarkou zbadali primrznutú mŕtvu divú kačku. Šli ju odniesť horárovi.
ZNÁMOSŤ: Na horárovom dvore boli dva psy, ale Jerguš , priateť a krotiteľ psov, nevedel prečo by sa mal psa báť. Cítil čosi v rukách a v obrvách , čomu sa korili vsetky psi, s ktorými sa stretol.(s.143). Horár ich pozval dnu. Bola tam pani horárka a horárov syn Nácko s mačkou v ruke. Števo a Jerguš sa s Náckom skamarátili a odišli, ale na druhý deň mali prísť opäť.
VEČERA: Na druhý večer nad Lapinových domom v kroviskách ,Pasekou zvaných zavýjal lišiak(s.145) a Števo s Jergušom šli k horárovi na večeru. Bol tam len Nácko a mamou. Najedli sa pečenej kačky a porozprávali s Náckom.
OBYVATELIA PRI POTôČIKU: Jerguš obzeral vtáky pri potôčiku-teplici , ktorý vyvieral povyše Lapinových domu a zbadal že na ceste naháňa skupinu žien s batohmi besný pes. Ženy sa skryli v ich dvore a Jreguš vybehol k psovi na cestu. Ustupoval a pes za ním skákal. Pri Hati pes nešťastne spadol do vody a odniesla ho rieka. Jerguš plakal , lebo mu ho bolo ľúto.
PLAVBA: Jerguš vybehol na Priehybinu-lúku v úbočí nad domom ohraničenú Pasekou a dubovým lesom a z neho po prvykrát uvidel dedinu. Keď sa vrátil domov . pri zajacoch ho čakali Nácko so Števom. Všetci traja išli k ľavému ramenu Jelšovej vody. Bolo tam ešte miesto s ľadom. Odtínali kusy ľadu a spúšťali sa na nich po rieke. Domov išli mokrí.
ROZŠÍRENÝ MOSTÍK: Jerguš s Rudkom na dvore odhadzovali sneh a keď sa ženy vracali z mesta do dediny , Jerguš povedal Rudkovi, aby rozšírili mostík na teplici. Hádzali sneh z mostíka do potôčika a zarovnávali. Keď prišli ženy ,dve sa preborili na falošnom mostíku.
Jerguš s Rudkom utiekli do drevárne a keď na krik žien vyšla Jergušova mama , jedna starenka zakričala:Máte vy to syna- zbojníka(s.155). Mama Jerguša vyhrešila a Jerguš smútil, presedel v kúte a neobedoval.
ČERVENÁK NASTUPUJE: Pomaly začínala jar. Jerguš s Rudkom išli po chodníku v Katrene. Jerguš zazrel vľavo za oráčinami, vo vrbinách nejakých chlapcov.Pobehli tam.Chlapci z dediny hľadali a zabíjali žaby. Jerguš im povedal, že je to hriech a tak do neho a Rudka Červenák-chlapec s červenými vlasmi, hádzal žaby. Rudko sa rozplakal, lebo ho jedna zasiahla do tváre a tak odišli.
ZÁZRAČNÉ NETOPIERE: Neskôr, jedného dňa zavolal Nácko Jerguša, aby sa išiel pozrieť na netopiere do Horičky . Netopier lietali vo výške 5 až 10 metrov. Chlapci lámali ľad, ktorý ešte ostal pod lesom a vyhadzovali ho do výšky. Tak chytil Jerguš 3 netopiere. Dali im chlieb a v baraniciach ich preniesli do bútľavej lipy.
KÚPAČI: Nadišla Veľká Noc a Lapinovci sedeli v kuchyni aj s novým kozliatkom Cilkou., ktorá sa narodila ich koze Rohačke. Prišli kúpači-Červenák s tromi mladšími. Pofŕkali vodou Annu aj kozliatko, dostali maľované vajíčka a odišli.
SVINSKÝ ZUB:Popoludní šiel Jerguš so Štefanom do dediny.Štefan mu dal svinský zub, aby ho použil, keď si sním Červenák začne.Prešli blízko Štefanovho domu do dediny. Dedinské psy odprevádzali Jerguša od dvora k dvoru(s.164).
