Jazykové prostriedky:

EPITETON: pyšné hory, krutým železom, strašné ohlasy
METAFORA: „Tatra skalnou hradbou okol nej sa väzí“ 
PRIROVNANIE: „Rastom sú ako jedle, pevní ako skala“ 
PERSONIFIKÁCIA: „Neraz krásnu vlasť našu vrah napadol divý“
EPIZEUXA: „A ty, mor ho! – hoj, mor ho!“
REČNÍCKA OTÁZKA:

„Kde naši? – Hojže, Tatro, jasných orlov mati!
Nikdy sa ti ta tvoja detva už nevráti.
Páč! Nad valným Dunajom krvavé pobrežia:
tam ti tvoji synovia povraždení ležia. “

Myšlienky:

„Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú: taká otroč neznáma slovanskému kraju.“ – Vyjadruje to pocit Slovanov, ktorý sa necítia byť otrokmi.
„Slovan na svojom seje, i žne len na svojom: cudzie nežiada.“ – Slováci chcú len to, čo im patrí – ich slobodu.
„ Zem, ktorú v údel dali Slovanom nebesá, tá zem hrobom každému vrahovi stane sa.“ – Ten, kto by chcel ničiť zem Slovanov bude porazený.
„ A kto sa proti mijim rozkazom postaví, beda mu! Ten sám sebe záhubu pripraví.“ – Vyhrážky cisára.
„ Hoj, mor ho! Detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu: a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: mor ty len a vôľ nebyť ako byť otrokom.“ – Hlavná myšlienka básne.

Citát:

. . . hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!
Žiadna rana zvuk bôľ z úst im nevyrazí,
vďačne lejú vernú krv po osudnom poli:
ój veď padnú za národ – ój veď to nebolí!

Vlastný názor:

Toto dielo, ktoré som čítala, bolo veľmi zaujímavé a zaujalo ma hlavne jasnosťou, akou ho Chalúpka napísal. Myslím si, že toto dielo by mal pochopiť každý a hlavne Slovák.