Ihla

Rozprávač spomína ako otec opustil jeho a matku. Nikdy viac ho nevidel. Na matku sa nepamätá – zomrela necelý rok po otcovom odchode. Vždy si ju predstavoval krásnu a dokonalú.
Po jej smrti išiel k príbuzným, kt. sa v ňom snažili roznecovať nenávisť k otcovi. Nenávisť predstieral – podarilo sa im v ňom vyvolať záujem o otca, kt. prerástol v sympatie.
Keď jeho príbuzní zistili, že začal písať poviedky, bol medzi nimi koniec.
Otec bol farárom, ale začal piť a písať básne. Cirkev bola nútená zriecť sa jeho služieb. Raz večer išiel do krčmy a viac sa nevrátil. Niektorí chlapi sa s ním stretli v Ostrave – robil v bani.
V devätnástich dostal od neho list, v kt. písal:
-že keď sa o neho celý život nestaral, neznamená to, že na neho nemyslel a že ho nemá rád,
-v časopise čítal jeho poviedku a chce ho varovať, pretože ho ničí spasiteľský komplex
-jeho pradedo bol murár, spadol zo strechy preto aby zistil či mu nenarastú krídla
-jeho dedo bol krajčír, keď mal 60 rokov sadol si na ihlu. Doktor určil príčinu smrti: „Skonal následkom prebodnutia srdca do zadku sa zapichnutou jeho vlastnou ihlou, ktorá sa dostala do jeho vlastného krvného obehu a putovala s krvou až do srdce.“
-za tie roky našetril pre syna peniaze, ak ich syn neprijme dostanú ich ľudia, kt. ho vychovali
V prvej chvíli chcel list poslať na spiatočnú adresu. Potom pocítil túžbu sa s ním stretnúť. Ráno hľadal spiatočnú adresu, ale nebola tam.
O dva týždne dostal telegram, že otec zomrel pri banskom nešťastí. Znova bez spiatočnej adresy.

Vôňa húb

Ležali na deke. Dovolenku pri jazere chápal ako návrh na zmierenie. Žena mu dala najavo, že ak sa rozvedú, bude sa dcéru snažiť od neho celkom izolovať.
Vo vzduchu bolo cítiť vôňu húb. Hľadanie dubákov bolo pre neho rituálom. Veril, že medzi hubárom a hubami existuje vzájomný, veľmi živý a čistý vzťah. Huby vycítia, kto si ich zaslúži.
Viera prišla k nemu a sadla si na deku. Spomenul si na more, ale pri mori nikdy nebol. Zašlo slnko a malá vyšla z vody. Povedala mu aby zažal slnko. Zbadal, že je tam len malý obláčik, tak narátal do 10. A povedal: „Slnko zažni sa“. Mala ho začala bozkávať, že je čarodejník, ale on sa hanbil za svoj podfuk. Matka jej povedala, že to len podvod, ako vždy. Malá sa pýtala prečo je jej mama taká zla. Otec je povedal, že je chorá, že ju bolí hlava. Uložil dcéru na deku a zaspala.
Chápal, že viera ťažko znášala jeho neveru, ale nevedel pochopiť kde sa v nej berie toľko zloby. Vytiahol z vrecka bublifuk, kt. kúpil ráno malej. Tú zaujímal len prvé 3 minúty. Zaspal. Zobudil ho chlad. Malá bola preč. Počul výkriky, kt. prichádzalo od jazera. Myslel si, že malá sa utopila. Zistil, že nejaký muž oživuje Vieru. Myslel, na malú, že je v poriadku. Uvedomil si ako má Vieru rád, a že nájde správne slová a dajú sa dokopy. Viera sa posadila, niekoho hľadala. Spýtala sa, kde je malá, pretože sa kúpala s ňou. Poobzeral sa okolo seba. Zdalo sa mu, že k nebu sa vznášajú dúhovité bubliny.

Diablov trilok

Istý muž išiel presvedčiť starú ženu Annu Smrečanskú - kaderníčku, kt. dom chceli asanovať, aby sa odsťahovala do nového krásneho bytu 1. kategórie, no ona odmietala, hoci bývala v tomto starom dome s rozbitými oknami a počarbanými múrmi už sama, lebo všetci už odišli. Sledoval ju pri práci, no vtom sa zháčila, dirigovala, počula hudbu, kt. nikto iný nepočul. Spýtala sa ho, či ju počuje a on, že áno, lebo jej nechcel robiť napriek. Jej zákazník odišiel a povedal mu, že je trochu šibnutá a že ju nemá rušiť pri počúvaní hudby. Rozpráva mu o svojej minulosti, ako bola kaderníčkou už za monarchie, o psovi Nerovi a to sa jej prelína s hudbou. Prizná sa, že pozná noty. Chcel sa dať ostrihať na ježka, lebo sa mal stretnúť so ženou. Ona ho podozrievala, že je z bytovej komisie, no on jej povedal, že je novinár. Potom odbehla do obchodu nakúpiť, lebo vraj sa tam zdržia pár dní, lebo má zapisovať tú hudbu, čo má ona v hlave. Aby sa po nej niečo zachovalo, keď už nemá deti. Zháčil sa a povedal, že žiadnu hudbu nepočuje. Je sklamaná. Pýta sa jej na vek a ona, že má 93. On jej tipoval 60, takže sa veľmi čuduje a dozvedá, že hudba spomaľuje čas. Rozhodol sa teda písať noty a hoci tma vonku hustla ako lekvár, v izbe bolo čoraz svetlejšie...i keď žena používala len sviečky...