SYN MôJ MILENÝ: V strede dediny bola fabrika. Vedľa nej tikla kanálom voda.Na brvnách pred fabrikou sedeli dedinský chlapci.Červenák-úplná sirota, ktorá vyrastala len s macochou najhoršou v dedine vyzval Jerguša, aby sa išiel pasovať.Jerguš povedal, že sa mu nechce a ďalej opodiaľ pozeral do kanála.Pri vode kanála stálo dievčatko s malým bračekom ,ale zrazu chlapček spadol do vody.Jerguš bežal za ním, vytiahol ho, dvíhal mu nohy, ale chlapček nedýchal.Vzal ho na ruky a utekal.Chkapci mu povedali, že je to Vilko Halaj a ukázali mu kde býva.Cestou Vilkovi vyšpľachla voda z úst a začal dýchať.Jerguš zaniesol Vilka jeho matke a vracal sa domov so Štefanom celý mokrý.
ČO POVEDALA MAMA: Jerguš doma všetko vyrozprával skôr ako sa ho na to stihli opýtať.Potom išiel spať.Mama Anne a Rudkovi povedala:Jerguš je smelý chlapec.Nebojí sa ničoho.Ale ako slepý letí do nešťastia. Mohol sa ak on utopiť(s.169).
JAR A DIEŤA: Začala jar. Jerguš pobehoval bosý po okolí.Z kopca uvidel okrem dediny, kde býva Červenák aj inú dedinu a videl aj mesto.
SLÁVIK A ROPUCHA: Jerguš oberal čerešne a keď priniesol aj mame, povedala mu, že keď ešte on nebol na svete zomrelo im dieťatko. Večer vonku spieval slávik a ropuchy.
POLAHODA: Jerguš na dvore oddychoval a vybral sa bosý na čerešňu ,aby si pochutnal na čerešniach. Začudoval sa ,lebo Rudko ho predbehol.Jerguš sa bál ,že mu Rudko čerešne poje, zatriasol stromom a Rudko plačúc odišiel.
PASTIERIK PAĽO A MAŤO KLIEŠŤ HORÚCI: Jerguš sa často z čerešne díval na malého pastierika, ktorý každé ráno hnal ovce a kozy z dediny hore na pašu.Potom začal zháňať ich kozu Rohačku do dediny namiesto mami.Raz prišiel z vydojenou Rohačkou pred fabriku ,kde už čakali iné kozy a ovce a pri kanáli aj kravy s pastierom-dospelým Stierankom.Pred fabrikou stáli aj dedinskí chlapci s malým pastierikom-Paľom Stierankom.Paľo zavolal Jerguša k sebe a skamarátili sa.Prišiel aj Maťo Kliešť, ktorý nemal matku, vychovávala ho macocha a ktorý do každého zapáral.Zapáral aj do Jerguša ale ten ho schytil a odhodil. Maťo do neho chcel hodiť kameň ,ale prišla teta Budáčová a Jerguša odviedla.
V BUDÁČOVIE DVORE: Jerguš sa dozvedel, že jeho mama je krstná matka Budáčovej. Budáčovci mali kone ,ovce, kozy, kravy, sliepky, kačky a psa Kazana. Budáčová Jerguša ponúkla kyslým mliekom a Jerguš jej pomohol na sečkovici rezať slamu.
TRAJA SYNOVIA: Na obed prišli domov na vozoch traja Budáčovej: Ondrej(najstarší), Jano a Jožo(Jerguša si skoro nevšímal) s paholkom Tomášom. Všetci sa najedli halušiek a teta im predstavila Jerguša. Jano išiel poobede s Jergušom okúpať kone k potoku.
PRVÁ JAZDA: Zobrali 2 kone-Fera a Miša. Jerguš vysadol na Fera a Jano ich peši viedol k potoku. Tam ich Jerguš polieval a Jano česal. K Budáčovcom sa potom obaja niesli cvalom na koňoch. Jerguš v dvore zosadol a išiel domov.
