Druh : epika
Žáner : realisticko – psychologický román
1.Tématický plán
Námet : ľudská bezcitnosť, obraz francúzkej spoločnosti
Téma : obetavá láska otca Goriota k svojim dcéram
Idea : ,,Človek musí umrieť, aby poznal, čo sú to deti.“
Motívy :
statické – opisy penziónu, vonkajšie i vnútorné charakteristiky jeho obyvateľov, úvahy Rastignaca o parížskej spoločnsti, o oddanosti Goriotových dcér voči otcovi.
dynamické – napríklad zatknutie Vautrina alebo rozhodnutie Rastignaca ísť napriek Goriotovej smrteľnej chorobe na ples
Časopriestor : čas – 1819
priestor – väčšinou Vaquerovský dom, ale aj ulice
Paríža a divadlo
Dej : Otec Goriot žije v Paríži v chudobnej štvrti v penzióne pani Vauquerovej. Bol najskôr šikovný robotník, ktorý zbohatol na predaji cestovín. V súkromí bol však neohrabaný, nezaujímal sa o módu ani o kultúru. Keď sa oženil bola jeho žena predmetom zbožného obdivu a bezhraničnej lásky. Po siedmich rokoch zomrela a Goriot všetku svoju lásku preniesol na dcéry. Nevedel ich vychovávať lebo im dal všetko čo chceli. Keď sa vydali dal im veľké veno. Anastázia sa vydala za grófa čím sa dostala do vyššej spoločnosti a Delfína sa zas vydala za bankára. Prinútili otca aby predal obchod a peniaze dal im, pretože ich výdavky boli vysoké a ich manželia im neumožňovali viesť taký rozmarný život ako otec. Chudobný Goriot šiel bývať do penziónu. Dcéry sa za neho hanbili a chodili za ním iba v noci, pýtať peniaze. Goriot postupne prišiel o všetko a jeho jediným priateľom sa stal Rastignac. Starec zomiera sám. Pochová ho Rastignac a dcéry neprídu ani na pohreb.
Postavy :
Otec Goriot(Jean Joachim) – 69-ročný vdovec, otec Delphine a Anastasie, tichý, miluje svoje dcéry, chce ich dostať do vyššej vrstvy
Eugéne de Rastignac – študent právnickej fakulty, milenec Delphine de Nucingen,snaží sa preniknúť do vyššej spoločnosti cez ženy, pekný, sympatický, úprimný, stará sa o otca Goriota
Delphine de de Nucingen – dcéra otca Goriota, závidí sestre, zaľúbená do Eugena Rastignaca, pekná, márnivá, má rada peniaze
Anastazie de Restaud – dcéra otca Goriota, krajšia a elegantnejšia ako jej sestra, neverná svojmu manželovi s Maximom de Trailles
Vautrin(Jaques Collin) – 40 – ročný silák, vždy rozdával rady, poznal myšlienky ľudí, pozná celú francúzsku spoločnosť, ochotný, veselý, zločinec – Oklamsmrť
pani Vauquerová – 50 – ročná majiteľka penziónu, vdova, lakomá a bezcitná.
gróf de Restaud – manžel Anastasie - človek povrchných citov, falošný
pán de Nucingen – manžel Delphine - odráža sa v ňom bieda vysokej francúzskej spoločnosti
Poiret – naklonený slečne Michommeauovej
slečna Michommeauová – stará dievka, odhalila Vauturina a po tomto čine ju v penzióne nikto nechce, preto nakoniec odchádza s Poiretom
ĎALŠÍ OBYVATELIA PENZIÓNU:
Victorine – chorobne bledá, zaľúbená do Eugéna
Silvie – tučná kuchárka a klebetnica
Christophe – sluha
Pani Couturová – vzdialená príbuzná Victorininej matky
Bianchon – študent medicíny
Charles – maliar
...
Postavenie autora v diele : rozprávač
Významové zafarbenie diela : tragické
2.Kompozičný plán Kompozičný postup : paralelný
Horizontálne členenie textu : próza – 4 kapitoly
Vertikálne členenie textu : pásmo rozprávača : subjektívny
pásmo postáv : monológy, dialógy
3.Jazykový plán Štylististické figúry : rečnícke otázky : Bože,prečo mi dávaš trpieť ešte aj dnes? Znivočila ju neresť,smútok,či vášeň? No či naozaj nevedia,čo je to ísť cez mŕtvolu vlastného otca?
hromadenie slov : vetché, nahnité, rozhegané, ošúchané, doráňané, okyptené, poškodené, psota sporovlivá, zhustená, zodratá
apoziopéza :
Eugén,ak ste ich predali,stratili............
Och to by bolo zle. Bojím sa ,aby to nebol zápal pľúc,práve čakám na lekára.........
Pán Goriot už dlho u vás neostane.............
On už nepočuje...............zošalela som.
Trópy : epitetá : koketná vdova,tupé zviera, materiálny Paríž,....
prirovnania : už je tu krásna ani hviezda, Paríž je ako
oceán, treba doň vpadnúť ako delová guľa, je čerstvá ani
ružička,.....
metafory : zlato pohľadu sa zmenilo na sivé olovo,
vznešený Paríž nepozná bledé tváre, som smädný,som
hladný,srdce mi horí
melioratíva : miláčik,anjelikovia,detičky,očičká,....
pejoratíva : chumaj,zvrhlík,špiceľ,podliak,.....
Znaky realizmu :
- konflikt: človek – spoločnosť (Rastignac,Goriot–parížska spločnosť)
- námet zo súčasnosti : obraz vtedajšej ľudskej spoločnosti,ľudských vzťahov
- kritický postoj autora k spoločnosti : svoje myšlienky vypovedá prostredníctvom
Vautrina,Rastignaca - hlavná postava je obyčajný človek
