ĎALŠÍ OBYVATELIA PENZIÓNU:
Victorine – chorobne bledá, zaľúbená do Eugéna
Silvie – tučná kuchárka a klebetnica
Christophe – sluha
Pani Couturová – vzdialená príbuzná Victorininej matky
Bianchon – študent medicíny
Charles – maliar
...

Postavenie autora v diele : rozprávač
Významové zafarbenie diela : tragické


2.Kompozičný plán

Kompozičný postup : paralelný
Horizontálne členenie textu : próza – 4 kapitoly
Vertikálne členenie textu : pásmo rozprávača : subjektívny
pásmo postáv : monológy, dialógy


3.Jazykový plán

Štylististické figúry : rečnícke otázky : Bože,prečo mi dávaš trpieť ešte aj dnes? Znivočila ju neresť,smútok,či vášeň? No či naozaj nevedia,čo je to ísť cez mŕtvolu vlastného otca?

hromadenie slov : vetché, nahnité, rozhegané, ošúchané, doráňané, okyptené, poškodené, psota sporovlivá, zhustená, zodratá

apoziopéza :
Eugén,ak ste ich predali,stratili............
Och to by bolo zle. Bojím sa ,aby to nebol zápal pľúc,práve čakám na lekára.........
Pán Goriot už dlho u vás neostane.............
On už nepočuje...............zošalela som.

Trópy : epitetá : koketná vdova,tupé zviera, materiálny Paríž,....
prirovnania : už je tu krásna ani hviezda, Paríž je ako
oceán, treba doň vpadnúť ako delová guľa, je čerstvá ani
ružička,.....
metafory : zlato pohľadu sa zmenilo na sivé olovo,
vznešený Paríž nepozná bledé tváre, som smädný,som
hladný,srdce mi horí
melioratíva : miláčik,anjelikovia,detičky,očičká,....
pejoratíva : chumaj,zvrhlík,špiceľ,podliak,.....

Znaky realizmu :

• konflikt: človek – spoločnosť (Rastignac,Goriot–parížska spločnosť)
• námet zo súčasnosti : obraz vtedajšej ľudskej spoločnosti,ľudských vzťahov
• kritický postoj autora k spoločnosti : svoje myšlienky vypovedá prostredníctvom
  Vautrina,Rastignaca
• hlavná postava je obyčajný človek