ČIERNE PRASIATKO:Jerguš doma povedal kde bol. Prišla búrka a po daždi Jerguš chytil a priniesol do kuchyne malé čierne zvieratko. Mama mu povedala, že to je krt a on ho pustil.
BITKA: Po daždi zaviedol Nácko Jerguša k Horičke, aby mu ukázal veľké jastrabie hniezdo. Bola to však len hrča. Niekto k nim zrazu hádzal kamene. Podišli k Jelšovej vode a videli že to bol Maťo Kliešť.Ponúkol sa že Jergušovi ukáže ako sa hádže z praku ,ale keď rozkrútil kameň .udrel ním Jerguša do lakťa.Jerguš spadol, Nácko plakal. Maťo zodvihol Jerguša, viedol ho okrajom lúky a povedal mu: ty si možno mocný, ale ja som zlostnejší. Nič nehľadím, aj zabijem(s.193). Jergušovi sa vrátila sila a hodil Maťa do jarčeka.Maťo vybehol s kameňom a hodil.Jerguš sa uhol a Maťo utekal.Jerguš ho zachytil, ale už mu neublížil. Maťo sa rozplakal a ponúkol Jergušovi priateľstvo. Jerguš ho ľutoval ,že má zlú macochu a preto súhlasil.
HUSIE LABKY: Maťo prezradil Jergušovi , že zabil dve Sklepníkové husi ,aby sa odplatil Sklepníkovi. Hus je nevinná(s.195), namietal Jerguš , ale Maťo bol ako bez srdca.Večer pribehol Maťo k Jergušovi a žiadal ho , aby mu pomohol na ostredku povytláčať husie labky a oškĺbať fazuľové lístky.Sklepníkova totiž vraždu videla a povedala jeho macoche. Maťo si vymyslel, že robili škody na ich ostredku.Jerguš ho ľutoval a pomohol mu.
ROKOVANIE PRED FABRIKOU: Toho istého večera Števo Fašanga v dedine pred fabrikou rozprával chlapcom ako Jerguš premohol Maťa Kliešťa, lebo vtedy stál za vŕbami a všetko videl.Chlapci uvažovali o tom ,že Jerguš je veľmi mocný, aj keď Jožo Košaľkuľa nesúhlasil.
MESTO A JEHO TVÁR: Ráno sa išli Maťo s Jergušom a Rudkom pozrieť do mesta.Maťo rozprával, že od včera nič nejedol a spal v kuríne, lebo macocha včera odhalila jeho klamstvo.Bol sviatok Božieho tela, v meste vojaci strieľalido vzduchua Rudko sa bál.Mesto sa nepáčilo ani Jergušovi a preto išli naspäť.Za mestom pred vyhňou bil majster mladého kováča, ten sa nazlostil na prizerajúcich chlapcov a Jerguša udrel päsťou do nosa.Kým s aJerguš spamätal . bol kováč preč.
NOVÉ ZNÁMOSTI: Jedného rána, keď Jerguš zahnal Rohačku do dediny pred fabiku , zavolal ho spomedzi chlapcov Červenák, aby s nimi išiel hrať ich loptovú hru-niečo ako bejzbal.
HRA: Hrali medzi starým a novým cintorínom. Jerguš hral najlepšie.
DRUHÉ ROKOVANIE: Večer dedidnský chlapci pred fabrilou rozoberali hru. Zhodli sa na tom , že Jerguš najďalej odpaľuje loptu, aj najlepšie beží a uhýna sa pred loptou. Rozmýšľali aj o tom , či je Jerguš silnejší ako Jakub Fekiač(ktorý bol medzi chlapcami najstarší). Jožo Košaľkuľa s nimi v ich názoroch opäť nesúhlasil, ale oni Joža aj tak skoro nikdy nebrali vážne.
V HORÚCOM DNI.: Mama poslala Jerguša k Budáčovcom po mlieko. Išiel aj Rudko ,ale mlieko nemali.Budáčová sa im dala napiť kyslej žinčice a psiarky.
