Dies irae

• poviedka s historickým pozadím (z latinčiny „Dni hnevu“)
• obdobie cholerovej epidémie na SVK v roku 1874
  autor poukazuje na zhubný vplyv zhonu za majetkom, ktorým dochádza k pokryveniu morálnych hodnôt človeka
  základným stavebným prvkom diela je obraz dvoch rodín: Sýkorovcov a Zimovcov
• hlavná postava starý úžerník Sýkora je odľud, je nenávidený, bez citu, je to netvor, základnou hodnotou jeho života sú peniaze
  zakáže synovi Jurovi chodiť za Evkou Zimovou, lebo richtárovci sa zadĺžili
  syn radšej utečie k richtárovi, lebo u otca len živoril – úžerník bol bez citu i k vlastným synom
  starší syn bol otcom obvinený z krádeže peňazí, dal ho preto na vojnu, no syn ušiel

Juro ochorel na choleru, leží chorý u richtárovcov, ale otec sa oň nezaujíma. Starému úžerníkovi vtedy ukradli zo sypárne peniaze a teraz sa jasne prejaví, že jeho pokladom nie je syn, ale majetok... šíri sa cholera a len Sýkora je proti postaveniu nemocnice keď Sýkorovi ukradli peniaze, hovorí: „A čo teraz?“ – uvedomuje si, ako ich získal, uvedomuje si trápenie a nešťastie prinášané peniazmi

V závere nastáva mravná premena úžerníka Sýkoru

• v diele sú prítomné otázky rodinnej výchovy – prvoradá je láska a porozumenie, nie peniaze
  richtár Zima – na svoju rodinu strhol nešťastie tým, že pre majetok opustil chudobné dievča a oženil sa s bohatou dedičkou, postupne sa zväčšuje jeho pocit viny, uvedomuje si, že neurobil nič prospešné pre rodinu a obec, chce urobiť v živote nápravu a začal nový život...