ROBOTA: Jerguš odviedol Rudka domov a vrátil sa k Budáčovcom rezať slamu. Večer prišli traja synovia a Jerguš pomáhal Janovi nakŕmiť kone, vyčistiť stajňu a podojiť ovce. Navečerali sa a Jano s Jergušom v noci prespali v slame zakrútení do pokrovca.
KROTITEĽ:Ráno sa umyli v potoku, nakŕmili kone, vyzametali stajňu a najedli sa slaniny s chlebom a mliekom.Traja synovia potom išli doviezť drevo a Jerguš s Tomášom išli ohŕňať zemiaky na Jamky. Zobrali voz s dvomi koňmi-Pejkom a Eržou.Erža im na Jamkách utiekla (zacítila svoju rodnú stajňu v susednej dedine) a Tomáš musel ísť po ňu.Jergušovi kázal napojiť Peja v Studenej jame-priehlbine s válovmi, ktorými pretekal čistý potok.Jerguš bol bosý a cesta kamenistá ,preto vysadol na Peja ,hoci to bol šteklivý kôň.Preháňal sa na ňom po vrchoch a natrafil na Paľa Stieranku so stádom.Potom sa vrátil na Jamky a napoludnie prišiel aj Tomáš s Eržou. Podvečer im Budáčová priniesla jedlo.
NA PAŠI: Jedného dňa sa Jerguš vybral s Paľom Stierankom a Chvostíkom na vrchy, pásť ovce a kozy.Zastavili sa pri jednej záhrade a oberali v nej hrušky.Jerguš bol na vrcholci stromu. V tom z drevenej búdky vybehla stará žena, Jerguš zoskočil a obaja ušli.Jerguš sa pri plote ešte ospravedlnil. V Studenej jame nechali stádo a išli na salaš. Bača bol Paľov strýko.Pribehli k nim pastierske psy, ale Jerguš čudne zaštekal a oni ozlomkrky zutekali.Napili sa tam žincice a sľúbili, že večer ešte prídu.
ROZHOVORY: Stádo zahnali na kosienky a ľahli si na lúku. Paľo ukázal Jergušovi horu, ktorá je vraj zakliata. Paľov otec v nej vraj videl v noci na Všechsvätých vyhárať zo zeme zbojnícke dukáty.Vrátili sa do dediny.
VEČER: Večer prišli opäť na salaš. Bača varil z mlieka žinčicu a psiarku.Zavolal aj valachov a honelníka a večerali syr, slaninu, chlieb a žinčicu.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Po večeri prišiel zbojník Turoň. Bača ho pohostil.Turoň sa najedol, začal spievať a hrať na fujare a potom si išiel zdriemnúť ku košiaru.Hľadali ho žandári. Bača im o ňom porozprával.Vo dne je slepý, nevidí, skrýva sa v horách. Ale zato v noci, našiel by ťa aj pod zemou(s.235); hovoril bača. Jerguš s Paľom sa cestou domov zastavili pri Turoňovi. Paľo ho oslovil ,ale Turoň ďalej spal.Zobral mu nožík a píšťalu a obaja utekali.Nožík dal Paľo Jergušovi.Pri Jamkách posedeli a tam ich dobehol Turoň. Vzal im svoju píšťalu a nožík a odišiel.
TRETIE ROKOVANIE: Na druhý večer sa pred fabrikou chlapci opäť radili.Chýbal len Jerguš a Maťo Kliešť. Paľo Stieranka im rozpával, že Jerguš vie lietať, lebo skočil na zem až z vrchu stromu a nič sa mu nestalo a že sa vie rozprávať so psami. Všetci, okrem Joža Košaľkuľu sa zhodli na tom, že Jerguš Lapin je veľmi čudný chlapec.
ZUZKA KOŠAĽKUĽA: Jergušova sestra Anna mala kamarátku Zuzku Košaľkuľu. Jedného dňa sa hrali pred Lapinových domom a presvedčili aj Jerguša. Všetci traja sa potom hrali na Hati. Annu však zavolala mama a Jerguš zaviedol Zuzku do Horičky. Skamarátili sa. Na kraji lesa bol muchárik. Jerguš sa naňho zahľadel a pokojne ho jej chytil. Zuzka ho pustila.
ŠTVRTÉ ROKOVANIE: Večer boli chlapci opäť pred fabrikou a Jožo Košaľkuľa im vravel ,ako Zuza povedala, že Jerguš vie vtákov chytať očami.Opäť sa zhodli na tom, že Jerguš Lapin je veľmi čudný chlapec.
KRIVONOS: Zuzka sa neukázala už 2 dni a Jerguš ležal na dvore a sníval.Vstal a išiel do dediny. Chlapci boli u krčmára Telúcha. Adam Telúch mal v klietke krivonosa. Potom sa išli kúpať za mlyn.
ZA MLYNOM: Plávali opreteky.Jerguš úmyselne nenáhlil, aby chlapci nepovedali, že vo všetkom chce byť prvý(s.249). Skákali.Pod vodou najdlhšie vydržal Červenák.
BLÝSKAVICA: Zuzka, Anna a Jerguš sa vybrali na maliny na úpätie Blýskavice.Zuzka a Anna oberali a pred Zuzkou sa zjavila vretenica. Pribehol Jerguš. Našiel celé hniezdo vreteníc a všetky vyhnal.Naobedovať sa išli an hrebeň vrchu. Prichádzala búrka. Neďaleko niečo vyplašilo vtáka. Jerguš tam išiel a chytil divú mačku. Vzal ju domov.
DIVÁ MAČKA: Jerguš chcel divú mačku skrotiť. Mal ju v zajačej klietke ,ale nechcela jesť. Medzitým si z neho niekoľkí chlapci z dediny vystrelili.Požiadali ho,aby im u Telúchovcov chytil krivonosa, lebo vraj utiekol na strom.Ale Jerguš sa tam preboril do pripravenej jamy s hnojom.Chlapci utiekli. Jerguš doma mačku vypustil na povalu, aby si chytala myši.
ZVÁŽANIE: O niekoľko dní sa Budáčoví synovia, Tomáš ,Jerguš a Chvostík vybrali zvážať seno.Jerguš nad Studenou jamou prikladal na ohníky, ktorých dym mal odplašiť od koňov bodavý hmyz a synovia s Tomášom nakladali seno na vozy.Keď naplnili tri vozy, viezli ich do dediny a Jerguš ich čakal.
NEPRIATEĽ: Ako tak Jerguš odpočíval , išiel okolo kováč Martin , ktorý raz pre nič za nič udrel Jerguša. Jerguš sa mu postavil do cesty a chcel sa s ním biť.Kováč nechcel. Povedal mu ,že ho bije majster a že hladuje. Jerguš zosmutnel a nechal ho odísť. O chvíľu k nemu prišiel Paľo so stádom.
SIROTA V TRAPIECH: Paľo mu daroval prak a Jerguš mu porozprával o divej mačke.Chytali jej myši (žiadnu nechytili) a zrazu k nim podišiel Červenák .Nosil domov drevo.Veľmi ho bolelo brucho a povedal im ,že sa napil z mláky v ktorej boli bandúry.Možno umriem(s.268), povedal im.Nechutilo mu jedlo a macocha mu dávala len suché zemiaky. Budáčovci sa vrátili, naložili tri vozy sena a odišli.
POSLEDNÁ FÚRA: Paľo chytil ich kozu so stáda a obaja si striekali mlieko z jej vemena do úst. Po zotmení prišli Budáčovci poslednykrát. Naložili a šli ak s Jergušom do dediny. U Budáčovcov sa najedli a Jerguš s Janom prespali na voze so senom.
UJO KOŠAĽKUĽA: V nedeľu, v polovici augusta išli chlapi z dediny kosiť Budáčovcom kosienky na Blúdov vrch. Najstarší bol ujo Košaľkuľa. Išiel aj Jerguš aj kuchárka-teta Nosáľka.
NA BLÚDOVOM VRCHU: Do večera sa kosci na Blúdovom vrchu utáborili. Chlapi sa pri ohni rozprávali, najedli sa guľáša a opäť sa uložili k ohňu. Ujo Košaľkuľa s drevenou nohou hral na fujare, spieval a chlapi zaspali, len Jerguš ešte nespal. Podišiel k ujovi Košaľkuľovi a spýtal sa ho na svojho otca.
ŇANKO LAPIN: Ujo Košaľkuľa hovoril, že nerád v noci spával a že mal sily za piatich(s.279). Prichádzal domov veľmi zriedka –v noci ,keď deti spali(s.279). Zabili ho traja kamaráti. Neľúbili ho pre jeho smelosť a veľkú silu(s.279).Pochovali ho v kúte na starom cintoríne.Potom zaspal aj Košaľkuľa aj Jerguš.
VODENKA V HORE: Jerguš nosil z prameňa koscom čerstvú vodu.Ujo Košaľkuľa sa hneval ,lebo pre robotu nemal ani čas si zafajčiť. Preto ukázal Jergušovi , ako sa kosí a Jerguš mu v kosení pomáhal.
MATKA: V posledné dni kosby prišli hrabáčky(s.283). Prišla aj Jergušova mama.Ujo Košaľkuľa sa s ňou porozprával o starých časoch, keď ju ešte chcel za ženu.Po západe slnka sa všetci vracali do dediny.
JESEŇ: Jednej jesennej noci umrel Červenák. Napoludnie zavolal Nácko Jerguša , aby sa išiel pozrieť na hniezdo blysiek.Zobrali aj Chvostíka. Nácko chodil zase do školy.Mohol, lebo ich dom ležal v chotári mesta. Jerguš a dedinčania nemohli.
VOJNA: V nedeľu sa chlapci z dediny vybrali na oráčiny (Paľo odišiel pásť).Chceli si upiecť zemiaky, ktoré zostali na poli a začať vojnu so Skliarovčanmi-chlapcami so susednej dediny. Plánovali na nich použiť praky, ktoré ešte nepoznali.Jerguša zvolili za kapitána.Zemiaky dali do pahreby a najmladší išli vyprovokovať Skliarovčanov. Medzitým Jakubovi Fekiačovi uhlík s pahreby vzpálil dieru v novom klobúku a v zúrivosti vyhnal všetkých okrem Jerguša. Jerguš s Jakubom jedli upečené zemiaky a zrazu k ohňu za mladými chlapcami utekali Skliarovčania. Pred prakmi však ustúpili a Jakub Fekiač jedného chytil. Neľútostne ho mlátil palicou, ale Jerguš ho zastavil a zajatca pustili.
VŠECHSVATÝCH: Na Všetkých Svätých Jerguš opravil otcov hrob. Večer Jerguš s Paľom zapálili na otcovom hrobe jednu sviečku. Kým sviečka horela, rozprávali sa. Potom odišli.
FALOŠNÁ HRA: Na druhý večer Jerguš s Paľom zaplatili a vošli do krčmy kde sa malo konať bábkové vystúpenie komediantov. Bola tam aj Zuzka s Gustom Peknušiakom. Dívala sa len na Gusta a Jerguš sa preto na ňu nahneval. Pri predstavení uvidel Jerguš za plátnom tieň ruky komediantov a zistil tak ,že sú neživé. Vyskočil a zvolal: Klamári! Rukou to robia! Dajte nazad peniaze!(s.298). Komediant ho vyhodil, ostatní sa smiali. Vybehol aj Paľo. Jerguš rozbil okno a obaja utiekli.
VIANOČNÉ STROMČEKY: Prišla zima a Jerguš s Paľom sa so súhlasom horára vybrali po vianočné stromčeky.Zotli 3 stromy, ktoré zavadzali iným mladým stromom.Jeden odniesli aj Zuzke. Mysleli si totiž , že keď narastie, nebude už falošná.
ŠTEDRÝ VEČER: Na Štedrý večer u Lapinovcoch zdobil stromček aj Maťo Kliešť ,lebo doma žiadny nemal. Prišiel aj Paľo, zavinšoval a spolu s Jergušom , Maťom a Annou odišiel do dediny.Chlapci chceli u Košaľkuľovcov počkať na polnoc. Zaspievali a vošli. Dnu už bola Anna , Zuzka gusto a Jožo.Jerguš, Paľo a Maťo o chvíľu odišli a Jergušovo kamarátstvo so Zuzkou sa skončilo.
PANSKÉ ZNÁMOSTI: O niekoľko dní volal Ujo Košaľkuľa Jerguša pracovať do huty na výrobu medi , lebo on tam už bol
vrátnik.Pracoval tam aj Jožo a Števo. Jerguš sa tam ráno vybral. Tam ho pán direktor poslal k majstrovi a majster mu prikázal vo svojom dvore najprv porúbať drevo. Bola tam aj majstrova dcéra Elenôčka ,ktorej nesmel tykať. Chytil jej vrabca a keď dorúbal, vrátil sa do Huty.
NOVÁ JAR: Števo s Jožom mu to tam poukazovali a cez obedňajšiu prestávku sa hrali na schvávačku.Prišiel k nim však pán majster a zbil ich ťažkou gumovou hadicou.Jergušovi jedna rana vykĺbila rameno. Jerguš ich potom presviedčal ,aby išli preč , aby sa nedali biť.Ale oni nešli a tak odišiel sám. Pobral sa rovno na salaš.Prichádzala jar.Bačovi porozprával o tom čo sa stalo a bača mu napravil ruku. Vravím ,daj si s pánmi pokoj, nie si ty na také služby(s.315) ,hovoril bača. Jerguš zaspal na lavičke.
POVESŤ: Z Jerguša sa stával zbojník a keď sa na Zbojníckom tanci ozvali výstreli, dedinčania vraveli, že Jerguš Lapin navštívil svoju mamu. Žandári ho už chytali a zrodila sa o ňom aj pieseň.
CHARAKTERISTIKA POSTÁV A VZŤAHY MEDZI POSTAVAMI:
Jerguš Lapin– Bol mimoriadne silný, mal rád prírodu a príroda mu dávala vnútornú silu.Preto bol silná
a dobré vychovaná osobnosť.Laská k prírode tiež spôsobila ,že bol dobrosrdečný (mal
dobré srdce).
Jergušova mama– starostlivá , dobrosrdečná
Anna–dobre vychované, pracovité dievča
Jergušov brat Rudko–dobre vychovaný
Štefan Fašanga(Cengáč)–dobrý Jergušov kamarát a sused
Nácko–trochu rozmaznaný ale dobrý chlapec
Paľo Stieranka–dobrotivý, prívetivý .Bol Jergušov najlepší kamarát, prírodu poznal a mal rád skoro tak
ako Jerguš.
Maťo Kliešť (Horúci)–mal len macochu.Chlapci ho nemali radi,lebo do každého zapáral.Bol nervák, zúrivý,
slepý od zlosti.
Budáčová–dobrosrdečná, mala Jerguša rada
paholok Tomáš–nechcelo sa mu veľa robiť.Veľa nehovoril, radšej jedol a pil.
Ondrej Budáč–zamračený, najstarší
Ján Budáč–prívetivý, priateľský, usmievavý
Jozef Budáč–parádny mládenec , všímal si hlavne dievčatá, takí ako Jerguš ho nezaujímali
Jozef Košaľkuľa(Greňo)–urastený, často zveličoval a vymýšľal, preto si zneho chlapci robili posmech
Gusto Peknušiak(Packoš)–utiahnutý, nedôverčivý
Jakub Fekiač (Škuliba)–územčistý, silný ,slabší nervák .Mal otca pijana a zlú macochu.
Rudo Červenák–vychudnutý, mal len macochu, vnútorne trpel
Zuzana Košaľkuľa–rozmaznaná, správala sa ako malé dieťatko
Teta Nosáľka–dobrotivá
ujo Košaľkuľa–zabávač, vcelku dobrý chlap
páni:majster, majstrova žena, direktor–namyslený, pyšný
MôJ NÁZOR NA DIELO:
Nepáčilo sa mi že autor používal nárečové slová ( jemuško, blízo, zapodievať, nastreb sa...) a hlavne to .že mnohé veci , ktoré by sa nemali robiť vystupovali v diele ako samozrejmosť.Napríklad:
Kačky sú na vode. Idem zavolať horára!(135) –kačky mal nechať na pokoji a nie nabádať horára aby ich zabil,/
Puška sa aj anjelovi zíde, Môže si zajaca zastreliť...(146) –zastreliť môže tak akurát toho, kto niečo také povie/
Hubíte zvieratá ,to je hriech!(157)(reakcia Jerguša na zabíjanie žiab pre zábavu)-reakcia Jerguša mala byť oveľa tvrdšia
Ak sú mladé dám ti iba jedno(191).(reakcia Nácka po objavení hniezda jastrabov)-nemá právo niekomu dávať cudzie mláďatá, mal ich jednoznačne nachať na pokoji
Hanba! Do ľudí skáčeš ako pochabý!(203)(toto povedal Jerguš psovi potom čo sa bránil)- toto povie psovi ktorý sa bráni len úplný chudák .Hlupaňa!(toto povedal Jano koze zato že vylúčila nestrávené zvyšky pri dojení)-hlupák je tak akurát on
Odlúpil kôru. Bolo to veľmi zábavné ,ako sa hádence naľakali.(253)(Jerguš zničil hniezdo vreteníc a vyhnal ich)-nemal právo zničiť ich hniezdo, keď mu neublížili
A nie aby ich pobil...(zašomrala Zuzka pri odháňaní vreteníc)-ju bi trebalo pobiť nie vretenice.Nič jej neurobili
Vychovám si ju, bude myši chytať...(povedal Jerguš po chytení divej mačky)-vôbec nemyslel na to ,že ju vytrhol z jej domova ,od jej rodiny, známych,možno aj partnera a možno aj od mláďat.Keby jeho zobral niekto neznámy ,niekde ďaleko, preč od matky , súrodencov a kamarátov, bez šance na návrat možno by vtedy rozmýšľal inak
Rozobrali hniezdo(265)(Jerguš s Paľom pri hľadaní myší)-keby im niekto rozobral dom , konali by asi inak
Môžeme sa s nimi pohrať, sprobovať, ako lietajú-hen na lúke(286) (povedal Jerguš Paľovi po objavení mláďat bysiek)- mláďatá vtákov nie sú na hranie a navyše pach človeka na ich perí môže pre nich znamenať smrť
Táto nová zábava bola smiešna a zaujímavá.(Chlapci sa bavili na tom ,že zlostili barana)-tí chlapci boli...
Páčilo sa mi: Napriek tomu bol hlavný postoj Jerguša a niektorých ďalších postáv k prírode dobrý.
Dielo poukazuje na to ,že práve ľudia,ktorí žijú v úzkom vzťahu s prírodou(napr. Jerguš) majú v sebe oveľa viac dobrého ako iní ľudia. Majú v sebe silu , ktorú im poskytuje príroda (za to že ju majú radi a že ju chránia) , ktorú iný ľudia nemajú . Umožňuje im robiť veci , ktoré iní ľudia nedokážu. Takíto ľudia majú v sebe pokoj a k šťastiu nepotrebujú iných ľudí.Vedia že príroda im môže poskytnúť oveľa väčšie šťastie ako človek.Majú radi aj dobrých ľudí ,ale nie sú od nich závislí.
Je tu tiež dobre zobrazený vtedajší život. Zapáčila sa mi tá , sloboda,pokoj, žiadny zhon a voľnosť s akou Jerguš prežíval každý deň–spal vonku v sene, chodil bosý , umýval sa v potoku, zatúlal sa v lese a vrátil sa o deň-dva....(niektoré z týchto vecí som si dokonca zaumienil robiť častejšie alebo po prvykrát skúsiť).
V Jergušovi a v zbojníkoch vôbec sú tu tiež spojené dve krásne vlastnosti-láska k prírode a boj proti ľudskému zlu (zbíjanie pánov). Keby som ja bol na mieste Jerguša ( keby som žil v jeho dobe, v blízkosti takých rozľahlých lesoch, mal takého dobrého kamaráta ako bol Paľo Stieranka...) tiež by som sa stal zbojníkom. Hneď ráno by som sa pobalil a vykročil do lesov.
